Hodiny roboty: Vyrobiť topánku trvá okolo 70 hodín.

Jediný na Slovensku: Marek vyrába topánky ručne. Dedia sa z generácie na generáciu

Slovák, ktorý ako jediný u nás ručne šije pánske topánky na mieru, dáva na ne doživotnú záruku.

Nevedel ani slovo po nemecky, no vybral sa do Viedne, aby mu tam ukázali, ako sa šijú topánky. U nás takmer zabudnuté remeslo. Základy pochytil od starých majstrov, veľa sa však musel naučiť sám. Dnes ako jediný na Slovensku ručne šije luxusné pánske topánky na mieru.

Je to dvestodeväťdesiat pracovných úkonov a minimálne sedemdesiat hodín práce. Také topánky však nikdy nezostarnú. Konzervatívne modely, ktoré sú na trhu už viac ako sto rokov, nevyjdú z módy. V Rakúsku ich dedia z otca na syna. Marek Pažitný na ne dáva doživotnú záruku.

Marek Pažitný: Mladý muž, ktorý sa rozhodol obnoviť tradíciu a tvrdohlavo išiel za svojím cieľom. Foto: Archív M. P

Na dvadsiaty pokus

Vyučil sa za stolára. Tá práca ho však nenapĺňala. Dnes ani nevie, ako mu napadlo opýtať sa v opravovni obuvi na bratislavskej autobusovej stanici na Nivách. „Mám však jeden problém, nie som vyučený,“ upozornil majiteľa prevádzky. Nevadilo. Postupne sa naučil opravovať topánky. Zvládal aj veci, do ktorých sa inde nechceli púšťať. No jemu to išlo.

Topánky sa s ním skrátka kamarátili. Veľa sa naučil sám. Tušil však, že v bratislavskej opravovni obuvi sa už ďalej neposunie. Po nemecky síce nevedel, no na papierik si dal napísať základné frázy a nasadol na autobus do Viedne. „Vystúpil som v tom obrovskom meste a zrazu som nevedel, kam ísť,“ spomína na prvý deň svojho nového života. „Zbadal som kostol. Som veriaci, tak som si povedal, že sa najprv pomodlím. Vedľa kostola bola opravovňa obuvi. Vošiel som a prečítal som jednu z viet na papieriku - Ich suche Arbeit. Hľadám prácu.“ Majiteľ bol Poliak. Nikoho práve nepotreboval, ale spomenul si, že iný opravár obuvi by možno chcel pomocníka.

A tak Marek Pažitný získal vo Viedni prvú prácu. V opravárenskej dielni sa dostal k obuvníckym časopisom. Ohromený zistil, že ešte stále existujú majstri, ktorí dokážu celé topánky ušiť ručne. Pracujú dokonca priamo vo Viedni. Remeslo dedia z generácie na generáciu. Otec majiteľa opravovne, kde pracoval, robil v múzeu.

V dielni: Staré nástroje zháňal Marek Pažitný, kde to len išlo, teraz by nimi vybavil aj tri dielne. Foto: Archív M.P

Marek tam mohol kedykoľvek prísť, dotýkať sa vystavených exponátov, prefotiť si staré knihy o topánkach. Raz sa k nemu dostal katalóg viedenských obuvníkov, ktorí šijú topánky ručne. Bolo ich tam dvadsať. Postupne ich navštevoval s otázkou, či môže u nich pracovať, len tak, zadarmo, a postupne sa učiť. Devätnásti ho odmietli. Dvadsiaty, starý pán Andreas Loibl, súhlasil. „Stále som pracoval v opravovni obuvi vo Viedni aj v Bratislave. K obuvníkovi som mohol chodiť len v sobotu a občas v piatok.“

Strážené tajomstvo

U starého pána Loibla robil Marek Pažitný často týždeň čo týždeň ten istý úkon. „Postupne som spoznával ďalších obuvníkov. Veľa som sa pýtal, chcel som vedieť, ako sa čo robí. Niektorí si to strážili ako tajomstvo. Iní mi občas niečo ukázali. Musel som si to preniesť v hlave až domov a večer som si to potom ukladal do pamäti. Ďalšie postupy som sa naučil sám, metódou pokus - omyl. Umenie šiť topánky som v priebehu desiatich rokov zvládol, myslím, do dokonalosti.“ Dnes má Marek Pažitný vlastnú dielňu za domom, ktorý obýva v Dunajskej Lužnej s manželkou a piatimi deťmi.

Vonia to tu kožou a drevom. Stále šije aj pre viedenského majstra Gerharda Wiesera. A postupne si buduje vlastnú klientelu. Slovenský trh má ďaleko od rakúskeho. Topánky ušité ručne, bez použitia akéhokoľvek stroja, nie sú lacné. Tie od Marka stoja od 1 500 eur. Veľa? Vo Viedni by mohol pýtať aj dvakrát toľko.

Jednoduché nástroje: Ručná výroba topánok sa veľmi nezmenila, Marek Pažitný používa rovnaké nástroje ako majstri pred sto rokmi. Foto: Archív M.P

Cena lacnejších modelov, pri ktorých si pomáha šijacím strojom, sa začína na 1 200 eurách. Marek krúti hlavou nad tým, že úspešní Slováci si kúpia drahé autá, hodinky, obleky, ale na topánky už nemyslia. Pritom on svoje topánky nepovažuje za obuv pre bohatých. „Sú to topánky na celý život, na ručne šitý steh môžem použiť hrubšiu niť, ktorá sa neprederie. Dávam na ne doživotnú záruku. Zvršok opravím zadarmo, podrážku za cenu materiálu.“

Každý má vlastné kopyto

Móda dámskych topánok je komplikovaná. Strihy sa rýchlo menia, farby sú pestrejšie. Pánska móda je oveľa konzervatívnejšia. Nadčasová. Modely ako oxford, derby, budapešť, wholecut sa nosia už aj stopäťdesiat rokov. Nevyjdú z módy. Marek Pažitný ich ozvláštňuje svojimi dizajnovými drobnôstkami. Výsledný vzhľad a farebnosť si môže zákazník navrhnúť aj sám. Všetko sa dá. Klientov podpis, meno, iniciály, fotografia.

Čokoľvek si zmyslíte. K topánkam vyrobí obuvník peňaženku, opasok, kľúčenku z tej istej kože. Ako sa to robí? Najskôr, pravdaže, vezme klientovi mieru nôh v ponožke. Každá noha má zvláštnosti a len v topánke vyrobenej na mieru jej bude pohodlne. Na základe miery vyrobí Marek Pažitný kopyto, teda formu na topánku z bukového dreva.

Tu využije aj čo-to zo svojej pôvodnej stolárčiny. Každý jeho zákazník má na poličke v dielni svoje kopyto. Ak chce nový pár topánok, nemusí ani prísť osobne. Obuvník ho vyrobí podľa neho.

Steh: Ušitý ručne je pevnejší a s lepšou trvanlivosťou než na stroji. Foto: Archív M.P

Staré remeslo

Potom Marek vytvorí dizajn strihu, narysuje ho, zhotoví šablóny, podľa nich nanesie jednotlivé tvary na kožu a vykrojí ich. Šije z hovädzích, teľacích, kozích, ovčích koží, z krokodíla, hada aj z raje. Kože objednáva z Viedne, Talianska alebo z Francúzska. Spoľahlivých dodávateľov objavil na veľtrhoch. Jednotlivé diely zošíva ručne alebo na stroji.

Ručné šitie je oveľa kvalitnejšie a trvácnejšie. Hrubšia niť viac vydrží a prsty obuvníka sa dostanú aj na miesta, kam stroj nemôže. Zvršok potom napne na kopyto. Ušije rám, vystelie ho a vyrobí podrážku. Nakoniec na ňu našije zvršok. A topánka je na svete. Nedáva na ňu svoje meno ani značku. Na také veci si nepotrpí. Veď zákazníci vedia, od koho ju majú. Je to však riskantný podnik.

„Materiál je drahý. Najmenšia chybička, hoci aj v poslednom kroku výrobného procesu - a môžete všetko zahodiť a začať odznova.“ Objedná kožu extravagantnej farby kvôli jednému páru a zvyšok mu stojí v dielni aj niekoľko rokov, kým sa nenájde zákazník s rovnakým prianím. Marek Pažitný tie najluxusnejšie modely nenosí.

Viac sa mu páčia vystavené na policiach jeho dielne. Už niekoľko mesiacov testuje na vlastných nohách svoj nový produkt: kožené tenisky, špeciálne dizajnované pre jeho dielňu, jednoduchšie na výrobu, čo ich cenu dokáže zraziť na 380 eur. Nosí ich v každom počasí, v zime, v lete, v daždi, v snehu aj v horúčave. Možno toto je ten správny model pre slovenský trh. Zvláštne. Pár kilometrov od Bratislavy - vo Viedni a v Budapešti - muži neprestali nosiť topánky šité na mieru. A u nás je Marek Pažitný asi jediný, kto sa vracia k starému remeslu.