Béla Kiss: Liečiteľ z Komárna už niekoľko rokov ponúka pôstne tábory, na ktorých učí ľudí prijímať potravu z prány.

Liečiteľ vydržal 80 dní bez jedla a na pôst zlákal aj gastroenterológa

Liečiteľ Béla Kiss vydržal osemdesiat dní bez jedla. Celoživotné hladovanie však neodporúča.

Dušu človeka prirovnáva k majiteľovi vozidla. Ak sa šofér, teda rozum, rozhodne ísť svojou cestou, bez povolenia a bez rešpektovania odporúčaní vlastníka, môžu ho prekvapiť nepríjemné prekážky.

„Duša sa prihovára niekedy pekne a jemne, inokedy drastickejšie - cez choroby, nehody, ba i smrť. Všetko, čo sa so mnou udialo, ma spravilo iným človekom. Z materialistu, ktorý neuznával nič nehmatateľné, som sa dostal až k tomu, že učím ľudí, ako správne žiť vo svetských i v duchovných oblastiach,“ hovorí Béla Kiss.

Jedným zo spôsobov, ako obohatiť svoj život o nový duchovný rozmer, je podľa neho prísny pôst. Tvrdí, že týždeň bez vody a tri týždne bez jedla môžu človeku priniesť nezabudnuteľné vnútorné zážitky a pochopiť podstatu vlastnej existencie.

Tajomné bytosti

Béla Kiss je príkladom človeka, ktorému život zmenili „zázraky“. Známy liečiteľ z Komárna tak svoje skúsenosti nenazýva, ale bežnému smrteľníkovi sa pri jeho rozprávaní tají dych. Sedemnásť rokov trpel silnými bolesťami chrbta. Bezradnosť lekárov ho prinútila hľadať pomoc na kurzoch jogy.

„To, čom som zažil počas meditácie s jedným človekom, mi prevrátilo život naruby,“ spomína. Počas cvičenia za ním prišiel muž a pýtal sa ho na zdravotný stav. „Vraj, či sa nechcem tej bolesti zbaviť. Jasné, že som chcel, ale nedôverčivo som na neho pozeral, lebo nikto mi nevedel pomôcť. Keď muž odišiel, zmizla aj bolesť. V duchu som si povedal, že to nie je možné - a ona sa opäť vrátila. Našťastie, už nie v takej intenzite,“ hovorí.

Na druhý deň sa na kurze začal po neznámom pánovi zháňať. „Lenže na moje prekvapenie mi ostatní účastníci tvrdili, že tam iný muž okrem mňa nebol,“ dodáva. „Niečo podobné sa mi stalo aj neskôr,“ pridáva ďalšiu nezvyčajnú skúsenosť.

„Absolvoval som prvý pôst a skupina ľudí ma pozvala na prednášku, na ktorej som hovoril o svojich zážitkoch. V prvom rade sedela žena a sústredene počúvala. Po skončení prednášky prišla za mnou s prosbou, či by mohla pohladiť moju auru. Začala po nej prechádzať rukou a ja som mal pocit, že sa dotýka môjho tela. Ani o tejto žene nikto nič nevedel a všetci tvrdili, že v prvom rade nikto nesedel.“

Prvý pôst

Aký je vlastne životný príbeh tohto päťdesiatdvaročného muža, u ktorého hľadajú pomoc stovky nešťastných ľudí? Béla Kiss sa narodil na Ukrajine na okraji Karpát a na Slovensko prišiel ako sedemnásťročný s mamou a bratom. Keď sa o šesť rokov oženil, s manželkou nemali peniaze nazvyš, a tak sa snažil domácnosť zariadiť svojpomocne.

Pustil sa do výroby nábytku a spočiatku vôbec netušil, že vybuduje prosperujúcu firmu. „Nábytok natoľko zaujal mojich blízkych, že o chvíľu som už nestačil vybavovať objednávky. Celých šestnásť rokov som nepoznal nič iné, len prácu,“ spomína.

Ale ešte niečo poznal veľmi dôverne - bolesti chrbta. „Keď som sa ich však na krátky čas vďaka neobyčajnému stretnutiu zbavil, povzbudilo ma to. Zobudil som sa zo sveta, v ktorom sa mi darilo, a začal som študovať najrozmanitejšiu literatúru."

"Oboznámil som sa aj s praktizovaním dvadsaťjedendňového pôstu. Požičal som si od známeho kľúče od jeho poľovníckeho domčeka, zbalil pár vecí a v tichosti, osamote, úplne odrezaný od sveta som sedem dní nepil a tri týždne nejedol,“ vysvetľuje.

Domov prišiel nový človek, nový Béla. „Z návratu do normálneho - či skôr nenormálneho - života mi bolo ťažko. Viete, predtým som nemal veľmi rád prírodu, hmyz a podobne. Tu som sa stal jej súčasťou. Po niekoľkých pôstnych dňoch sa po mne prechádzali mravce, pristávali na mne motýle, dokonca na mňa skočila veverička. Bez plachosti a strachu. Stal som sa jedným z nich. Boli to nezabudnuteľné zážitky,“ opisuje.

Nečakajú však na každého. Ako upozorňuje liečiteľ, ktorý si hladovku niekoľkokrát zopakoval a vydržal bez jedla až osemdesiat dní, všetko je o prístupe, odhodlaní a naladení človeka.

„Ľudia, ktorí teraz chodia na pôstny tábor, to až tak neprežívajú. Sú v skupine, a tak dni bez jedla zvládajú lepšie. Ani si veľmi neuvedomujú, že sú sedem dní bez jedla a bez pitia. Preto je dôležité čím menej komunikovať, byť v prírode, zaoberať sa sebou, dostať sa k svojej podstate. Lenže oni sú často uvravení, riešia kadejaké súkromné veci, ktoré si môžu povedať až po pôste.“

Všetci to dokážeme!

Zdá sa vám predstava niekoľkotýždňového pôstu desivá a nereálna? Tak tieto myšlienky si vyhoďte z hlavy, lebo človek naozaj dokáže aj to, o čom kedysi pochyboval. Lenže, ak niečo naozaj chce, musí veriť svojim schopnostiam.

„Až deväťdesiatpäť percent ľudí tento pôst zvládne bez problémov. Zvyšok by vydržal tiež, ale má strach. Raz prišiel za mnou muž. Končil štvrtý deň a ak chce niekto začať piť, mal by tak urobiť v nepárny deň. Pýtal sa ma, či sa môže na piaty deň napiť. Súhlasil som, bolo to jeho rozhodnutie."

"Na druhý deň sme teda pripravili pre neho vodu a urobili rituál. Pošepkal som mu do ucha jednu vetu - odkaz jeho duše - a potom ho ponúkol tekutinou. Začal plakať, vodu odsunul a siedmy deň, keď všetci pili, odmietol a vydržal až do deviateho dňa,“ hovorí Béla Kiss.

Samozrejme, boli aj prípady, keď liečiteľ sám niekomu odporučil, aby sa napil. Podľa neho pôst fyzicky zvládne každý, ale niektorí nie sú pripravení psychicky, stále riešia nejaké problémy a vtedy sa pôst míňa účinku.

Sila lásky

Béla sa s nami podelil o ďalší prípad, ktorý dokazuje, že dvadsaťjeden dní bez jedla zvládnu aj takí ľudia, ktorí o ňom nikdy neuvažovali a nepripúšťali si ho.

Pri jednom pôste mala ťažko chorému mužovi robiť sprievod jeho manželka. Nechcela hladovať, prišla manželovi pomáhať. Preto ju trápilo, ako vyriešiť vlastné stravovanie, aby iných nerušila. S Bélom sa radila, kedy si bude môcť otvoriť nejakú konzervu a najesť sa.

„Spýtal som sa jej, prečo nechce držať pôst. Keď to dokáže jej chorý manžel, mohla by aj ona. Najprv bola zaskočená a pochybovala, či to zvládne. Upokojil som ju, že to môže aspoň skúsiť, a keď bude chcieť jesť, tak sa naje, nikto ju za to nepotrestá."

"A dokázala to, hoci nebola pripravená, nikdy predtým sa týmito vecami nezaoberala a nečítala nijakú ezoterickú literatúru. Dokonca sa s nami na siedmy deň otužovala, ľahla si v plavkách do snehu a robila anjelikov. Čo jej dodalo silu? Podpora manželovi. Robila všetko pre to, aby bol spokojný, a nemyslela na to, že je hladná a smädná.“

Život bez jedla nepodporuje

„Je to neskutočný zážitok! Zmena, ktorá príde na duševnej úrovni, sa nedá vyjadriť slovami. Odporúčala by som to každému, kto sa chce dostať v duchovnom živote ďalej,“ hovorí o dňoch hladovania Lila, jedna z účastníčok kurzov Bélu Kissa.

A presne na tieto aspekty je spomínaná hladovka zameraná. Jej účastníci čerpajú výživu z prány, všadeprítomnej vesmírnej energie. Pôst podľa Bélu Kissa dokáže preladiť ľudské vedomie a človeka zosúladiť.

„Určite by však na jeho praktizovanie nemalo byť motiváciou chudnutie. To nie je cieľ, aj keď človek prirodzene pri pôste prichádza o hmotnosť. Neodporúčam ho ani ako predstupeň k trvalému hladovaniu. Na svete je už dosť ľudí, ktorí vôbec nejedia, to stačí. Nepotrebujeme nejakých askétov."

"Dostali sme materiálne telo, a preto sme tu, aby sme zažívali radosť aj zo svetských vecí. Naše potešenia majú byť z jedla aj z prírody. Takže ľudí na kurzoch učím, ako žiť z pránickej energie, ako si všetko z nej zabezpečiť. Jedlo a pitie potom slúži len ako potešenie.“

Skúsenosť odborníka

Skúsenosť s pôstom pod vedením Bélu Kissa má aj gastroenterológ Slavomír Černok z Nového Mesta nad Váhom. „Absolvoval som ho dvakrát a mám k nemu pozitívny postoj. Očisťuje telo a posúva vpred aj dušu,“ priznáva odborník.

„Deväť dní som nejedol a nepil. Podľa klasickej medicíny by som už mal byť mŕtvy. Ja som sa však hneď po pôste vrátil do práce a dal si urobiť vyšetrenia. Iste, bol som zoslabnutý a unavený, ale väčšina vyšetrení ukázala, že som v poriadku. Mal som len mierne znížený tlak a na krvi bolo vidieť, že som stratil nejaké tekutiny. Ani obličky to nijako nezasiahlo,“ opisuje.

Slavomír Černok však upozorňuje aj na to, že dlhodobo sa vzdať potravy môže niektorým ľuďom uškodiť. „V zahraničí došlo pri pôste aj k niekoľkým úmrtiam. Človek si musí dávať veľký pozor, byť pripravený a keď spozoruje akékoľvek zdravotné problémy, mal by s pôstom prestať,“ varuje.

Ani niekoľkoročné hladovanie nie je podľa gastroenterológa vhodné pre každého. „Sú ľudia, ktorí dokážu žiť bez fyzickej potravy, a som hlboko presvedčený, že to nie je podvod. Ale je ich veľmi málo a sú to osoby, ktoré dosiahli vysoký stupeň duchovného vývoja,“ dodáva.

Breathariáni

V posledných rokoch sa vo svete i u nás teší veľkej obľube smer, ktorý hlása, že človek dokáže žiť aj bez fyzickej potravy. Nazýva sa breathariánstvo a vychádza z presvedčenia, že jedlo nám nahradí prána, duchovná energia, ktorú sa človek naučí vo zvýšenej miere prijímať po úvodnom dvadsaťjedendňovom pôste.

Treba len poriadne dýchať a cítiť, ako všadeprítomná prána vyživuje každý kúsok nášho tela. Údajne je na svete až štyridsaťtisíc ľudí, ktorí dokážu žiť len z prány.

Medzi najznámejších breathariánov patrí Jasmuheen, päťdesiatsedemročná Austrálčanka, ktorá sa závislosti od jedla začala zbavovať v roku 1993. Je autorkou populárnej knihy Pránická výživa (Žitie zo svetla).

Podľa autorky stav bez jedla zvládnu nielen vyvolení, ale všetci odhodlaní ľudia, ktorí túžia po duchovnom živote. V roku 2000 získala Jasmuheen cenu od klubu austrálskych skeptikov za hlásanie bludov v oblasti paranormálnych javov a pseudovedeckých teórií.

Napriek tomu, že sa priznala k občasnému pitiu čaju a kávy a dopraje si aj kúsok čokolády, vo svete má čoraz viac nasledovníkov, ktorí rovnako ako ich duchovný idol túžia po pránickej výžive namiesto skutočných kulinárskych lahôdok.

Ďalším propagátorom breathariánstva je spisovateľ Henri Monfort z Francúzska. Kedysi vážil 120 kilogramov, ale rozhodol sa viesť duchovný život a po prečítaní knihy od Jasmuheeny prešiel na výživu z prány, ktorú praktizuje už dvanásty rok.

Breathariánstvo má vo svete nielen veľa nasledovníkov, ale i odporcov z radov odborníkov, lekárov a vedcov. Mnohí argumentujú aj tým, že ak by sme naozaj mohli existovať len z prány, vyriešil by sa hladomor na mnohých miestach vo svete. To sa však, bohužiaľ, nestalo. A zrejme ani tak skoro nestane.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].