Do basy: „Neumlčia ma, radšej si to pôjdem odsedieť, ale aj s Peťkou,“ hovorí Fialová o svojej hereckej lesbickej priateľke.

Fialová a Vajdová sú milenky: Hviezdia v novej hre o finančných skupinách

Herečka Zuzana Fialová hrá v Národnom divadle o korupcii a praktikách finančných skupín na Slovensku. „Rada za to pôjdem sedieť,“ tvrdí.

Zabudnite na osvedčené trháky Annu Kareninovú, Hamleta či Ženský zákon. V decentnom Slovenskom národnom divadle je dnes hitom hra Karpatský thriller, ktorá otvorene odhaľuje nekalé praktiky finančných skupín, čo ovládajú fungovanie celého Slovenska.

Na javisku odznejú konkrétne mená ako Mečiar, Harabin i Fico, jedna z postáv sa dokonca naťahuje so svojím psom Larym. Podľa hlavnej predstaviteľky Zuzany Fialovej príbeh, ktorý sa naozaj stal, u divákov zarezonoval, pretože si na našej prvej scéne spoločne uvedomia, že nie sú jediní, koho trápia pocity frustrácie a bezmocnosti.

Z reality

Príbeh naštudoval režisér Roman Polák podľa námetu bývalého novinára Eugena Gindla. Práve on sa v deväťdesiatych rokoch zaoberal rozsiahlym korupčným škandálom, z ktorého čerpal.

„Začalo sa to tak, že ma oslovil človek, ktorý mi ukázal štrnásť faktúr nemeckej firmy distribuujúcej zdravotnícke zariadenia. Oproti konkurencii boli mnohonásobne predražené. Neskôr sa ukázalo, že takých faktúr sú stovky,“ hovorí o osobnej skúsenosti.

„V praxi to znamená, že podplatená tendrová komisia pripravila tento štát a naše chudobné zdravotníctvo o milióny. Kauzu som chcel zverejniť v televízii aj v rozhlase, no nikde som neuspel. Všade mali dosadených svojich ľudí, ktorých korumpovali najčastejšie platenou inzerciou."

"Tak som to uverejnil v mesačníku, kde som pracoval. Mali sme síce len tritisíc predplatiteľov, ale dodávali sme ho aj do parlamentu, takže článok si prečítal každý poslanec. Šokujúce však bolo, že napriek zverejneným faktom a konkrétnym menám poslancov, ktorí sedeli v tendrovej komisii, nikto nereagoval. Táto firma mala kúpených naozaj všetkých a všetko. Bolo to veľmi deprimujúce.“

Niekedy je Zuzana Fialová za celebritu, inokedy za politickú aktivistku, ktorá chce zmeniť svet. Foto: CTIBOR BACHRATÝ, SND

Nič sa nezmenilo

S odstupom vyše desiatich rokov teda vznikla divadelná hra, pri ktorej si diváci uvedomia krutú realitu - že odvtedy sa vlastne na fungovaní nášho štátu veľa nezmenilo. A to ani výmenou politických predstaviteľov. V hre sa otvorene hovorí, že istá spoločnosť získala imunitu najmä tým, že sponzorovala nielen Vladimíra Mečiara, ale aj opozičnú politickú kampaň namierenú proti nemu.

„Bez tých peňazí nemajú proti Mečiarovi vôbec žiadnu šancu. V týchto voľbách pôjde o všetko. Ak nevyhráme, tak zbohom Európa. Zošmykneme sa na Balkán. Možno až do Uzbekistanu,“ vysvetľujú na scéne ambicióznej novinárke Zune, čiže Zuzane Fialovej.

„Keď to takto pôjde ďalej, všade dosadia svojich ľudí. O pár rokov nebudú mať svojich lobistov iba v komisiách pre verejné obstarávanie, ale aj v kreslách ministrov."

"Keď takto vyhráme voľby, špina na nás zostane. O desať, pätnásť rokov to tu bude presne také isté, ak nie horšie. Lebo tu bude jeden mutant vedľa druhého. Mečiarov mutant, Dzurindov mutant, toto bude jedna krajina mutantov,“ rozčuľuje sa frustrovaná „novinárka“ nad bezvýchodiskovou situáciou.

Zuna napokon ostala jediná, ktorú sa firme nepodarilo podplatiť. Pokúšajú sa ju teda umlčať vydieraním, že zverejnia jej lesbický vzťah s Naďou, ktorú hrá seriálová hviezda Petra Vajdová.

Nezívajú

Hra má byť pravdepodobne mementom a odrazom doby, v ktorej žijeme, nečakane sa však miestami mení na herecký koncert Zuzany Fialovej.

Na javisku je zmietaná celou paletou emočných výlevov, ktorými na seba strháva celú pozornosť diváka. Chvíľami akoby prestávala vnímať dej aj kolegov. A to pôvodne pri čítaní scenára hrou vôbec nebola nadšená.

„Nie je totiž ľahké hrať novinový článok. Mnohé z replík, ktoré hovoríme, sú neemočné rozhovory o zdravotníckej technike a princípoch korupcie. To sa hrá naozaj ťažko, lebo človek má pocit, že hráte telefónny zoznam alebo jednu farbu za druhou. Musela som hre uveriť a veľmi sa snažiť, aby sa to prenieslo aj na diváka, nech po desiatich minútach nezačne zívať."

"Vlastne nikto z nás nevedel, či je to dobrá hra, alebo zlá, pretože s takýmto druhom predstavenia nemáme žiadne skúsenosti. Teraz, niekoľko dní po premiére, sa stretávam s názorom, že patrí k tomu najlepšiemu, čo Národné divadlo uviedlo,“ hovorí.

Málo tvrdé

Fialová si to vysvetľuje tým, že ľudia v sále si náhle ešte viac uvedomia bezútešnú realitu, v ktorej žijeme, a prežívajú spoločný pocit frustrácie a bezmocnosti.

„Aspoň chvíľu sa necítia sami vo svojich problémoch, ktoré sa týkajú korupcie a politiky nášho štátu. Neviem, čo by sa muselo stať, aby sa to tu všetko od základov zmenilo. Očividne nám to vychádzanie do ulíc ako národu veľmi nejde,“ krčí plecami a poukazuje na to, že keď už sa tvorcovia pustili do politického divadla, dej mal byť podstatne tvrdší.

„V Nemecku a v iných krajinách, ktoré majú demokraciu dlhšie ako my, by s tým problém nemali. Ale ako prvá lastovička to nie je zlé. Ak by sme však v tomto trende mali pokračovať, určite by to malo byť ostrejšie, údernejšie a odvážnejšie."

"Vážne som rozmýšľala nad tým, že ak divadlo naozaj nemôže byť ostrovom verbálnej slobody na tomto unavenom Slovensku, rada si to pôjdem odsedieť. Štát by nás mal chrániť a ak nie, tak potom je to naozaj smutné. Mám totiž pocit, že nežijeme v právnom štáte, ale v štáte právnikov,“ zafilozofovala si.

Pankáčka

Keď sa Fialovej spýtame, či jej slová nie sú len afekt herečky, ktorá je ovplyvnená úspešným predstavením, a či by sa tak odvážne naozaj správala aj v súkromí, bez váhania odpovie, že je predsa nejaká pankáčka. „Už sa nebojím ničoho. Keď som prežila záujem médií, nemôže ma nejaký politik alebo súd dostať do situácie, kde to nebudem zvládať,“ odpovie.

Naopak, Jozef Vajda, ktorý si v hre zahral Fialovej kolegu, je s hranicou otvorenosti v predstavení spokojný. „Na javisku je vždy všetko väčšie. Nahota aj škaredé slovo. Preto mám pocit, že forma, ktorú zvolil pán režisér, je perfektná. Je to dosť ostré aj silné. Keby sme ešte viac pritvrdili, nie som si istý, či by to bolo v pohode. Takto je to nádherné divadelné predstavenie a mne sa veľmi páči,“ poznamenal.

Prosba

Najsilnejším momentom inscenácie je spoločná modlitba všetkých hercov. V nej emotívne prosia finančné skupiny, ktoré ovládajú Slovensko, aspoň o malú umiernenosť a pre prípad, že sa nebudú krotiť a prekročia hranice únosnosti, padajú naozaj kruté a desivé vyhrážky.

„Vy finančné skupiny, ktoré vlastníte tento štát, buďte k nám milostivé. Prosíme vás, kradnite iba toľko, aby sme mohli aj my dýchať a žiť. Vy finančné skupiny, ktoré vlastníte tento štát, odpustite nám, že chceme žiť a dýchať vzduch, ktorý patrí vám. Prosíme vás, múdro nám vyberajte poslancov, ministrov, premiérov a prezidentov, ktorých budeme voliť, aby sme sa nemuseli hanbiť za ich smrad."

"Vy finančné skupiny, ktoré rozkrádate tento štát, kradnite s mierou, lebo inak vstaneme z kolien, vezmeme kamene, železné tyče a nože, zbúrame vaše múry, zabijeme vaše ženy a deti, ich krvou postriekame vaše mercedesy, rozbijeme sklá vašich úradov a všade nastolíme chaos, krutosť a strach.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní