Herec Karol Čálik finančne podporuje chlapca z Indie menom Rao. Chcel adoptovať aj jeho brata, no nie je to jednoduché.

Karol Čálik si adoptoval sirotu z Indie. Prečo nemohol chlapca pozvať na Slovensko?

Známy muzikálový i činoherný umelec Karol Čálik oslávi budúci rok sedemdesiatku a zdravotne sa cíti výborne. Energiu mu dodávajú mladí kolegovia z Novej scény.

Herec Karol Čálik rozhodne nepatrí k ľuďom, ktorí len bezhlavo kritizujú a pre krajší svet nič nevedia urobiť. Už pred niekoľkými rokmi si s manželkou adoptovali chlapca, ktorého volajú Rao.

Stretnutie dvoch kultúr

Raz ročne prostredníctvom Slovenskej katolíckej charity mu posielajú peniaze. Rao má dnes desať rokov a žije v internátnej škole. „Bol sirota, otec alkoholik, aj s bratom bývali u babičky."

"Páči sa mi, že v tej internátnej škole nerobia rozdiely, akého je vierovyznania, sú tam hinduisti, budhisti i kresťania,“ vysvetľuje umelec, ktorý chcel mladého Inda podporovať sumou väčšou než základný príspevok. No pravidlá to neumožňujú, vraj aby medzi deťmi nevznikala závisť.

Čálik dokonca plánoval chlapcovi prázdniny na Slovensku, aby ho konečne uvidel aj naživo. „Mal som záujem stretnúť sa s ním, ale psychológovia sa vyjadrili, že to nie je dobré, lebo je to konflikt dvoch kultúr, iných svetov, čo by detská psychika nemusela zvládnuť.“

Karol Čálik chcel na diaľku adoptovať aj Raovho brata. No prišlo sklamanie. „Jeho súrodenec chodí do podobnej školy, no v inom kantóne, nie sú tam také kontakty ako tu a v decembri prišlo rozhodnutie, že sa s tým nedá nič robiť,“ dodáva smutne herec.

Smrť v náručí

Známy muzikálový i činoherný umelec je druhý raz ženatý. So súčasnou manželkou, bývalou tanečnicou, majú dcéru, ktorá žije v Londýne. Z prvého manželstva má syna a výborne vychádza aj s jeho matkou.

„Prvá manželka bola pedagogička. Často sa stretávame, po rozvode sme mysleli hlavne na naše spoločné dieťa. Syn vedel, že nie sme spolu, ale nepociťoval to ako traumu ako niektorí, ktorí sa musia ešte ťahať po súdoch a robia si napriek. Bol to bolestivý rozchod, ale žijeme ďalej v normálnych vzťahoch.“

Hercov syn, dnes úspešný finančník a otec desaťročnej dcéry Laury, však prešiel poriadnou školou života. Prázdniny trávieval na lazoch na Morave, kde mali Čálikovi svokrovci chatu.

„Syn tam býval každé leto od svojich šiestich rokov u jedného sedliaka, pána Zlocha. Večer ho odprevádzal domov, aby sa nebál, potom jeden čas chodil na obed na koni, od trinástich na traktore, a keď mal šestnásť rokov, pán Zloch mu zomrel v náručí na infarkt. Videl tam kravičky, kone a celý kolobeh života v prírode začal brať racionálnejšie,“ spomína na mladosť svojho prvorodeného dieťaťa Karol Čálik.

Obrovskú radosť mu prinášajú najmä vnúčatá. Dcéra mu začiatkom januára k prvému dvojročnému dopriala aj druhého vnuka. Umelcova manželka Markéta teda už tri mesiace pomáha dcére v metropole Anglicka a on na štvrť roka osamel.

Neprítomnosť svojej polovičky prekonáva robotou. Marcové pracovné tempo bolo najväčšie, aké kedy zažil. „Hral som v divadle, točil film, seriál Búrlivé víno, bola premiéra Na skle maľované aj Obchodu na korze, nemal som na nič iné čas ani na rehabilitácie po operácii ramena, s ktorými začínam tento týždeň,“ opisuje umelec.

Kultúrnosť padla

Herec oslávi budúci rok sedemdesiatku a zdravotne sa cíti výborne. Energiu mu dodávajú mladí kolegovia z Novej scény, ktorým je nielen umeleckým šéfom a radcom, ale občas k nim prehovorí aj otcovským hlasom. Vyrovnal sa aj s cukrovkou druhého typu.

„Nadobudol som ju vekom a životosprávou. Snažím sa nejesť sladké, aby som si mohol dať borovičku,“ pousmeje sa šibalsky Čálik, ktorý sa objavuje v seriáli Búrlivé víno.

Vďaka tomu púta pozornosť aj na verejnosti. Cez víkend sa s ním chceli odfotiť ženičky na trhovisku i pani z volebnej komisie pri voľbe prezidenta. Najplodnejšie časy však zažíval pred rokmi, keď nakrúcal po boku hviezd ako Jozef Kroner, Michal Dočolomanský, Jozef Adamovič či Radek Brzobohatý.

Medzi jeho najpamätnejšie filmovačky patria Pacho, hybský zbojník a Noční jazdci. Filmovanie v tých časoch sa nedá podľa neho vôbec porovnávať so súčasnými pomermi. Za socializmu bola denná filmovacia norma 75 metrov, jeden film točili aj rok. Dnes vraj za deň nakrútia aj jeden diel seriálu.

Prvý slovenský farebný herec, ako Čálika nazývajú, nie je úrovňou našich televíznych programov nadšený. Česi si podľa neho po rozdelení Česko-Slovenska zachovali filmovú kvalitu a vážia si aj vlastné divadlá.

„Troška je to o inom vzťahu a o inej kultúre. U nás mám pocit, že vďaka menej náročnej programovej ponuke kultúrnosť slovenského národa veľmi padla, ľudia pozerajú bársakú hlúposť. Začali to kaziť zahraničné telenovely, ktoré nám predávali za lacný peniaz,“ myslí si.

Toto si nezaslúžili

Medzi Čálikových najbližších priateľov patrili kolegovia a kamaráti z poľovačiek Ivan Mistrík, Ivan Rajniak, Július Pántik, Dušan Blaškovič a Štefan Kvietik. Najmä prví dvaja si podľa neho zaslúžili iný odchod na oný svet, ako im v skutočnosti osud nadelil.

„U Ivana Mistríka to bolo jasné, mal nešťastie v láske, a preto si siahol na život. Ivan Rajniak na základe nejakých vecí zatrpkol na Národné divadlo aj na život. Neboli ku koncu života šťastní,“ povie s trpkosťou na jazyku.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].