Legendárna Lída Baarová: Za krásu a hriechy zaplatila krutú daň

O Goebbelsovej milenke Líde Baarovej nakrútili v Česku dva filmy. Herečka vraj opantala každého muža, ktorý sa s ňou stretol.

Keď v roku 2000 zomrela, mala osemdesiatšesť rokov a za sebou turbulentný život. Poznala slávu i ponižovanie. Milovali ju aj nenávideli, zbožňovali i preklínali.

Na konci pozemskej púte však Lída Baarová zostala sama. Božská diva, o ktorej kráse kolovali v tridsiatych rokoch minulého storočia legendy, skonala opustená a zabudnutá vo svojom päťizbovom salzburskom byte.

Šestnásť rokov po smrti prišli teraz do kín hneď dva filmy o jej pohnutom živote. Dokument Heleny Třeštíkovej a Jakuba Hejnu nazvaný Skaza krásou a hraný film Filipa Renča Lída Baarová s Táňou Pauhofovou v hlavnej úlohe.

Femme fatale

Ludmila Babková, ako sa skutočne volala, patrila v tridsiatych rokoch minulého storočia medzi najkrajšie herečky na svete. Ľudia, ktorí ju poznali, hovoria, že bola tou najkrajšou ženou, akú kedy videli. Opantala vraj každého muža, ktorý sa s ňou stretol. A nebolo ich málo.

Závratnú cestu na herecký olymp odštartovala ako sedemnásťročná filmom Pavla Čamrdu s príznačným titulom - Kariéra. O rok neskôr, v roku 1932, už mala na konte deväť filmov a jej hviezda prudko stúpala. Po Francúzsku začala nakrúcať aj v nacistickom Nemecku, kde si tiež okamžite získala obdiv a uznanie.

Nemala ešte ani dvadsať, keď dostala úlohu v Barcarole, romantickom príbehu o vášnivej láske mladíka k manželke krutého bohatého starého muža.

Dvadsaťtriročný populárny nemecký herec Gustav Fröhlich sa stal jej milencom nielen na plátne. Kvôli Líde sa rozviedol, no ona ho neskôr opustila. Údajne pre Goebbelsa, hoci to odmietala.

Rovnako rázne a vehementne tvrdila, že nikdy nebola milenkou nacistického ministra propagandy. Priznávala síce, že sa s ním stretávala osamote v jednej z jeho víl aj že jej vyznával lásku, no sexuálny vzťah dlho popierala. Iné pramene vrátane Goebbelsových denníkov však hovorili opak.

Čítajte viac:

Pauhofovej záhadne narástli prsia. Čechov aj tak neohúrila

Medzi nacistickou elitou

S Josephom Goebbelsom sa Baarová stretla v štúdiách UFA, keď nakrúcala Barcarolu. Okamžite ho očarila. A nielen jeho. Svedčia o tom Goebbelsove zápisy v jednom z jeho denníkov.

Oslnila aj samotného führera. Dvojicu Hitler - Goebbels sprevádzal pri prehliadke honosných dekorácií fanatický nacista a zúrivý antisemita, vydavateľ nacistických novín Der Stürmer Julius Streicher. Podľa svedkov všetci traja nedokázali od Baarovej odtrhnúť oči. Hitler ju hneď pozval na čaj do budovy ríšskeho kancelárstva. Keď sa rozprávali, držal ju za ruku.

„Správal sa milo a zdvorilo,“ spomínala. „Stisk jeho ruky mi nebol nepríjemný. Rozprávali sme sa spolu ako starí známi.“ Hitler sa jej zveril, že mu pripomína jeho veľkú lásku, neter Geli Raubalovú, ktorá v roku 1931 spáchala samovraždu.

O niekoľko dní po ich prvom stretnutí führer pozvanie zopakoval. Prišla k nemu celá uplakaná, lebo žiarlivý Fröhlich jej predtým urobil scénu a nástojil, aby mu každých pätnásť minút telefonovala, čo, pochopiteľne, neprichádzalo do úvahy. Baarová povedala, že jeden telefonát jej vtedy Hitler však predsa len povolil.

Podľa Heleny Třeštíkovej bola Baarová pyšná na to, ako mocní muži, v tej chvíli najmocnejší muži sveta, podliehali jej kúzlu. „Páčilo sa jej, keď jej Hitler po tom, čo si pozrel film Panenstvo, zatelefonoval a povedal jej, že je úžasná.“

Imponovalo jej, v akej spoločnosti sa odrazu pohybuje. Tykala si s milenkou a neskoršou Hitlerovou manželkou Evou Braunovou i so známou režimovou režisérkou Leni Riefenstahlovou.

Manželská zmluva Goebbelsovcov

O šéfovi nacistickej propagandy bolo známe, že sa obzeral takmer za každou sukňou vo svojom okolí. Do Goebbelsovho života však zasiahla Lída Baarová omnoho hlbšie, než mohla verejnosť i jeho okolie tušiť. Od začiatku to vedela len jeho žena Magda. Hoci ani ona nebola žiadna svätica.

Jeden nemecký diplomat sa o nej nelichotivo vyjadril ako o ku..e, ktorá spávala so stálymi návštevníkmi nacistických straníckych zhromaždení.

S prvým mužom, oveľa starším ovdoveným priemyselníkom Güntherom Quandtom, sa Magda rozviedla. Ešte počas manželstva mala sexuálne pletky s jeho osemnásťročným synom Helmutom a neskôr s istým mladým študentom práv. Quandt ju preto vyhodil z domu.

Dôverný vzťah mala aj so synovcom amerického exprezidenta Herberta Clarka Hoovera, ktorý ju v čase rozvodu s Quandtom prišiel do Berlína požiadať o ruku. A pred Goebbelsom boli v jej živote aj ďalší muži. Dokonca sa hovorilo o samotnom Hitlerovi.

Vodca vraj tridsaťročnú atraktívnu blondínu očividne zvádzal a v kruhu svojich najbližších spolupracovníkov dokonca vyjadril úžas nad tým, že ten šmatľavý krpec si získal takú germánsku krásku.

Vie sa tiež o zvláštnej manželskej zmluve Goebbelsovcov. Magda povedala svojej niekdajšej švagrinej Ello Quandtovej, že Goebbels k nej pripojil podmienku, že ak sa má o ňu deliť s Hitlerom, musí mať aj on možnosť mimomanželských stykov - a ona s tým súhlasila.

Čítajte viac:

Siposová si nezahrá českú divu Baarovú. Rolu dostala iná Slovenka

Bezhlavo zamilovaný

Magda Goebbelsová si väčšinu či už vymyslených, alebo skutočných ľúbostných románikov svojho muža veľmi nevšímala. Lída Baarová bola výnimka. Cítila, že v tom prípade nejde o obyčajný manželov výstrelok. Goebbelsov anglický životopisec, kontroverzný historik David Irving, o tom napísal, že citovo bola jeho otrokyňou - a on jej otrokom.

Irving tvrdí, že Baarová si dokonca ani nevšimla, že Goebbels používa lýtkovú svorku. Ak sa Goebbels nemohol uvoľniť z ministerstva, žiadal ju, aby bola telefonicky dosiahnuteľná a z času na čas mohol počuť aspoň jej hlas.

Niekedy prichádzala Baarová na Vosstrasse, kde bolo sídlo ministerstva propagandy, a prechádzala sa pod oknami, z ktorých ju on obdivoval. Bol do nej až nepríčetne zamilovaný.

Z odposluchov gestapa je známe, že s ňou plánoval v jednej chvíli dokonca utiecť z Nemecka. Hovoril jej, že vie o malom ostrove v Tichomorí, kde by žili spolu ako Adam a Eva. Goebbels napokon povedal žene, že Lídu miluje, nemôže bez nej žiť a je rozhodnutý rozviesť sa. Bol ochotný vzdať sa pre ňu aj ministerskej stoličky a, ako naznačil, prijal by miesto veľvyslanca niekde v zahraničí.

Magda, ktorá, mimochodom, mala v tom čase pletky s Karlom Hankem, Goebbelsovým pobočníkom, reagovala chladnokrvne. Manželovi oznámila, že je ochotná tolerovať mu milenku, ale chce sa o všetkom porozprávať so svojou sokyňou.

Baarovú uvítala pripitá, potykala si s ňou a požiadala ju, aby jej povedala o svojich úmysloch. Predtým jej oznámila, že súhlasí, aby bola milenkou jej manžela, ale nepraje si, aby mali spolu deti. „A nechcem vidieť žiadne schôdzky tu,“ ukázala okolo seba. Navrhla jej, aby si našli hniezdočko lásky niekde inde, hoci hneď vedľa. „Čo sa deje inde, ma nezaujíma,“ dodala zaskočenej Líde.

Trojuholník plný konfliktov však fungoval veľmi krátko. Magda jedného dňa oznámila mužovi, aby si zbalil kufre a odišiel.

Pád na dno

Führer nechcel o rozvode v „najšťastnejšej rodine ríše“ ani počuť a svojho ministra si okamžite zavolal na koberec. Goebbels po rozhovore s vodcom utrpel šok. Baarovej zatelefonoval do prenajatej vily v Grünewalde. „Moja žena je diabol,“ kričal. „Bola za Hitlerom a všetko mu povedala. Musel som mu sľúbiť, že sa viac nestretneme.“

Baarová upadla do nemilosti, začalo ju sledovať gestapo. Na premiére filmu Hráč počas klaňania sa hercov obecenstvu niekoľko mužov začalo vykrikovať: „Ministrova ku..a, zmizni!“

„Vedela som, že to nebola spontánna reakcia, že išlo o vopred pripravenú zákernosť,“ napísala o tom Baarová v spomienkach. „Naučila som sa rozumieť nacistickej taktike. Najskôr sa vždy muselo niečo stať - a potom bolo možné vynášať ortieľ. Verejnosť sa v kine prejavila voči mne nepriateľsky. Bolo nutné podriadiť sa jej. Čakala som, čo sa stane.“

Nemýlila sa. Zakázali jej filmovať, ale aj opustiť Nemecko, pretože by mohla všeličo prezradiť o pomeroch v nacistickej špičke. Hitlerov tajomník Staub jej povedal, že keby neposlúchla, mohlo by sa jej prihodiť niečo nepríjemné.

Pozrite si úryvok z filmu Ohnivé léto:

Roky na úteku

Napriek tomu ušla Baarová do Prahy, kde sa jej dýchalo ľahšie. Mohla dokonca nakrúcať. Po vojne jej však pripomenuli minulosť v Nemecku a skončila vo väzení. Tam ju dostihli samé zlé zvesti. Najskôr, že otcovi amputovali nohu. Potom, že matka počas jedného výsluchu, keď vyšetrovatelia chceli vedieť, kam si jej dcéra ukryla šperky, dostala infarkt a zomrela.

A napokon, že sestra Zorka spáchala samovraždu po tom, čo ju vyhodili z divadla so slovami, že ako príbuzná kolaborantky Baarovej nemá medzi českými hercami čo hľadať.

Vo väzení navštívil Baarovú Jan Kopecký, synovec neskoršieho ministra informácií v Gottwaldovej vláde. Ponúkol jej pomoc. Po prepustení jej povedal, že sa do nej zamiloval, a požiadal ju o ruku. Po februári 1948 spolu ušli do Rakúska a stadiaľ odišli do Argentíny. Ich vzťah však skrachoval.

Baarová sa vrátila do Európy a ešte raz sa vydala, za rakúskeho lekára Kurta Lundwalla. Manželstvo si dlho neužila. Kurt po troch rokoch ochorel a na jeseň 1972 zomrel. „Od toho dňa som si prestala farbiť vlasy a zošedivela som. Zmierila som sa so starobou.“

„Jej krása bola aj jej prekliatím,“ povedal režisér Otakar Vávra, ktorý s Lídou Baarovou natočil štyri filmy a udržiaval s ňou kontakt aj v posledných rokoch, keď jej spoločníkom okrem opatrovateľky bol už len alkohol, cigarety, lieky a staré fotografie. A darček od Goebbelsa. Drevená škatuľka, v ktorej mala uložené peniaze na pohreb.


VIDEO Plus 7 Dní