Na toto nikdy nezabudnú: Rakvu do pohrebného auta nakladali hercovi kolegovia. Pani Alena, vpravo, si odchod manžela stále nepripúšťala.

Ladislav Chudík: Kto mu strpčoval život?

„Dostávam sprosté listy, v ktorých mi ľudia vyčítajú, že ešte žijem. Potom nech mi niekto tvrdí, že som obľúbený herec,“ priznal pred smrťou Ladislav Chudík

Skon Ladislava Chudíka, hoci sa dožil vysokého veku, otriasol slovenským národom aj jeho kolegami a priateľmi. No azda najhrdinskejšie sa s ním lúčila jeho manželka Alena. Kondolujúcim ľuďom zaliatym slzami na verejnej rozlúčke ďakovala s úsmevom a bielou kytičkou v ruke. „Naozaj si stále neuvedomujem, že tu už nie je,“ podotkla pred nami.

Žiaľ prichádzal postupne

Za to, že Ladislav Chudík sa dožil deväťdesiatjeden rokov, si podľa mnohých jeho priateľov a známych zaslúži najväčší obdiv práve Alena Chudíková. Príkladne sa o manžela starala, vďaka nej bol plný optimizmu. A teraz sa to zrejme obrátilo.

Po smrti muža svojho života zostávala pokojná a my môžeme len špekulovať, či za to mohli úvahy, ktoré umelec posledné roky viedol. „Vysoký vek nie je dôvod na slzy, skôr je to dôvod na vďačnosť za požehnanie, že mi bolo dopriate byť na svete tak dlho,“ priznal pred časom a dodal: „Možno mi tú sviecu niekto hore predĺžil za všetky tie trápenia, zdravotné aj spoločenské, ktorými som za celý život prešiel.“

Priechod emóciám tak dala pani Alena až v bratislavskom krematóriu, kde sa po oficiálnej rozlúčke v Slovenskom národnom divadle konal súkromný obrad. Tesne predtým, než rakva s telom legendy navždy zmizla, si ešte potichu zanôtila ich spoločnú pieseň lásky Woman In Love, v podaní Barbry Streisandovej. Na nádvorí, kde jej kondolovali najbližší príbuzní, sme ju už videli zronenú a v slzách.

Česi chýbali

Práve vďaka manželke, ktorá je o dvadsaťpäť rokov mladšia, uvažoval maestro vždy moderne, triezvo a takmer do posledných dní spoločensky žil. Aj preto ho na poslednej ceste vyprevádzali herci všetkých generácií od Tomáša Maštalíra až po Marínu Kráľovičovú. V českých médiách vyplakávali nad jeho stratou aj herci pražských divadiel, do Bratislavy sa však rozlúčiť neprišiel ani jeden.

Chudík sa pritom nikdy netajil vrúcnym vzťahom k českému divadelníctvu i poézii. Verše českého priateľa Jaroslava Seiferta dokonca nahral na CD a s češtinou nemal najmenší problém ani počas filmovačiek seriálu Nemocnica na okraji mesta. Hercov, s ktorými v ňom hral, Josefa Abrháma, Ivu Janžurovú, Ladislava Freja či Elišku Balzerovú považoval za svoju rodinu.

Nevedno, či sa počas divadelných prázdnin ukrývali pred pekelnými horúčavami doma, alebo dali prednosť príjemnejším povinnostiam a kšeftom. Tak ako napríklad Eliška Balzerová, ktorá sa v čase pohrebu zabávala na filmovom festivale v Karlových Varoch, kde na červenom koberci, hoci oblečená v čiernom, rozdávala široké úsmevy na všetky strany.

Dostával sprosté listy

Chudík by im to zrejme nevyčítal, v súkromí to bol zázračne nekonfliktný človek. Zraňovalo ho len jedno - povýšenosť a arogancia, ktorú z duše nenávidel. A, ako nám pred rokmi priznal, nedokázal sa jej vyhnúť.

„Stále je okolo mňa plno nepríjemných ľudí, ktorí mi svojou nevraživosťou, závisťou, alebo ako to nazvať, strpčujú život. Odporúčam im, nech si všimnú, že som už starší človek, takže by mi nemali kaziť starobu takými impertinenciami. Viete, ja ich istým spôsobom dráždim, lebo pre niektorých som mal byť už dávno pod trávou. Často dostávam sprosté listy, v ktorých mi ľudia vyčítajú, že ešte žijem. Dokážem zniesť, keď ma ľudia neznášajú. Pocítil som to aj v dome, v ktorom bývam, ale aj v Senci, kde mám chatu, sú medzi mladými ľuďmi takí gauneri, že ma organizovane provokujú. Je to trápne. A potom nech mi niekto tvrdí, že som obľúbený herec,“ vyjadril sa Chudík ešte v roku 2001.

Čítajte viac:

Chudík ako ho nepoznáte: Herecké eso malo kedysi komplexy a depresie!

Bezradne uvažoval, čo neprajníkov vedie k atakom. Ako dramatický herec a recitátor, ktorý bol verný Národnému divadlu a rozhlasu, totiž veľa nezarobil. Podstatne viac mohli vyskakovať estrádni umelci ako Oldo Hlaváček či Maja Velšicová, ktorí na zájazdových predstaveniach našetrili na pompézne vily.

„Ja jazdím na felícii, bývam v obyčajnom panelákovom dome v Petržalke, mám starú drevenú chatu a to je všetko. Naozaj mi niet čo závidieť, nie som milionár. Pokojne by som predložil aj účty, aby to pochopili. Možno mi to nikto neuverí, ale ja nemám na lepšie auto, ani na luxusnú vilu,“ rozčertil sa umelec, vtedy ešte relatívne pri sile.

Dcéru prijal za svoju

Našťastie, v súkromí sa mohol Ladislav Chudík tešiť z dcéry Bereniky, ktorú si rok po svadbe s Alenou adoptoval a prijal za svoju. Bol rád, že „vyženil“ dieťa, lebo s predošlou ženou Helenou sa oň snažili márne. „Osem rokov sa liečila u gynekológa, potom sme uvažovali o adopcii. Moja mama už v detskom domove vyberala dieťa, nakoniec z toho však zišlo. Nejako som sa podvedome bránil tomu, že aj keď môžem splodiť dieťa, budem mať cudzie,“ povedal otvorene Chudík.

Druhú manželku Alenu prvý raz stretol pri natáčani filmu Klára v roku 1971. Znovu sa mu pripomenula po desiatich rokoch už ako rozvedená. Začali sa navštevovať a, ako to v rozprávkach býva, do roka a do dňa bola svadba.

„Alenka ma okúzlila. Bola pôvabná. Keď mi neskôr raz ukázala, ako Berenika spinká, bol som dojatý. Nasledovali krásne večery, keď som Berenike čítal rozprávky,“ zaspomínal si. Dcére, hoci bola jeho len „papierovo“, dal toľko lásky a pozornosti, koľko vládal. Rovnako to bolo, keď sa jej narodil syn Samko Maximilián. Dnes má sedem rokov a je jediným dedičom priezviska Chudík.

Vysypávať urny k nám chodia aj cudzinci

Pomník, na ktorom by naveky svietilo jeho meno, si Ladislav Chudík neprial. Chcel, aby jeho telo spopolnili a rozprášili nad Hájnym grúňom. Tento vrch leží na Poľane v geografickom strede Slovenska, neďaleko umelcovho rodného Hronca, kde sú pochovaní jeho príbuzní. Keď však nevšedné želanie vyriekol, pozeral sa skôr do budúcnosti. "Ušetrime pozostalým vynútenú pozornosť, ktorá ledva prekonáva jednu generáciu. Potom je už len zabudnutie a náhodný objav bez vzruchu a bez vzťahov. Aha, už viem, to bol ten herec. Kto by sa pamätal, už ho dávno niet," vysvetľoval herec pragmaticky a skromne zároveň. Manželka Alena je rozhodnutá jeho posledné želanie vyplniť. No bude aj môcť?

Neohrozí verejné zdravie Ako naložíte s popolom zosnulých, je v podstate na vás. Naša legislatíva je v tomto prípade benevolentnejšia než v niektorých okolitých krajinách. Urnu môžete uložiť doma, jej obsah vysypať na lúke, do rieky, do mora, v horách, ale aj v záhrade. „Zákon o pohrebníctve na rozdiel od klasického pochovávania neukladá, čo môžeme a nemôžeme urobiť s popolom nebohých,“ hovorí riaditeľ bratislavskej pohrebnej spoločnosti Marianum Miloslav Hrádek. Vychádza z faktu, že popol nemôže ohroziť verejné zdravie.

„Samozrejme, že by sa urna mala prioritne umiestniť na cintorín, ale ak si ju niekto vezme domov alebo popol rozsype, nedopustí sa žiadneho priestupku. Je len možné, že niektoré obce, v rámci všeobecne záväzného nariadenia, vyžadujú súhlas starostu.“ O rozprášenie popola na obľúbených miestach alebo vo svojom rodisku žiadajú zväčša známe osobnosti.

Michal Dočolomanský si prial spočinúť vo vodách Dunajca na slovensko-poľských hraniciach, horolezec Peter Šperka pod Gerlachovským štítom, popol legendárneho brankára Josefa Geryka zasa dopadol na trávnik trnavského futbalového štadióna. „Dúfam, že sa na mňa nebude hnevať, ale toto mu nesplním,“ povedala najprv jeho manželka, no napokon zmenila názor a otcovu poslednú vôľu vykonal osobne jeho syn Peter.

Pietna turistika Miloslav Hrádek dodáva, že niektoré pohrebné služby dokonca vezmú pozostalých k moru, zabezpečia loď a umožnia im, aby popol blízkych vysypali do spenených vĺn. „Naopak, v Rakúsku či Nemecku je spôsob ukladania urny s popolom veľmi striktný. Nedávno sme riešili prípad pozostalých, ktorí chceli previezť spopolneného príbuzného z Nemecka na Slovensko.

Správca mníchovského cintorína od nás žiadal písomné vyhlásenie, že urnu skutočne uložíme v našich priestoroch. Pre tieto obmedzenia sa v poslednom období vyskytujú prípady akejsi pietnej turistiky, keď k nám Rakúšania prinášajú urny s popolom blízkych a buď ich uložia v urnovom háji, alebo rozsypú na rozptylovej lúke.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní