Keby chcel: Dokázal by skoncovať s cigarami aj írskou whiskey.

Jožo Ráž priznal: Hráme, lebo chalani majú dlhy

„Kedysi fanúšičky hádzali na pódium podprsenky, dnes plačú,“ rekapituluje 45 rokov Elánu Jožo Ráž.

Jožo Ráž, chlapec z chudobnej rodiny, kde sa deti kúpali vraj v jednej vani a v tej istej vode od najstaršieho po najmladšieho, nosil ako malý oblečenie po sestrách. Detské besiedky, v ktorých hral na klavíri, mu naháňali hrôzu.

„Stávalo sa, že som v polovici skladby nevedel, ako ďalej, tak som sa rozplakal a ušiel preč,“ vraví. Hrať na gitare ho naučili až chlapci v parku, aby sa stal slovenskou hudobnou legendou. S JOŽOM RÁŽOM (58), ktorý pri autorizácii nezmenil ani čiarku, sa pri príležitosti jubilea Elánu rozprával ERIK KOLLÁRIK.

Kedy vám po prvýkrát napadlo, že by ste sa hudbou živili? V šiestej triede, keď ma zavolali do Vašovej kapely, či nechcem u nich hrať basu. Mali zlého basistu, tak ho vyhodili, ale musel som si od neho kúpiť nástroj za osemsto korún.

Ako vyzerali prvé vystúpenia, napríklad v podniku U troch zajacov v bratislavskej Rači? To sme hrali ľudovky a robili zábavu. Musela tam sedieť s nami bubeníkova mama, pretože oni mali v škole zakázané byť večer v podniku.

Chodíte tam občas aj dnes? Párkrát som sa tam bol pozrieť. Krčma stále žije, ale už to nie je to, čo bývalo. Vtedy sa tam cez víkend stretli Račania a bavili sa.

Mnohé rozbiehajúce sa kapely vtedy pochovala povinná vojenská služba. Vydržali by ste dva roky nútených prázdnin, aj keby ste nenarukovali do rovnakého útvaru? My sme išli všetci na vysokú, aby sme tam mohli byť len rok. Bolo dohodnuté, že pôjdeme do Vojenského umeleckého súboru, ale práve, keď sme mali nastúpiť, niekto odtiaľ emigroval. Bol to strašný „prúser“ a všetko sa pokazilo. Odvelili nás do normálneho útvaru, mňa do Michaloviec a ostatných do Humenného. Našťastie, i po troch mesiacoch sa nám podarilo dostať k nim, ale bolo veľmi ťažké vybaviť to.

Počas vojny ste zaznamenali prvý veľký úspech na Bratislavskej lýre. Dostali ste „opušťák“ bez problémov? Povolenie sme dostali, ale keď sme sa vrátili, nastal problém ako sviňa preto, že sme vystupovali v civile. Ale prežili sme to. Hrať na Lýre bolo naozaj niečo, takže z nás boli všetci posraní. Cestovali a hrali sme po rôznych kasárňach a to nám pomohlo vojnu nejako prežiť.

Čo bolo, keď ste sa vrátili domov? Dlho sme sa pokúšali dostať do rádia, ale pre zlé texty nás odmietali. Museli sme ich prerábať dovtedy, kým z toho nebol totálny „blábol“. Až keď sa nám na texty podarilo prehovoriť Borisa Filana, prestali nás médiá ignorovať. Prišiel Kaskadér a Ôsmy svetadiel, s ktorým sme chytili v osemdesiatom druhé miesto na Lýre a začalo sa to hýbať. Ale ani to nebolo jednoduché. Chceli sme profesionálne hrať, ale na úradoch nám povedali, že je to vylúčené, pretože sme vyštudovali niečo úplne iné. Vraj musíme robiť to, prečo do nás štát investoval. Nejako sa nám však v Slovkoncerte podarilo presadiť program, ten sa začal výborne predávať a o chvíľu sme boli hviezdy.

To už ste mali za sebou nahrávanie prvej platne, zo zlatoslávičieho trónu ste zosadili Olympic. Ako vnímali mladí chalani z Bratislavy, že sa zrazu ocitli na javisku s Gottom a so Zagorovou? Pre nás to bolo dobré, pre nich zlé. Čo sa dá robiť.

Blahoželal vám Petr Janda z Olympicu?(Smiech.) O tom radšej nebudem hovoriť, lebo by som musel zle, a to nechcem.

Ako dlho trvalo, kým vás českí muzikanti začali akceptovať? S Čechmi to bolo vždy tak, že až keď ste boli desaťkrát lepší než oni, dovolili vám byť s nimi v jednej šatni. Oni sú veľmi tvrdí. Preto je tam veľmi ťažké fungovať ako superstar. Ale keď videli tie ich rozbité Lucerny, museli nás brať.

Úraduje komplex, že na Slovensku sme mali, čo sa muziky týka, vždy náskok? Ale nič proti nim, niektorí sú naozaj talentovaní. Hovorí sa, že čo Čech, to muzikant, a je to pravda. Ale viac sa podobajú Nemcom. Slováci v sebe majú poctivé muzikantské jadro, ktorým sa približujeme skôr k Írom alebo Rusom. Rozdiel je v tom, že u nás je z desiatich muzikantov šesť, sedem fakt talentovaných a z českých len jeden. Ale keď toto napíšete, zas som v prdeli...

Pri všetkej úcte, určite u nás existujú aj kvalitnejší speváci a virtuóznejší muzikanti ako vy. Ako je možné, že len Elán sa dodnes drží na špici? Určite sú aj lepší, ale úspech Elánu je v jeho inteligencii. My sme proste inteligentní. Robíme to múdro.

Čo to znamená v praxi? V najdivokejších časoch, keď sme hrali aj dvestopäťdesiat koncertov ročne, sme si vymysleli systém, ktorý dodnes funguje. Ráno sme vstali, naraňajkovali sme sa a išli hrať na hodinku futbal. To bolo najdôležitejšie. Potom sme sadli do auta, po ceste sme sa niekde naobedovali, poobede skúška, večer koncert, po koncerte večera a chľastali sme. Začínali sme s dvesto kapelami, no máloktorá tento spôsob vydržala. Keďže ste neustále na cestách, treba na to nenormálnu vôľu. Nie ste s rodinou a keď konečne prídete domov, neprinesiete nič. My sme mali smiešne gáže, ktoré nám stačili len na jedlo. Prachy sme zarobili jedine v Rusku alebo v inom zahraničí. Predali sme bony a chvíľu bolo dobre.

Mali ste možnosť emigrovať. Prečo ste to nespravili?

Väčšie hrdinstvo, ako odísť, bolo zostať. Ale, samozrejme, uvažovali sme o tom. Nikdy sme však nevycestovali bez toho, aby doma neostali rukojemníci. Keby som zostal vonku, zničil by som celú rodinu. Ako sa vám koncertovalo v Rusku? Všetci okrem vás tvrdia, že to bolo nutné zlo... Nám tam bolo nenormálne dobre. Mali sme všetko, čo sa nám zažiadalo. V jednom meste sme aj trikrát za sebou vytrieskali na mraky štvortisícové haly. Distribuovali sa tam naše anglické platne, brali nás ako západnú kapelu.

A čo ruská vodka? V Rusku vypijete fľašu vodky a nič vám nie je. Nechápem prečo, ale je to tak. Stalo sa, že sme vypili do dna niekoľko krčiem. Až tak, že už nemali čo naliať. Ale nikdy sme neboli opití. To neznesiem. Aby mi bolo zle z alkoholu, to je niečo, čo nemôžem pripustiť. Dokážem si povedať dosť, ale, našťastie, ja veľmi veľa znesiem.

Pijete, aj keď šoférujete? Neexistuje. Dnes to ani nejde. Keď vás chytia s alkoholom v krvi, má to také následky, že radšej neriskujem. Tak ťažko sa to vybavuje, že mi to za to nestojí. Mne alkohol nebráni v tom, aby som dobre za volantom reagoval, veď som sa desať rokov pretekal na autách, ale je to protizákonné, tak to nerobím.

Ako je možné, že toľko znesiete? Nie je to len forma? Druhí sú po dvoch, troch panákoch mŕtvi. Lebo sú hlúpi. Pijú všetko so všetkým a to je chyba. Piť treba s rozumom. Musíte piť len jeden alkohol. Ruská vodka je geniálny alkohol. Ťažko sa dá zohnať, preto od istého času pijem whiskey.

Kupovali ste synom v Tuzexe všetko, na čo si ukázali? Určite nie. Ja som ich vychovával veľmi sparťansky. Nikdy nemali veľa hračiek. Myslím, že dnes ľudia robia obrovskú chybu, keď deťom kupujú tony hlúpostí, z ktorých sú potom úplne sprosté. Nevedia, čo by chceli, a skončia pri drogách.

A aký ste dedo? Hovorí sa, že rodičia sú na vychovávanie a starí rodičia na rozmaznávanie. Platí to aj u vás? To nie je môj prípad, ale aj tak som dobrý dedo. Dievčatá ku mne môžu chodiť len pod podmienkou, že sa budú správať podľa mojich pravidiel. Ale nenútim ich. Keď sa im nepáči, nech idú preč.

To je dosť tvrdé, pre také malé dievčatká. Nezdá sa vám? Je, ale je to jediný systém, ako z nich urobiť slušných ľudí. Rodičia výchovu dnes berú veľmi liberálne a to je zle. Decká si robia, čo chcú, ale u mňa hovorím ja, čo bude. Aj tak ma tie dve milujú. Sú to veľmi zlaté kočky. Nepoznám na svete nič lepšie, ani nič iné ako deti nemá zmysel. Deti sú zárukou ďalšieho behu sveta, sú to už iní ľudia. Ony by mohli tento svet ešte zachrániť, ak ich nepokazíme.

Ako s vnučkami trávite voľný čas? Hrám sa s nimi. Z plastelíny modelujeme somariny, chodíme na prechádzky so psami, hráme sa s loptou, pritom debatujeme. Sú nenormálne inteligentné, ale mne cez rozum aj tak neprejdú.

Púšťate im Elán? Ja nie, ale syn áno. Veľmi sa im to páči. Hneď šalejú a chcú tancovať. Ale majú rady aj iné pesničky a kapely.

Prečo tie neustále reči o konci kariéry, keď nakoniec aj tak vyrazíte na ďalšie zaručene posledné turné? My sme mali skončiť už dávno. Keď nás už ľudia nebudú žrať, bude to trápne. Vždy to hovorím. Keby bolo po mojom, už nehráme, ale sme slávni a ostatní chcú zarábať prachy. Hrám, lebo chalani majú dlhy.

Ako je to možné? Veď to. Máme dvadsaťpäť mnohoplatinových platní, nenormálne úspešnú kariéru a stále sme nezbohatli. A prečo? Lebo žijeme v krajine, ktorá je malá a ekonomicky zúfalo slabá. Tu si nikto poctivou prácou nezarobí. Ani učitelia, ani lekári, ani robotníci. Všetci sú chudobní. Aj my. Profitujú len zlodeji a privatizéri. Ale chalani si kúpia všetko, čo chcú. Majú majetok, ale zároveň dlhy. Ja nemám majetok, ale ani dlhy. To je ten rozdiel. Treba sa vedieť rozťahovať len podľa toho, akú máte veľkú deku. Nevedia to odhadnúť.

Možno to aj dokážu, ale majú mladé náročné manželky, deti. Presne. To je celý problém. Nové manželky.

Nepovažujete spätne za chybu, že ste v čase Mečiarovej vlády nevstúpili do politiky? Dnes by ste boli za vodou. To áno. Už som mal na stole papiere. Stačilo podpísať a bol by som super bohatý papaláš ako sviňa. Ja si však stále myslím, že politika je tu len pre tých, ktorých sa to týka. Pre mňa nie. Ja pijem írsku whiskey a fajčím kubánske cigary, to je jediný luxus, čo si doprajem.

Čo si myslíte o ľuďoch, ktorí chodia na Elán? Ľudí, čo na nás chodia, milujem. Vymieňame si navzájom energie a to je pocit, ktorý sa nedá ničím nahradiť. Teraz máme napríklad rozbehnutý projekt Elán v divadle, kde hráme len traja. Takto komorne sme nikdy predtým nevystupovali a na moje prekvapenie to veľmi dobre funguje. Ľudia nás nechcú pustiť z javiska a pri našich piesňach plačú. Dospelí ľudia. Je to šialenstvo. A to som si myslel, že sme už zažili fakt všetko. Baby sa vyzliekali, hádzali podprsenky na pódium, hrali sme pre stotisíc ľudí, koncert sme mali aj v Carnegie Hall, ale toto je fakt niečo, čo ma prekvapilo. Aj tu sa ukazuje, že ľudia túžia po starých časoch. Zisťujú, že jediné, čo sa nezmenilo, je Elán. Všetko ostatné je na prd.

Aj vás, takého tvrdého a nekompromisného chlapa, dojímajú slzy? Ja nie som až taký tvrdý chlap, ako vyzerám. Ani sa nedá povedať, že by ma to dojímalo. Je to len dobrý pocit, vidieť, že nežijete zbytočne. Slzy sú v ľudskom živote nenormálne dôležitý moment.

Roky ste boli hrdý podnikateľ s motorkami. Prečo ste sa zbavili tohto biznisu? Nikdy som na tom nič nezarobil. Bral som to ako kšeft, ktorý ma baví. Motorky mám však stále rád a stále jazdím na dobrej Yamahe. Ale podnikaniu sa nedarilo a navyše človek, ktorý mi firmu viedol, zlyhal. Zbláznil sa a narobil veľké dlhy. Musel som to zastaviť a firma je v likvidácii. Všetko za neho vyplatím a odchádzam z toho.

Máte teraz nejaké podnikanie? Len agentúru, ktorá slúži Elánu a spriazneným umelcom. Vedie ju Karotka a tej sa už mnoho rokov celkom darí.

Zmenil sa vám rebríček hodnôt na základe nejakých životných udalostí? Nemyslím len haváriu. Nie, som stále rovnaký. Zastávam filozofiu ži a nechaj žiť a dajte mi všetci pokoj. To je všetko.

Stálo vás veľa premáhania ospravedlniť sa Číňanom za svoje výroky na ich adresu? O tomto nebudem hovoriť.

Koľkokrát v živote ste sa ospravedlňovali? Dokážete to? Jasné. To treba vedieť.

Mali ste veľa dôvodov na ospravedlnenia? To je ťažká otázka. Každý si myslí, že by ste sa mali za niečo ospravedlňovať, ale vy si to nemusíte myslieť. Ale ospravedlniť sa viem a párkrát som to aj urobil. Aj keď tak nevyzerám, som veľmi pokorný a skromný človek. Jediné, čo si od Boha želám, je zdravie.

Nie je pre vás frustrujúce, že ste pre mnohých idol, ktorého názory a činy nasledujú davy? Kto chce, nech ma nasleduje. Ja nikoho do ničoho nenútim. Som slobodný človek a slobodu doprajem každému. Isté je, že karma platí a za všetko príde účet. Za všetko. A vôbec to nemusí byť v tomto živote. Vysvetlím vám to na jednom príklade. Človek sa dostane do situácie, ktorú nevie vyriešiť, tak sa rozhodne pre samovraždu a zabije sa. Lenže on sa narodí znovu a opäť sa dostane do rovnakej situácie. Bude sa to opakovať dovtedy, kým to nevyrieši. Na toto verím.

Prijali by ste tabletku na nesmrteľnosť? V prvom rade si myslím, že som nesmrteľný. Už som „tam“ trikrát bol a vždy sa mi podarilo vrátiť. Vôbec si neviem predstaviť, že umriem. Keď sa to raz stane, bude to pre mňa najväčšie prekvapenie. Ale aj keby som veril, že umriem, bohovsky by som si rozmyslel, či by som tú tabletku chcel. Život je preto taký, aký je, lebo Pán Boh to dobre vymyslel. Smrť sa nám zdá smutná, no je nevyhnutná.

Navštevujete kostoly? Ja všetky tie ich ceremónie neznášam, takže do kostolov chodím len vtedy, keď tam nikto nie je.

K čomu alebo ku komu sa modlíte? Modlím sa každý deň k Bohu. On sa usmieva a hovorí: Robte, ako myslíte.

Ovládate Otčenáš? Áno, nič proti nemu nemám. Ale určite o nič neprosím. Žiadne daj mi, urob, vyrieš. Ja len ďakujem, ďakujem, ďakujem.

Ešte stále neholdujete internetu? Nie.

Odkiaľ čerpáte najviac informácií? Z novín. Telku pozerám minimálne. Všade je to isté. Kadejaké dementné seriály, ktoré zotročujú. Navyše, priveľa informácií škodí.

Aj cigarety, alkohol a iné drogy škodia. Alkohol je dobrý, ale len dovtedy, pokiaľ vám nerobí problémy. Rovnako je to s fajčením. Na moje pomery nepijem ani nefajčím veľa. Hlavne to nesmie rušiť rodinu.

V tíme okolo Elánu sa vystriedalo veľa ľudí. Jediný, kto zotrváva roky, je vaša asistentka Karotka. Čím je pre vás nenahraditeľná? Je poctivá a usilovná.

Navonok to vyzerá, že ste s ňou častejšie než s manželkou.Aj manželka to hovorí.

Je ťažké ostať pri jednej žene, keď vám skáču do postele iné? Kto môže mať všetky, nemôže mať žiadnu alebo len jednu. Ja mám nenormálne dobrú ženu. Ona je najväčší dar môjho života. Vážim si ju, uznávam ju a nikdy ju neopustím. Dobré baby sú fajn, ale po čase sa aj tak zmenia na to, čo ste mali predtým. Všetko je to úplne zbytočné, riskantné a každému raz príde účet. Ale musí si to vyriešiť len sám so sebou.

Vyzerá to, že Vašo s Janom to nepochopili. A platia strašné účty...

Vy ste psychológ a tí tvrdia, že existuje rozdiel medzi fyzickou a psychickou neverou. Tá fyzická sa vraj tolerovať aj odpustiť dá. Súhlasíte? Voľakedy to bolo iné. Mohli ste chytiť nejakú pohlavnú chorobu, ale za tri dni ste to vyliečili. Dnes na to môžete zomrieť a ešte aj nakaziť celú rodinu. Takže treba väčšiu opatrnosť. Ale, ako vravím, môžete mať päťsto báb a nezažijete nič, ale aj jednu a zažijete všetko.

Stále zastávate názor, že silnejšieho neprebiješ, ale skúsiť to treba? To je jasné. Robím to celý život.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní