Laiferovej výstavná skriňa: Garderóbu kupovala za posledné peniaze!

Marcela Laiferová nám ukázala slávne šaty z čiernobielych fotografií.

Vždy bola známa tým, že počas koncertov sa niekoľkokrát prezliekala. V zahraničí jej vystúpenia chodili obzerať známi módni návrhári, ibaže doma sa od nej na scéne vyžadovala striedmosť. Aj tak bola módnou ikonou svojej doby.

Mnohé z jej šiat si pamätáme len v čiernobielej verzii. Dodnes ich má starostlivo uložené. A preto sme legendárnu speváčku požiadali, či by sme si ich mohli pozrieť „vo farbe“. Neodmietla.

Hovorí, že sa ich nikdy nevzdá. Či už romantických šiat, v ktorých žiarila pred päťdesiatimi rokmi, pestrofarebného kostýmu z koncertnej šnúry na Kube, ba ani rockerského kompletu, ktorý nosila v ére Michaela Jacksona.

„Ľudia si viac než repertoár všímajú najprv to, čo máte na sebe. Možno aj deväťdesiat percent divákov, a je jedno, či sú to muži, alebo ženy. Oči sú prvé, ktoré používate,“ hodnotí desaťročia na hudobnej scéne Marcela Laiferová.

Jej šatník je rozmanitý i rozmerný, ale hlavne ukrýva cennosti. Keď ním prechádzate, prechádzate dekádami slovenskej populárnej hudby.

Za všetky peniaze

„Nepočítala som ich,“ prizná Marcela, keď sa zaujímame, koľko koncertných kostýmov dnes zahŕňa jej garderóba. Niektoré odniesol čas, presnejšie, kamarátky, ktoré ich od nej vydrankali. No sú kúsky, ktoré si Laiferová nechá navždy.

Ako napríklad biele kokteilky v konfekčnej veľkosti 36. Speváčka v nich v roku 1968 spievala na Bratislavskej lýre. „Len nesnímajte detail, nikde mi ich nechceli vyčistiť. Každý kvietok je našitý zvlášť a báli sa, že ich zničia. Oprala som ich, ale musím si ešte kúpiť naparovaciu žehličku,“ upozorní nás a my speváčke ukazujeme fotografiu z Lýry v roku 1970.

„Tieto šaty boli tmavomodré. Bola som vtedy čerstvá vdova, nemala som chuť spievať. Organizátori robili všetko pre to, aby som prišla. Tak mi ich požičali, predo mnou ich na móle predvádzala manekýnka Emma Tekelyová.”

Čo archívna fotografia, to iný príbeh. Spoločne s legendárnou speváčkou sa vraciame do roku 1969, keď sa na pódiu zaskvela v trblietavom kostýme, aký dnes bežne vídať v televíznej Smotánke. „To bol overal,“ podotkne.

„Kúpila som ho v Cannes na festivale svetových gramofónových spoločností. Za všetky peniaze, čo som mala. A vidíte, rovnaké overaly sa nosia aj dnes. Nič sa v móde nemení, všetko sa vracia.“ V niečom sa však doba predsa len posunula.

Ako vidíme na zábere z roku 1975, Marcela neváhala na večierok vziať si štólu z pravej kožušiny. „Tie zvieratá by nikdy nežili, keby neexistovali farmy, kde sa chovajú. Veď toľko rodín sa tým živí! To by sme potom nemuseli ani mäso jesť,“ uvažuje speváčka.

Príliš sexi pre Slovensko

Ako sme u Marcely Laiferovej zistili, dlhé roky mala dve garderóby. Jednu pre Československo, druhú pre zahraničie. „Veľa šiat som si doma nemohla obliecť, pretože české a slovenské publikum bolo veľmi konzervatívne. U nás letel na scéne jednoduchý štýl bez pompéznosti. Ale do zahraničia neexistovalo prísť v niečom takom,“ vraví.

Do sveta teda vyrážala s extravagantnými, odvážnymi kúskami. Čo ste pod tým nosili - pýtame sa, keď pozeráme na cyklámenové šaty s obrovskými priezormi. „Nič,“ usmeje sa speváčka. „Vtedy som si to mohla dovoliť. Výtvarníčka mi povedala - pôjdeš nahá. A ja som sa vôbec nebála, že by mi niečo mohlo vyskočiť. Bolo to perfektne ušité,“ ubezpečuje nás.

Pod priesvitnými štrasovými šatami zase nosila biele plavky. „V zahraničí som v nich vyšla na pódium a diváci tlieskali. Viete, to už počujete dych ľudí. Potom som si rovnaké šaty obliekla na vystúpenie v Topoľčanoch a šokovaná šéfka kultúry prišla za mnou. ,Ale pani Laiferová, to sa veľmi nehodí.‘ Každý národ je iný. Keď som išla na festival do Ria de Janeiro, výtvarníčka mi navrhla fialové šaty. Zistila, že to je údajne ich najobľúbenejšia farba. Každá krajina má svoj vkus.“

Skvost z Ruska

Aj keby sa mohlo zdať, že Marcela sa vždy spoliehala na svoje videnie módy, nie je to celkom tak. Už od sedemdesiatych rokov spolupracuje s odborníkmi. Najprv pre ňu kostýmy šila módna návrhárka Marie, ktorá jedného dňa emigrovala do Nemecka.

Tam, mimochodom, neskôr pracovala pre televíziu ZDF. Potom speváčka oslovila českú scénografku a dizajnérku Dagmar Březinovú. „V tom období bola superstar, dnes je už celá plejáda ďalších výtvarníkov. Ale ja som tradičný človek a doteraz som jej verná. Viem, že jej môžem dôverovať. Pozrite sa na nové návrhy,“ ukazuje na módne ilustrácie na stole a pokračuje: „V týchto dňoch mi robí kostým aj Boris Hanečka. Je úžasne talentovaný a veľmi sa mi páči, ako robí módu.“

V zozname speváčkiných dizajnérov možno objaviť ešte jedno pozoruhodné meno. Skrýva sa za žiarivo žltou róbou, ušitou zo šiestich metrov látky. V sedemdesiatych rokoch ich navrhol a zhotovil najslávnejší ruský módny tvorca všetkých čias Slava Zajcev.

Ten v tom čase pravidelne chodieval na Marceline koncerty v Moskve. „Najprv mi len manažér povedal, či viem, kto sedí v publiku. Keď sme sa so Zajcevom dali do reči, pochválil ma, že som na pódiu vždy dobre oblečená. Tak som mu povedala, že by som bola veľmi rada, keby mi niečo navrhol. Povedal, že keď to zaplatím, veľmi rád.“

Vždy keď potom na scéne zafúkal ventilátor a Zajcevova žltá róba zaviala vo vzduchu, diváci híkali a kolegyne z brandže závideli. Efektne pôsobili šaty aj na obale platne Obrázky dní. Dokonca až príliš efektne. „Pôvodne na nej bola fotografia, ako ležím na zemi. Bolo chladnejšie, tak mi bolo vidieť bradavky. Čo bolo zakázané. Museli sme vymeniť fotku,“ smeje sa speváčka.

„Myslím, že som tie šaty potom predala.“

Museli improvizovať

Zajcev-Nezajcev, ešte väčšiu pozornosť než jeho róba vyvolala počas speváčkinej kariéry iná vychytávka. V tých šatách spievala začiatkom osemdesiatych rokov v silvestrovskom programe. „Boli to najlepšie šaty za celý môj život. Čierne so širokou sukňou a našitými zlatými motýľmi. Do televízie prišlo toľko listov, ale nie na program alebo umelcov. Všetky ženy písali, že by mali záujem za akúkoľvek sumu odkúpiť ich odo mňa.“

V časoch socializmu nebolo v obchodoch z čoho vyberať. Ženy sa museli vynájsť, improvizovať. „Ono to malo niečo do seba. Nenosila sa uniformita. Bola som teraz v Paríži a nič som si tam nevedela kúpiť, lebo to isté predávajú v Bratislave, vo Viedni aj v Prahe. Všade sú tie isté značky. Kúpte si u nich niečo a choďte v tom na scénu,“ vraví speváčka a vracia sa o desaťročia späť.

Aj keď predajne toho veľa neponúkali, s výberom látok sme vraj boli na tom o poznanie lepšie. „V Bratislave stálo oproti univerzite jedno fantastické krajčírstvo, kam v šesťdesiatych rokoch chodili aj dámy z Viedne. Šili tam náročné ručné veci. Všetci rozprávali, že sa mám, že jazdím po svete. Ale aj ja som doma šila oblečenie pre deti. Veľa som pracovala v NDR, kde som naozaj bola populárna. Celý čas v hoteli som preštrikovala a preháčkovala. Tým mi prešiel čas a upokojila som sa. Bola to aj meditácia. Zdá sa mi, že sa k tomu vraciame. Dnes mi vravela Dagmara, že v Paríži objavila kaviareň pre ženy, kde si môžu aj niečo ušiť. Je šialene populárna, lebo v obchodoch je všetko na jedno kopyto. Môžete sa uchodiť na smrť a nič nenájdete.“

Faux pas

Naopak, ak Marcela siahla po konfekcii, nie vždy to dopadlo podľa jej predstáv. „Nakrúcali sme veľký televízny program. Ideme do finále a na scéne oproti mne stojí Marie Rottrová, oblečená rovnako ako ja. Obe sme si šaty kúpili v tuzexovom butiku v Prahe. Predavačka mi tvrdila, že ich mám jediná. A Marii povedala to isté. Našťastie, všetci si mysleli, že to tak má byť.“

Problematické však mohli byť aj topánky. „Z Atén som si doniesla šialene drahé topánky na hrubej podošve, aké nosila aj Elizabeth Taylorová. Nedalo sa v nich chodiť. Raz v Prešove mi na scéne vyleteli nohy a spadla som. Zostalo mŕtve ticho, muzikanti sa začali smiať a ja som sa nevedela pozbierať zo zeme. Tak som vyzula topánky a dospievala som to bosá,“ dodáva popová hviezda, ktorá vždy prichádzala s novinkami.

Ako prvá si napríklad dala urobiť na Slovensku melír. Ľudia ju vtedy zastavovali na ulici a kritizovali.

„Začiatkom deväťdesiatych rokov som si v Taliansku kúpila legínsy, prišla som domov a muži mi vraveli, či sa nehanbím. Dnes ich ženy nosia bežne,“ uzatvára sedemdesiatročná vizionárka.


VIDEO Plus 7 Dní