Jozefa Dóczyho si diváci pamätajú z mnohých filmov. Herec v posledných týžňoch života trpel strachom z publika, divadlu však ostal verný.

Jozefa Dóczyho (†83) pred smrťou mučil strach z publika. Divadlo však miloval

V pondelok odišiel do hereckého neba dlhoročný herec Divadla Andreja Bagara v Nitre Jozef Dóczy. Jedna z najvýraznejších hereckých osobností v histórii nitrianskeho divadla zomrela vo veku 83 rokov. Nedávno sme písali o hercovom comebacku na divadelné dosky i o tréme, ktorá Dóczyho mučila pri kontakte s publikom. Zaspomínajte si s nami na nezabudnuteľného herca.

Miláčik nitrianskeho publika Jozef Dóczy zažil za posledné roky veľa ťažkých okamihov. No s tým, čo ho postihlo v uplynulých týždňoch, si sám poradiť nedokázal. „Mám nervozitu a keď idem medzi ľudí, začnem sa triasť. Zistil som: Preboha, ja mám trému!“ priznal umelec pre týždenník PLUS 7 DNÍ svoje psychické ťažkosti.

Do neblahého duševného stavu ho dostala dvojročná absencia v divadle. Podstúpil štyri operácie a väčšinu času trávil mimo kultúrneho diania. Hanbil sa, že pri ojedinelých príležitostiach na javisku musel chodiť s barlou. S mučivými pocitmi už nedokázal bojovať sám a vyhľadal pomoc odborníka.

Navštevoval psychiatra

„Bol som u psychiatra a ten mi povedal, že musím medzi ľudí, do spoločnosti, kde som sa predtým vždy cítil výborne,“ zveril sa. Keď sa však umelec rozhodol vyraziť na prechádzku, ihneď sa ohlásili bolesti chrbta. Dve vyskočené platničky, 130 kilogramov čistej váhy a 59 schodov do bytu mu dali poriadne zabrať. Raz za štvrťrok chodil na neurochirurgiu, kde mu dali obstrek. Po mesiaci sa však bolesť vrátila.

Na operáciu už nechcel ísť. Túžil po sedačkovom výťahu a schodoch. „Hradiť by to mal úrad sociálnych vecí, ostatné si doplatím ja,“ povzdychol si Dóczy.

Túžil po výťahu, schody boli hotová kalvária. Foto: Emil Vaško

Tisícročnú včelu už nestihol

Najmä v noci herca prepadali ťažké myšlienky. Nemohol ani zaspať. „Beriem silné lieky a na druhý deň som z nich omámený,“ posťažoval si. Trápením boli aj sny. „Najhoršie je, keď sa mi sníva, že neviem text. Potom mi nejaký hlas hovorí - Jozef, ako ty klameš, že nevieš chodiť, a ako ti to ide. A realita je úplne iná, pre kríže sa nemôžem ani pohnúť,“ prezradil.

V rámci terapie si sám sebe prikázal pár kíl schudnúť a na spoločnosť, ktorú vždy miloval, si chcel zvykať opäť v divadle. Tento rok sa chystal skúšať hru Tisícročná včela. Žiaľ, už to nestihol. Zomrel v neskorých nočných hodinách 21. januára 2013.

Čítajte viac:

Herec Jozef Dóczy musí obracať v ruke každý cent

Pomáhal aj synovi

Nitriansky herec, ktorý svojím umením zabával divákov dlhých 60 rokov nemal na ružiach ustlané. Okrem vážnych zdravotných komplikácií ho trápili aj tie finančné. Žil veľmi skromne a navyše sa staral o svojho štyridsaťšesťročného syna Petra, ktorého prepustili zo zamestnania a odvtedy na tom nebol psychicky dobre.

Pod ochranné krídla ho teda zobral otec, ktorý napriek vysokému veku navaril a zaplatil účty. „Ten dôchodok je veľmi malý, musím z neho platiť všetko, byt, elektrinu... Našťastie, nie som taký márnotratný ako niektorí moji kolegovia, že minú všetko a nemajú nič,“ vysvetlil týždenníku PLUS 7 DNÍ legendárny umelec.

Pre vysoké náklady zlikvidoval aj svoj krásny vinohrad pod Zoborom a namiesto muškátov paradajky v črepníku pestoval paradajky. Ak by mu financie vyschli úplne, musel by predať byt či milovanú záhradku.

Tešil sa z vnúčat

Umelcovi robili na staré kolená radosť najmä vnúčatá Jožko a Linda, deti staršieho syna Jara. Práve mladá slečna chce ísť v šľapajach slávneho deda a študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení. Každý deň myslel aj na jedinú ženu svojho života, manželku, ktorá pred desiatimi rokmi nečakane skonala na otravu krvi.

Vnučka chce kráčať v dedových šľapajach. Foto: Emil Vaško

Chýbali mu kolegovia

Doďo, ako Dóczyho kolegovia prezývali, sa nikdy nezmieril so stratou svojich najlepších kamarátov. Milan Kiš (†72) a režisér Karol Spišák (†65) zomreli krátko po sebe a nechali svojho životného spolupútnika opusteného.

„Furt sa mi to nechce veriť, Karol Milankovi ešte písal rozlúčkovú reč pri rakve. On sám bol už vtedy v ťažkom stave a o mesiac zomrel,“ hovoril so slzami na krajíčku. Ostalo mu množstvo spomienok, no Milana Kiša vraj stretával aspoň v noci počas spánku. „Mávam s ním také zvláštne sny…Boli to fantastickí ľudia, na nich sa nedá zabudnúť. Teraz nemám nikoho, moja generácia je preč a tí mladí už nechodia,“ zveril sa smutne.

Dóczy si veľa sľuboval od divadla. Hoci bojoval s trémou, trúfal si opäť skúsiť to, čo robil celý život. "Pamäť mám vynikajúcu, to sa nemusím báť. Človek na javisku zabudne na všetko, všetky bolesti prejdú. Dosky, to je zázrak. Len čo vstúpim na javisko, je po trápeniach,“ vyznal sa nezabudnuteľný herec.


  • plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní