Zlatá radosť: Po dvoch bronzoch dosiahla Táňa na majstrovstvách sveta konečne najvyšší stupeň.

Majsterka sveta v cyklotriale jazdí na bicykli bez sedla

Pre majsterku sveta v cyklotriale Tatianu Janíčkovú je sedadlo na bicykli zbytočnosť.

Nazvať slovenskú cyklistku Tatianu Janíčkovú Sagan v sukni by nebolo najvýstižnejšie. Porovnávať konkurenciu a popularitu cestnej cyklistiky s cyklotrialom, v ktorom súťaží devätnásťročná púchovská blondínka, nemá zmysel.

Aj počas svetových šampionátov, v ktorých cyklotrialisti súťažia spolu s horskými cyklistami, sú tak trochu v ústraní iných disciplín. Dúhový dres majsterky sveta, ktorý si Janíčková vybojovala koncom augusta v juhoafrickom Pietermaritzburgu, má však v každej disciplíne rovnakú symboliku.

Biele tričko s piatimi farbami okolo pása, reprezentujúce päť odvetví cyklistického športu, si môže obliecť jediný pretekár - ten najlepší. Posledný septembrový víkend v belgických Antverpách počas finále Svetového pohára cyklotrialistiek ho bude mať na sebe len naša Janíčková.

V rovnakom čase bude Peter Sagan vo Florencii bojovať na majstrovstvách sveta cestných cyklistov o to, aby si na seba mohol navliecť rovnaký dres.

Žiadne sedlo: Na tomto type bicykla ho nenájdete. Foto: Juraj Roščák

Stačí prísť

„Mám taký náskok, že mi stačí zúčastniť sa a stanem sa víťazkou celého Svetového pohára,“ pochválila sa Tatiana počas našej návštevy v púchovskom Športovom a tréningovom centre. Táňa je svetovou jednotkou tohto športu, už pár dní úradujúcou majsterkou sveta a ak sa nič nepredvídané nestane, obháji o pár dní aj vlaňajšie celkové prvenstvo vo Svetovom pohári. Ani to však púchovskej maximalistke k spokojnosti nestačí.

„Chcem vyhrať v jednej sezóne všetko. Svetový pohár, majstrovstvá sveta aj Európy. A to sa mi ani tentoraz nepodarilo, na Európe ma zdolala Španielka Gemma Abantová. Lákajú ma aj iné športy, ale kým nesplním tento cieľ, nič iné skúšať nebudem,“ konštatuje.

O motiváciu do ďalšej sezóny tak má členka STC Púchov postarané.

„Len musím zladiť školu s tréningom. Prijali ma na vojenskú fakultu do Brna, práve som mala zápis,“ vraví zverenkyňa Petra Bartáka, bronzového zo svetového šampionátu cyklotrialistov spred jedenástich rokov.

Nová éra

Tatiana Janíčková je skutočnou hviezdou svojho športu. Už v šestnástich si zo svetového šampionátu z Kanady priviezla bronz medzi seniorkami. Medzinárodná cyklistická únia na svojej internetovej stránke tvrdí, že s ňou prichádza nová éra tejto disciplíny. Dlho v nej kraľovala Švajčiarka Karin Moorová, deväťnásobná majsterka sveta. Pred dvoma rokmi však dala cyklotrialu definitívne zbohom. Uvoľnený post si uchmatla Španielka Abantová, no Táňa ju rýchlo zosadila z trónu. „Sme rivalky, ale aj kamarátky. Gemma prehru v Južnej Afrike zobrala v pohode. Vedela, že som bola lepšia. Ešte stále mi však nedochádza, čo sa mi podarilo. Po titule vypukol chaos. Stále dávam rozhovory, mám nejaké povinnosti. S mamou sme sa smiali, že by som si to už mala zapisovať, lebo sa v tom začínam strácať,“ usmieva sa Táňa.

Odmala bola neposedná. „Hučala som do otca, že chcem bicykel. Musel ma na ňom ťahať ešte skôr, ako som vedela chodiť.“ Keď sa naskytla príležitosť, prihlásila sa do klubu v Záriečí, kde sa naučila všetky finesy tejto disciplíny. Osvojiť si základy toho športu nie je jednoduché. Žiada si to kumšt. Veď špeciálne bicykle, na ktorých sa jazdí, o prevode či sedle ani nechyrujú.

„Je to úplne iné ako na normálnom bicykli. Veľmi dlho trvá, kým sa na tom človek naučí stáť. Stále to treba skúšať, nájsť niekoho, kto vám to vysvetlí. Mnohí takú trpezlivosť nemali, po mesiaci to vzdali.“

Nie však Táňa. Už v trinástich sa stala vo svojej kategórii halovou majsterkou Európy. A cyklotrialu - ako fanúšik - prepadol aj otec Milan, bývalý motokrosár. „Trochu mu pach benzínu na pretekoch chýbal, ale zvykol si. Už sa do toho zažral tak, že cyklotrial ho baví rovnako ako mňa. Aj do Južnej Afriky šiel so mnou.“

Vie, ako padať

Cyklotrial je zvláštny šport. Náročný na rovnováhu. So špecifickými pravidlami na najrozmanitejších terénoch - kamenných drevených. Navyše jazdci si ich dopredu nemôžu odskúšať.

„Večer pred pretekmi si trasy môžeme prejsť pešo, to je všetko. Preto je dôležité mať natrénované čo najviac na rozličných povrchoch. Mne vyhovuje každý, no niektoré baby nevedia jazdiť po dreve, lebo si to vyžaduje veľa techniky. A keď je podklad úzky, je ťažké po ňom prejsť.“

Pri pádoch na takých podkladoch hrozia vážne zranenia, no Janíčková len mávne rukou. „To sa naučíte. Už som si vybudovala pud sebazáchovy. Keď viem, že mi hrozí pád, dám ruky rýchlo pred seba. A presne viem, ako mám odskočiť, aby som si neublížila.“

Janíčkovú oveľa viac trápia kolená. „Už som si stihla roztrhnúť predný krížny väz a nútene som pol roka pauzovala. Teraz sa zasa chystám na operáciu poškodených meniskov do Martina. To sa mi stalo v Pietermaritzburgu. Niečo v nich puklo. Našťastie, až v cieli, po poslednom skoku, ktorý rozhodol, že budem majsterkou sveta ja, nie Španielka. Napriek tomu to bola jedinečná chvíľa. Ešte nikdy som takú radosť v cieli nezažila,“ vraví Táňa, ktorá si po pretekoch od šťastia aj poplakala.

V cyklotriale vyhráva ten pretekár, ktorý urobí najmenší počet chýb - za ne sa dávajú trestné body. Za chybu sa považuje dotyk nohou s terénom či nedodržanie dvaapolminútového limitu, ktorý majú pretekári na každú sekciu. „Za každých päťnásť sekúnd navyše na trati sa potom pripočítavajú nové trestné body. Inak jazdíme šesť sekcií na tri kolá.“

S odľahčeným bicyklom

Odlepiť sa z jedného kameňa a bez dotyku so zemou hladko pristáť na ďalšom o kúsok vyššie či nižšie si nevyžaduje len umenie rovnováhy, ale aj ľahký bicykel. Ten Janíčkovej váži čosi vyše sedem kíl. Dosiahnuť takú hmotnosť si žiada nielen špeciálny stroj, ale aj kopu roboty na ňom.

„Na bicykle mám sponzora z Francúzska. Jeden stojí okolo 2 500 eur, no s úpravami, ktoré na ňom potom robíme, sa cena vyšplhá nad tri tisícky. Musím ho odľahčiť, urobiť si ľahšie špice, vyfrézovať,“ opisuje mladá Púchovčanka. A to všetko dvojmo. „Druhý bicykel musí byť identický. Ak by sa niečo prihodilo, aby som ich mohla hneď vymeniť.“

Vďaka cyklotrialu si môže užívať aj svoju druhú vášeň - cestovanie. „Jazdím na preteky skôr, aby som si na prostredie zvykla, a vtedy je trochu času aj spoznávať okolie. Často sa súťaží v Alpách, kde je krásne. Napríklad vo francúzskom Val d’Isere sa mi veľmi páčilo.“

Rada pomôže

Len jedno Janíčkovú trápi. Menšia popularita cyklotrialu. „Je to krásny, hoci trochu extrémny šport. Mrzí ma to, že nie je tak na očiach. Ak by sa to dalo zmeniť, veľmi rada tomu pomôžem,“ povzdychla si.

V Púchove ju však pozná každý. Aj počas spoločného fotenia nás vyrušil fanúšik, ktorý ju požiadal, aby s ňou mohol vyfotiť syna.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].