Kapela Smola a Hrušky: Na koncertoch našimi vokálmi a dychovými nástrojmi vystrelíme ľuďom mozog z hlavy!

Z Majálesov, festivalov či hudobných klubov ich pozná takmer každý mladý človek. Spišskonovoveská hudobná skupina Smola a Hrušky oslavuje 20 rokov na scéne. Ako inak, pripravovaným megaturné po celom Slovensku. Týždenníku Plus 7 Dní poskytli muzikanti rozhovor, v ktorom spomínajú na najkrajšie koncertné chvíle, ale aj na tie najhoršie a na spoluprácu so slovenskou herečkou Petrou Polnišovou.

20 rokov na slovenskej hudobnej scéne je už pre kapelu takpovediac „požehnaný vek“. Čakali ste, že budete fungovať tak dlho?

Určite nie (smiech). Pamätám si ako sme vymýšľali prvé skladby a snívali sme, že raz ich možno nahráme, neskôr sme ich nahrali na prvé demo a snívali sme nahrať prvý oficiálny album, potom že vydržíme aspoň 10 rokov a bude koniec. A teraz oslavujeme 20 rokov, ktoré zbehli ani nevieme ako.

V podstate na vás hudobne vyrástla jedna generácia. Prečo myslíte, že si stále držíte popredné miesto v obľúbenosti medzi mladými?

Je to asi tým, že je v nás stále to malé dieťa:) Že aj po 20 rokoch vieme vymýšľať uletené skladby, že sa radi hráme a že hráme radi, to mladí ľudia vedia vycítiť, že to robíme z lásky a že nekalkulujeme. A určite je to aj o našich energických koncertoch, kde našimi vokálmi a dychovými nástrojmi vystrelíme ľuďom mozog z hlavy.

Foto: Martin Krestián

Foto: Martin Krestián

Koncertovanie je gro vašej profesie. Čo vám viac vyhovuje, komornejšie vystúpenia, či festivaly a beánie?

V zime sa tešíme na festivaly a v lete na zimu do klubov:) Okrem toho hrávame aj v komornejšom obsadení v menších kluboch, kde naše skladby sú úplne obnažené na kosť a kde je to úplne o našich hlasoch, spievaní publika a spoločnej energii. A taktiež skúšame aj rôzne projekty, ako napr. s dychovým orchestrom alebo akusticky ako trio.

K príležitosti oslavy 20 rokov na scéne pripravujete turné. Čo obnáša zorganizovať podobné podujatie? Máte pre fanúšikov aj nejaké prekvapenia?

S organizovaním je veľa práce, o tom by vedel lepšie hovoriť náš manažér Martin, ktorý to už rieši skoro rok. Hoci má turné v názve 20 rokov, nepôjde o klasickú bilančnú šnúru. Budeme hrať predovšetkým nové veci. Okrem jednej dvoch skladieb v podstate odohráme celý nový album, ktorého polovicu ľudia už dôverne poznajú. Plánujeme zaradiť unplugged vsuvku, odvolávajúcu sa na minuloročný akustický album. Dokopy by to malo vyjsť na zhruba dvojhodinový program, čo bude takpovediac jedinečná novinka a nikde inde to fanúšikovia už nemajú šancu zažiť, lebo na fesťákoch alebo na koncertoch s inými formáciami nikdy toľko času nemáme. Štartujeme krstom našej novej platne Čiernobiely 16. februára v Bratislave v Ateliéri Babylon, kde sa predstavia špeciálni hostia Moja reč so živou kapelou Komplot a česká kapela Fast Food Orchestra a okrem nich aj všetci hostia z našich spoluprác, ktorí budú môcť prísť. Taktiež chystáme prekvapenie v podobe krstného otca, ktorým bude skutočná československá hudobná legenda. Na ďalší deň v Trnave budú s nami Fast Food Orchestra. V Trenčíne s nami zahrá aj Boy Wonder so živou kapelou General Foxx. A okrem toho nás čaká 17 zastávok, na ktorých budeme sami aj s občasnými hosťami ako prekvapenie, takže Smola a Hrušky večer s našlapanou koncertnou šou, svetlami, video projekciou a zábavou, aká k nám už dlhé roky patrí.

Foto: Katarína Orešanská

Foto: Katarína Orešanská

Za tie roky ste profesne zažili určite aj krušné chvíle. Uvažovali ste niekedy, že by bolo fajn to zabaliť a skončiť s kariérou?

To sa nám ešte nepodarilo, ale samozrejme sú aj ťažšie chvíle a občasná ponorka, ale skutočne si vážime, že sme spolu už tak dlho a tak v pravý čas idú jednotlivé egá bokom.

Ste typická koncertná kapela, aspoň ja by som vás tak nazvala. Porozprávajte, čo najvtipnejšie ste počas koncertných šnúr zažili.Boli, naopak, aj nejaké nepríjemné situácie?

Tak myslím že máme aj také ktoré sú vtipné aj smutné. V roku 2013 koncom leta sme cez jeden víkend odohrali asi 5 koncertov. Niektoré si ani nepamätáme, ale na jeden spomíname s láskou, úctou a spravodlivým hnevom. Bol to v ten deň druhý koncert, z festivalu v Banskej Bystrici sme išli na festival v Martine. Konalo sa to v priestoroch bývalých kasárni a už na brané sme spozorovali divne znamenia ako hlučný odchod skupiny ktorá ešte ani nevystúpila, alebo úplne čudné správanie organizátorov. Pýtali sme sa ich kde je hlavný organizátor celého festu, a niekto nám vravel ze momentálne tu nie je. Na našu otázku a kedy bude k dispozícii (lebo telefón nedvíhal) sme dostali rovnako zamietavú odpoveď že nič neviem. Avizovaní Chinaski ani neprišli, Katka Knechtova sa otočila na bráne. Keď sme tam došli ihneď bolo jasne že po žrádle ani stopa ale vina boli na vyber zo 10 druhov a fakt keď už nič tak apon pokecame. Ako išiel čas došiel za nami moderátor Duro Turis ktorý jediný ešte ako tak pracoval a ukecával nás aby sme zahrali že ľudia si zaplatili a že bude super atmoška atď. A tak sa začal pýtať každého člena osobitne a niektorí vyslovili že by to možno šlo tak sa toho chytil a samozrejme to robil na mikrofón a keď to zhruba tých 3000 platiacich počulo a zistilo že možno sa bude hrat tak boli nadšení že začali skandovať Smola a hrušky a my sme zrazu cítili akúsi zodpovednosť že to tým ľuďom sme dlžný a že hoci to nie je úplne profesionálne tak aj v prípade že peniaze nebudú my zahráme. Zrazu došiel organizátor a že on nám zaplatí ale že až na druhy deň. S manažerom dohodli podpísali zmluvu a že sa zaviaže že nám tie peniaze vyplatí. Začali sme hrať a keďže ľudia vedeli že hráme bez honoráru začali nám nosiť do obalu z gitary peniaze, neskôr prišiel svadobný par ktorý mal svadobnú pieseň Honey Honey, zatancovali na pódiu, dali ďalšie peniaze, potom dosli aj nejakí českí fanúšikovia a dali české peniaze, slivovicu a do konca koncertu bola veľká party. Ľudia boli takí skvelí a vďační, že sa nám vyzbierali na cestu aj niečo na kávu, tak ocenili náš prístup. A ako bonus sme skutočne v priebehu troch mesiacov po nekonečných sľuboch a naťahovačiek dostali aj sľúbený honorár. Takže sme spravili dobru vec a boli sme krásne odmenení.

Väčšina kapiel, ktoré sú už takto dlho na scéne, ťaží najmä zo starších overených vecí. Vy stále produkujete novú hudbu a posúvate sa dopredu. Kde čerpáte inšpiráciu?

Okolo nás je toľko inšpiratívnych situácií, vecí a udalostí , že máme skôr problém ich všetky popísať a zhudobniť. A okrem toho aj ľudia s ktorými spolupracujeme nás posúvajú a tým že vidia že nás to baví aj oni idú do toho naplno.

Foto: Katarína Orešanská

Foto: Katarína Orešanská

Na našom malom Slovensku je hudobný trh pomerne obmedzený. Dokážete vyžiť len z príjmov z hudby, alebo máte aj zamestnanie, ktorá vás živí?

Je to tak, že každý má okrem hudby ešte nejaký vedľajší príjem alebo prácu, to aby sme si úplne neuleteli v našich limuzínach:) Akurát Spoko skončil pred časom v civilnom zamestnaní a a venuje sa prioritne hudbe a tvorí už aj pre iných interpretov a skladá aj hudbu do filmu.

Čomu sa venujete, ak práve nenahrávate a nekoncertujete? Ako kto, bubeník jazdí na jeepe, basák chodí na ryby, trombonista jazdí na skejte, trubkár sa venuje svojim tetovaniam, manažér chodí na túry do prírody, gitarista vytvára nábytok a Spoko hrá basket.

Čo považujete za najväčší kariérny úspech? Určite to že sme to spolu tých 20 rokov vydržali a vyše 1000 odohratých koncertov. A samozrejme všetky skladby a albumy, ktoré sa nám podarilo nahrať a vydať. Z tých v športovej terminológii súťažných spomeniem účasť vo finále pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad s pesničkou Hypermarket. 2.miesto vo finále vyhľadávacej súťaže Jim Beam Music. Finále Eurovision Song Contest 2009 s pesničkou Na Čom Záleží. Singel PRIDAJ SI MA vo finále Eurovision Song Contest 2010. Filmový dokument o kapele, ktorý natočil talentovaný avantgardný umelec Enrik Bistika či na festivaloch animovaných filmov oceňovaný klip Tangá. Nakoniec aj DVD 13 životov tour a Unplugged in Spiššské Divadlo.

A čo by ste, naopak, z vašich hudobných životov najradšej vymazali?

Tak určite stretnutia so zlými a neprajnými ľuďmi, ktorí nám hádzali polená pod nohy, ale paradoxne nakoniec nám vlastne pomohli, lebo nás zocelili a my sme vydržali a hráme ďalej.

Pripravujete nejaké hudobné spolupráce s inými kolegami z brandže?

Na našej predchádzajúcej platni Palec hore z roku 2012 sme po hosťoch siahli dosť výrazne, nahrali sme skladby so Zdenkou Prednou, raperom DNA, alebo českými hviezdami Rybičky 48, no na našom onedlho vydanom albume Čiernobiely sme tento fenomén dotiahli skoro do maxima. Okrem troch vecí pôjde takmer výlučne o platňu spoluprác. Na jedenástich songoch sa podieľa viac ako 20 hostí.

Ako taká spolupráca v praxi vyzerá?

Spolupráce bývajú rôznorodé. V pesničke Gruľa hosťuje Petra Polnišová, ktorú obdivujem ako herečku aj komičku a zároveň ako človeka a veľkú profesionálku. Od prvého stretnutia po výsledok ubehli len asi 2 týždne a hneď na začiatok mi povedala, že keď sa jej to nebude páčiť tak do toho nejde. Dala si slúchadlá a po pol minúte jej vybehol úsmev na tvári a vravela, že sa je to páči a že je to krásny duet a úlet a ide do toho aj napriek tomu, že má plný kalendár a že kedy ideme na to. Nahrali sme všetko veľmi rýchlo a aj napriek zlým okolnostiam, že Petra musela v dohodnutý čas ísť na pohotovosť zošívať synčekovi hlavu a aj sama bola dosť evidentne chorá, si zariadila veci tak, že všetci boli spokojní. Ani slovom sa neposťažovala a odviedla vrcholný profesionálny výkon čo bolo pre celý tím inšpiratívne. Niekedy to býva veľmi rýchle ako napríklad s Mariánom Čekovským , ktorý je prezident zábavy. S ním sme tvorili priamo v štúdiu. Spolupráca s francúzskym raperom Tribumanom bola ukážkovo profesionálna. Za tri dni mi poslal text aj s hotovou nahrávkou. Veľmi sa do toho vžil a urobil to svetovo. V prípade skladby Zelený čaj sme s Boy Wonderom skúšali asi 4 skladby, s ktorými sme sa nevedeli dostať do finále, až sme našli tú správnu a výsledok znie úžasne. V prípade skladby Daj mi signál so Zoči Voči a Zitou Rogondeux zo skupiny Bijouterrier išlo o spoluprácu v štúdiu, kde sme si rozdelili úlohy podľa textu, každý si doladil svoj part aby mu vyhovoval a za 4 hodiny bolo všetko hotové. S českým reggae raperom Colectivom to bolo tak, že prerábal asi rok jednu vec, lebo s ňou celý čas nebol spokojný. Vzniklo neskutočne veľa kvalitných verzií, ale on to chcel aby to bolo ešte lepšie. Nakoniec sa všetko vyriešilo tým, že nastal deadline, lebo už sa blížil termín vydania albumu a zrazu bolo vybavené a jeho part je vo finále úžasný. Pri songu Čo si kúpila sme použili nahrávku už nežijúceho majstra hovoreného slova pán Meliška a jeho hádku z jeho družkou Máriou.

Po niekoľkomesačnom výročnom turné – oddych, alebo ďalšie plány?

Po turné plynule prejdeme na letné festivaly a, samozrejme, celý rok bude v znamení osláv 20 rokov. Chceli by sme a pracujeme na tom, aby všetky skladby z albumu mali svoj vizuál a videoklip, čo bude na Slovensku unikátne. Veríme, že sa nám konečne podarí vydať knihu o histórii skupiny aj s neuveriteľnými historkami:) Okrem toho frontman Spoko pripravuje športovo-hudobný film.

Súťaž o lístky na krst nového albumu kapely Smola a Hrušky už čoskoro na našom webe!


VIDEO Plus 7 Dní