Gereková si zo Švédska doviezla skvelé 6. miesto v šprinte. Vpravo svišť, ktorého Janka ulovila v rakúskom Obertiliachu, odkiaľ pochádza náš reprezentačný tréner.

Gereková neskladá zbraň nikdy. Vo voľnom čase poľuje

Biatlonistka Jana Gereková vyrástla v horárni. Pri love relaxuje dodnes.

Pušku nemá Jana Gereková od seba nikdy ďaleko. V biatlone, ktorému sa čoraz úspešnejšie venuje už jedenásť rokov, sa bez nej nezaobíde, no ani vo chvíľach voľna zbraň neodkladá. Navonok krehké žieňa je vášnivou poľovníčkou.

„Nepoznám väčší relax, než sa po troch až šiestich týždňoch pretekania vybrať do hory s puškou na pleci. Ani nemusím nič streliť, stačí sa mi len tak prechádzať lesom a sledovať jeho život. Človek hneď príde na iné myšlienky. Asi je naozaj pravda, že zelená upokojuje,“ zamyslela sa 28-ročná Liptáčka. V prebiehajúcej sezóne vážne konkuruje našej olympijskej víťazke Anastasii KuzminoDlhé vej v boji o post slovenskej biatlonovej jednotky. V prvých troch kolách Svetového pohára skončila v štvoro pretekoch lepšie než Nasťa.

Dieťa hôr

Gereková otvorene priznáva, že je dieťaťom divočiny. „Narodila som sa síce v Liptovskom Mikuláši, ale od troch mesiacov som žila v horárni za Čiernym Váhom, keďže otec je horár. Zišla som odtiaľ dolu, až keď som mala šesť a musela som do školy. Odtiaľ by bolo nemožné dennodenne vyrážať do školy a späť,“ prezrádza. Tam niekde vznikla láska k poľovačke, kvôli ktorej Gereková dobrovoľne trávi v lese občas aj celé noci. „Otec ma na ňu brával už ako malú. Baví ma to stále. Aj nedávno sme s otcom do pol piatej ráno čakali na diviaka. Tentoraz som nič nestrelila, no už som skolila napríklad daniela,“ pochválila sa. V rakúskom Obertiliachu, odkiaľ pochádza súčasný reprezentačný tréner slovenského tímu Josef Obererlacher, zasa ulovila svišťa. „Tréner nepoľuje, no vybavil mi kamaráta, s ktorým som potom vyrazila na lov. U nás sa na svišťa nepoľuje, keďže tieto zvieratá sú zákonom chránené. A mimochodom, aj tréner mužov Manfred Geyer je poľovník. Má súkromný revír pri Oberhofe. Aj tam som si už zapoľovala, hoci bez úspechu.“

Rakúsky tmel

Slovenská biatlonová reprezentácia má od vlaňajšieho leta medzinárodné šéfstvo. Ženy má na starosti 48-ročný Rakúšan Josef Obererlacher, mužov prevzal o päť rokov mladší Nemec Manfred Geyer, bývalý šéftréner Švajčiarov. Úradným ja zykom tímu sa tak zo dňa na deň stala angličtina, no hovorí sa aj po nemecky. Naše biatlonistky to zvládajú a Gereková si prácu s Obererlacherom pochvaľuje.

„Mám síce aj osobného trénera Milana Gašperčíka, no rakúsky tréner spojil tím dokopy. Jeho tréningy formou súťaží aj mňa posunuli vpred. Pomohol mi tiež zlepšiť sa v streľbe. V Salzburgu majú testovaciu strelnicu so skvelou diagnostikou. Snímajú tam, ako strieľam, ako tlačím zbraň do pleca a iné detaily. Odhalia všetky chyby. Dala som si poradiť, urobila som veľkú zmenu v mierení na terč a keď som šla na testy druhý raz, bolo to oveľa lepšie. Odvtedy to s mojou výkonnosťou ide postupne hore.“

Už to muselo prísť

Práve zlepšenie techniky streľby je podľa účastníčky posledných dvoje olympijských hier dôvodom, prečo o nej počuť viac než v minulosti. „Predtým som si všetky dobré výsledky odstrelila na strelnici.“ Do pretekov Svetového pohára naskočila Gereková už v decembri 2005 v dvadsaťjeden rokoch, no až v posledných dvoch sezónach ju bolo viac vidieť.

„Sama neviem, prečo mi to tak dlho trvalo. Asi na to človek potrebuje psychicky dozrieť. Stále ma to štve, no na druhej strane som rada, že napredujem. Nemá zmysel obzerať sa späť. Tak nás to učil aj náš psychológ v tíme Peter Bielik a ja s ním súhlasím.“ Posun vpred pre ňu až takým prekvapením nie je. „Dala som do toho veľmi veľa energie. To sa už muselo niekde zúročiť. Nemohlo to len tak vyfučať do vzduchu.“

Gereková bola v hodnotení sezóny 2008/2009 69. najlepšou biatlonistkou. O rok neskôr končila na 41. mieste a s vlaňajším ročníkom sa lúčila už na konečnej 28. priečke. V prebiehajúcej sezóne to vyzerá ešte lepšie. Hneď na úvod vo švédskom Östersunde skončila v šprinte šiesta, jediný výstrel do vysnívaného stupňa víťazov. „To je môj cieľ do konca sezóny. Byť aspoň raz na stupňoch. Už dva razy som v tejto sezóne bola blízko, no dúfam, že top forma ešte len príde a že sa mi to napokon podarí.“

Pomôcť by mohla aj atmosféra v tíme, ktorá je vraj na rozdiel od hádok a sporov z minulosti neporovnateľne lepšia. „Tisíc ráz. Kuzminová sa síce pripravuje sama, s ňou taká veľká kamarátka nie som, no so zvyškom tímu si rozumiem. Aj keď som od nich o čosi staršia, stále si máme čo povedať.“ Gereková má navyše pri sebe na cestách aj priateľa. Chodí so servismanom tímu Lukášom Daubnerom. „Už dva roky a je to super. Aspoň môžeme byť stále spolu,“ dodala s úsmevom členka banskobystrickej Dukly.

Adrenalín na Kamčatke

Otec z nej chcel mať zjazdárku, no už dávno si zvykol, že dcéra prepadla inému lyžiarskemu športu. „Dobrú lyžovačku si však dodnes neodpustím. Po vlaňajšej sezóne som bola dokonca prvý raz lyžovať na Kamčatke. Zjazdovky tam nie sú, vrtuľník nás vysadil na kopci a zlyžovali sme dolu, bola to paráda.“

Nie všetko sa však Gerekovej na Ďalekom východe pozdávalo. „Nech mi už nikto nehovorí, že na Slovensku sú rozbité cesty. To ešte nevidel tie na Kamčatke. Bol to taký koniec sveta. A po celý rok sneh. Nič sa tam neurodí, všetko musia letecky doviezť. Možno aj preto nás kŕmili samým kaviárom a lososmi. Bývať by som tam určite nechcela,“ dodala so smiechom jedna z našich nádejí pred majstrovstvami sveta v Novom Měste na Morave, ktoré budú na budúci mesiac. Aj pred olympijskými hrami v Soči 2014. „V Turíne 2006 som bola len ako náhradníčka. Vancouver bol už o inom, no uspieť v Soči, to je môj veľký cieľ,“ tvrdí.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].