Žije skromne: Jozef Dóczy býva v panelákovom byte a príliš rozhadzovať nemôže.

Herec Jozef Dóczy musí obracať v ruke každý cent

Ani najväčší umelci, ktorí obetovali divadelným doskám celý život, nemajú na Slovensku na ružiach ustlané. Nitriansky herec Jozef Dóczy napĺňal divákov emóciami vyše šesťdesiat rokov, dnes má osemdesiatdva a obracia v ruke každý cent.

Dóczy za posledný rok a pol absolvoval niekoľko operácií - kolena i oboch bedrových kĺbov. Aj keď ho chirurgovia zbavili úmorných bolestí, pekelné letné teploty mu na pohode príliš nepridali. „So srdiečkom mám trošku problémy, s dychom nevládzem, schody mi robia problémy, chcem chodiť, no v takýchto teplách sa nedá,“ opisuje herec, uvedomujúc si, že zopár kilogramov musí zhodiť. Do bytu na treťom poschodí by ho mohol vyniesť špeciálny vozík, na ktorý nemá.

Dostať by ho mohol od poisťovne, no musel by doplatiť 1 700 eur z vlastného vrecka. A to je veľa peňazí...Posledný zo slávnej generácie nitrianskych divadelníkov príliš rozhadzovať nemôže. Žije skromne a navyše sa stará aj o štyridsaťšesťročného syna Petra. Toho pred časom prepustili zo zamestnania a odvtedy vraj na tom psychicky nie je práve najlepšie. Pod ochranné krídla ho teda zobral otec, ktorý napriek vysokému veku navarí aj zaplatí účty.

„Ten dôchodok je veľmi malý, musím z neho platiť všetko, byt, elektrinu... Našťastie, nie som taký márnotratný ako niektorí moji kolegovia, že minú všetko a nemajú nič,“ vysvetľuje legendárny umelec. Pre vysoké náklady zlikvidoval aj svoj krásny vinohrad pod Zoborom. Teraz pestuje v črepníkoch namiesto muškátov paradajky. Uvedomuje si, že ak by mu financie vyschli úplne, musel by predať byt či milovanú záhradku.

Starosti pribúdajú: Viackrát ho operovali, teraz musí živiť dospelého syna.Foto: EMIL VAŠKO

Milanka stretáva v snoch

Doďo, ako Dóczyho kolegovia prezývajú, sa nikdy nezmieri so stratou svojich najlepších kamarátov. Milan Kiš (†72) a režisér Karol Spišák (†65) zomreli krátko po sebe a nechali tu svojho životného spolupútnika opusteného.

„Furt sa mi to nechce veriť, Karol Milankovi ešte písal rozlúčkovú reč pri rakve. On sám bol už vtedy v ťažkom stave a o mesiac zomrel,“ hovorí so slzami na krajíčku. Ostalo mu množstvo spomienok, no Milana Kiša stretáva aspoň v noci počas spánku. „Mávam s ním také zvláštne sny…

Boli to fantastickí ľudia, na nich sa nedá zabudnúť. Teraz nemám nikoho, moja generácia je preč a tí mladí už nechodia,“ dodá smutne. Každý deň myslí aj na jedinú ženu svojho života, manželku, ktorá pred desiatimi rokmi nečakane skonala na otravu krvi.

Chce hrať

Umelcovi robia veľkú radosť najmä vnúčatá Jožko a Linda, deti staršieho syna Jara, ktorý pôsobí ako riaditeľ Mediálneho centra na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Práve mladá slečna chce ísť v šľapajach slávneho deda a študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení. Tie správne herecké grify jej Dóczy bude môcť ešte ukázať. Dramaturg Svetozár Sprušanský v domovskom Divadle Andreja Bagara už pre neho pripravil rolu v jednej z naplánovaných komédií.

Vnučka: Linda zrejme pôjde v dedových šľapajach.FOTO: EMIL VAŠKO

„Ide rok komédie a chceli by, aby som niečo spravil. Nebohý Vlado Müller mi raz povedal - Jožko, Jožko, ty keď budeš starší, budeš hrať samé veľké postavy, tak čakám. Veľmi by som chcel ešte robiť. Chcel by som sa dostať do nejakého seriálu medzi mladých,“ hovorí plný nadšenia. Divadlo je totiž miesto, kde Jozef Dóczy zabúda na všetky útrapy a komplikácie.

„Musím dať trošku dolu kilá. Keby som mohol zmeniť tých 83 rokov na 38… teraz môžem chodiť, behať, nie sú bolesti, len staroba. Po operáciách som len ležal a nikam nechodil, no divadlo ešte skúsim. Pamäť mám vynikajúcu, to sa nemusím báť, človek na javisku zabudne na všetko, všetky bolesti prejdú, dosky, to je zázrak. Len čo vstúpim na javisko, je po trápeniach.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní