Keď prehovorí detektív, my počujeme Jána Kožucha: Slovenský Hercule Poirot

„Poirot a homosexuál? Myslím si, že nie,“ vraví martinský herec Ján Kožuch, ktorý slávnemu belgickému detektívovi požičal hlas.

Dá sa na Slovensku vôbec nájsť človek, ktorý by nepoznal jeho hlas? Už roky vchádza každú nedeľu do obývačiek domácností. Ako detektív so starostlivo upravenými fúzikmi, s typickou chôdzou a paličkou v ruke. Pred kamerami rieši tajuplné prípady vrážd, ktoré si kedysi vymyslela Agatha Christie.

A keď britský predstaviteľ hrdinu David Suchet prehovorí, my počujeme Jána Kožucha. Herca, ktorý dal Herculovi Poirotovi svoj hlas vďaka zvláštnej zhode náhod. V dabingovom štúdiu s ním strávil stovky hodín, nadaboval desiatky častí, ktoré britskí tvorcovia nakrúcali 25 rokov, aby si potom povedali dosť.

Napriek tomu si Ján Kožuch myslí, že stále nepovedal posledné slovo. „Som presvedčený, že diváci si vyžiadajú pokračovanie seriálu,“ podotkne veľavravne.

Nezdá sa, ale podobajú sa

Zísť sa s Jánom Kožuchom nie je až také jednoduché. Šesťdesiatsedemročný umelec by si mohol užívať dôchodok, no on stále hrá. Hlavné úlohy v Slovenskom komornom divadle v Martine, ale odskakuje si aj na scénu do Banskej Bystrice a do Žiliny.

Nevzdáva sa ani zájazdových predstavení. My sme sa kvôli nemu ocitli v martinskom divadle, historickej budove ako vystrihnutej z éry Hercula Poirota. Asi nie je náhoda, že slávny britský seriál sa zatúlal práve sem, napadlo nám. Vlastne do blízkeho dabingového štúdia.

Veľké, zaujímavé projekty, samozrejme, zostávali vždy v Bratislave. Takže bolo prekvapujúce, že takýto výnimočný seriál prišiel do Martina. Dostalo sa to sem nejakým nedopatrením,“ rozpráva prešedivený herec, ktorého tvár nie je taká známa.

No podľa hlasu máme pocit, že ho poznáme večnosť. „Ani my sme nevedeli, že pôjde o taký veľký a výnimočný projekt,“ priznáva s odstupom času. Inak uznávaný divadelný herec, ktorý sa pýši tým, že je historicky prvým držiteľom prestížneho ocenenia DOSKY.

V martinskom dabingovom štúdiu pôsobil nielen ako herec, ale aj ako režisér. Keď mu s kolegami na stole pristála chuťovka v podobe belgického detektíva, slovo dalo slovo a Hercule „prischol“ práve jemu. Najskôr pre ich fyzickú podobnosť.

Stačí si odmyslieť vlasy a bradu. Poirota v sebe slovenský umelec nezaprie. „Ak sa herci na seba ponášajú, je predpoklad, že si budú podobní aj hlasovo. Keď sa dnes na Poirota pozerám v televízii, tak sa mi zdá, ako keby som to bol ja,“ vysvetľuje Ján Kožuch.

Poznamenáme teda, že sú možno už ako manželia po tridsiatich rokoch, ktorí sa na seba začínajú ponášať. Slovenský herec len pokrčí plecami: „Tak mi to pripadá. Taký mi je známy. Postupne som si ho osvojil, spoznal som ho a dnes môžem povedať, že sme kamaráti. Keď ho vidím, približne predpokladám, čo asi spraví, ako bude reagovať, ako bude intonovať.“

Najprv detská hviezda

Prenesme sa asi o šesťdesiat rokov späť a na iné miesto. Budúci slovenský Poirot stojí na doskách Divadla Andreja Bagara v Nitre. V inscenácii Nie sme anjeli hrá syna hviezdneho Vlada Müllera a Viery Strniskovej. Prvýkrát pociťuje, aké to je byť hercom.

„Raz to naživo prenášala Československá televízia. Pamätám si, že som dostal honorár dvesto korún a nemal som žiadnu trému. Veľa sme chodili aj na zájazdy. Vlado Müller, ktorý bol veľký kamarát môjho otca, ma vždy bral pod ochranné krídla. Štvalo ma len jedno - keď po predstavení všetci išli do krčmy a ja som musel ísť spať.“

V Nitre oboch očakával ďalší herec, Michal Kožuch, ktorého si môžeme pamätať zo strieborného plátna, napríklad z Vláčilovho kultového filmu Markéta Lazarová. Inak s manželkou, tiež herečkou, a deťmi žili priamo v nitrianskom divadle, kde dostali služobný byt.

Malý Janko preto nechýbal na žiadnej skúške, vnímal, čo sa okolo dialo. Spomína nám, ako Vlado Müller „vystrájal“, keď sa mu narodil syn, budúci spevák Richard. „To sme išli s otcom po ulici a Vlado vybehol z divadla. Kričal: „Mišooo, Mišooo, mám syna!!!“ To si pamätám ako dnes. Po každej premiére sa zišla celá spoločnosť, Müller bubnoval, spievalo sa do rána. Dnes sa všetci rozutekajú za ďalšími povinnosťami. Raz darmo, z divadelného platu človek nevyžije.“

Vďaka sladkému detstvu chcel mladý Kožuch na divadelných doskách zostať. No história sa opakovala a od začiatku akoby kráčal v otcových šľapajach. Michalovi sa dostávalo väčšieho uznania v Česku, kde získaval veľké roly vo filmoch.

Slovenský film ho v podstate nikdy neobjavil. A tak ani jeho syn nepochodil na bratislavskej VŠMU. V prijímacej komisii sedel Karol Zachar, Viliam Záborský a iní bardi slovenského divadelníctva, ktorí sa s ním v poslednom kole rozlúčili.

„Tak som si povedal, že keď ma nechceli, druhýkrát tam nepôjdem. Napaprčil som sa a odišiel študovať bábkoherectvo na AMU do Prahy,“ rekapituluje.

Prahe dal košom

V Česku študoval Ján Kožuch na škole aj s činohercami, budúcimi hviezdami - Janom Kanyzom, Martou Vančurovou, Dášou Bláhovou, Reginou Rázlovou i Petrom Štěpánkom. Napriek tomu v Prahe nezostal. „Ani som nad tým nepremýšľal. V tom čase som bol už ženatý, tak som sa vrátil na Slovensko a nastúpil do bábkového divadla v Banskej Bystrici, kde si ma v jednom predstavení všimol pán Vajdička. Ponúkol mi angažmán v Martine.“

Nasledovali desiatky hereckých rokov, desiatky úloh v srdci Slovenska. Tam zapustil korene. Do Bratislavy to Jána Kožucha vraj nikdy nelákalo, nanajvýš si do hlavného mesta odskočil na filmovačku alebo na divadelné hosťovanie.

Mám pocit, že pomery v Bratislave sú tvrdšie. Ľudia sú tam k sebe iní, opatrnejší, možno aj nervóznejší. Keď ma oslovili do televízneho seriálu, vždy som ich poprosil, či mi môžu poslať scenár. A nikdy som ho nedostal. Pochopil som, že televízna práca je dnes veľmi chvatná.“

Zostal teda na divadelných doskách, kde detektíva vlastne nikdy nestvárňoval. „Ale mal som krásnu rolu v Dvanástich rozhnevaných mužoch. Hral som osmičku - toho spravodlivého, ktorý všetkých presvedčil, že chlapec svojho otca nezabil.“

Prečo je to pokojné

A tak Jána Kožucha zastihol samoľúby belgický penzista v podstate až na staré kolená. „Myslím, že hlasy máme s Davidom Suchetom, ktorý ho hrá v origináli, dosť podobné. Napriek tomu som išiel do vyšších tónov a ten svoj trocha zjemnil. Snažil som sa však zachovať jeho vnútorný pokoj a eleganciu. Po francúzsky neviem, takže som musel ísť tvrdo ‚po slúchadlách‘. Výrazy ako mon ami však, samozrejme, ovládam,“ priblížil nám dabingové triky slovenský Poirot.

Čo bolo asi najpodstatnejšie, projekt Poirot našiel na strednom Slovensku ideálne podmienky. Herci si ho tam rozmaznávali, vypiplávali do dokonalosti. „Naozaj, my sme mali v Martine pohodu, pokoj, žiadne stresy,“ prizná

hlavný predstaviteľ.

Ten, keď už videl, že prichádzajú ďalšie a ďalšie diely, sprísnil i vlastnú prípravu. Dopredu si pýtal kazety aj texty, do štúdia chodil s presnou predstavou. „Nerobilo sa to tak hekticky a možno práve to prispelo k pokoju celého seriálu,“ domnieva sa dnes.

Azda aj preto mnohí diváci slovenský dabing detektívneho seriálu vyzdvihujú nad český. „Každý herec do toho vnáša to svoje, takže dabingy sa líšiť musia. Český Poirot je strohejší, ráznejší, ja som jemnejší. Každý má svoj prístup. Hoci ja dabing nepovažujem za nejakú výnimočnú umeleckú disciplínu. Mojou úlohou je len nepokaziť originál. Prečo by som mal danú situáciu meniť inou intonáciou, keď David Suchet bol taký presný?“ pýta sa, hoci vie, že britský náprotivok sa rokmi vyvíjal.

„Postupne vylepšoval detaily - chôdzu, gestá, belgické výrazy. Ale aj Poirotovu poriadkumilovnosť - on si nikdy nesadol na lavičku bez toho, aby si na ňu nedal obrúsok. Suchet bol v každom diele precíznejší. Niežeby to bolo až také viditeľné, ale keď na to stále pozeráte, všimnete si to.“

Aj preto sa dabingového herca ako znalca pýtame, či mohol byť Hercule Poirot homosexuál. „Toto je veľmi ťažká otázka,“ zamyslí sa. „Ale myslím si, že nie. Na klope saka nosil brošňu, ktorú dostal od svojej prvej lásky. Nikdy ju nezložil. Raz Suchet aj vysvetľoval, prečo sa Poirot nikdy neoženil. Lebo si bol vedomý, že nikto by s ním nevydržal. Ten chlap bol neuveriteľne samoľúby. Aj keď navonok pôsobil elegantne, čokoľvek bolo v opozícii, hneď spozornel, už sa bránil, bol nabudený.“

Zaškatuľkovaný?

Nech už to bolo akokoľvek, anglický seriál reprízujú nielen u nás, ale v mnohých iných krajinách sveta. „Diváci sami vedia, čo ich k tomu ťahá. Uvedomme si, že to je pomaly jediná klasická detektívka, kde nevidíte zbrane a veľkých akčných hrdinov, okolo ktorých sa krúti štyridsať zabijakov. V Poirotovi sa všetko rieši intelektuálnou cestou,“ domnieva sa martinský herec.

Naša verejnoprávna televízia sa preto dobového seriálu nevzdáva. Keď premietne posledný diel, po prestávke začína od začiatku. A takto to ide pomaly už desať rokov. Kožucha, ktorý dabuje už aj iné postavy, občas v štúdiu zastaví režisér.

Povie mi - toto je Poirot, toto už nerob. Možno si myslí, že sa kopírujem, a pritom je to moja normálna intonácia,“ čuduje sa. Ani v reálnom živote sa vraj nepristihol, že by ho detektív výrazne ovplyvnil.

Poriadkumilovný som bol už aj predtým, ale na rozdiel od neho som cholerický typ. Keď ma niečo naštve, tak vybuchnem. Potom ma to mrzí.“ Na potulkách Slovenskom sa však náš Hercule musí usmievať.

Najmä keď sa s niekým dá do reči a zrazu začuje otázku, odkiaľ dotyčný môže poznať jeho hlas. Stáva sa mu to vraj pomerne často. „Je zaujímavé, čo všetko sa stane, keď príde k akémusi nepredvídateľnému počinu. Keby sa to sem nedostalo, tak si tu žijem spokojne ďalej a neviem nič o nejakom Poirotovi. Vidíte, čo spraví náhoda zo života?“ spýta sa nás na záver.

Od Markéty Lazarovej po Desmod

Divadelná rodina Kožuchovcov zrejme nebude mať pokračovateľa. Ani jedno z troch detí slovenského Hercula Poirota sa nevenuje herectvu. „Chvalabohu,“ reaguje otec. „Nie je mi to ľúto, práve naopak. Je to veľmi hektické povolanie. Hoci najstarší syn Michal to ako herec skúšal, dokonca bol členom Starého divadla v Nitre, ale potom zistil, že pomery, ktoré panovali v kultúre, mu akosi nevyhovujú. Tak sa toho vzdal a čoskoro sa začala ‚desmoďácka‘ éra.“

Z mladého Michala Kožucha sa totiž stal hudobný manažér, ktorý kopu svojich úspor investoval do neznámej kapely z Nitry. Doma sa tým príliš nechválil, no s Desmodom za pár rokov dokázal vystreliť na hudobný vrchol. Po kom zdedil manažérske schopnosti?

„Po mne určite nie, skôr to bude z manželkinej vetvy,“ uvažuje jeho otec, ktorý síce nie je veľký hudobný fanúšik, no koncert Desmodu v Nitre si vraj nenechá ujsť. „Počúvam ich, lebo sú to naši kamaráti. Kuly je dokonca krstný otec Michalových detí, takže sú veľmi spriaznení. Dokonca bývajú blízko seba.“


VIDEO Plus 7 Dní