Súboje na zomretie: Ženy sa v ringu nijako nešetria.

Majsterka sveta v kickboxe Veronika: Ktorá časť tela je silná zbraň?

Košická majsterka sveta v kickboxe Veronika Petríková robí asistentku v teplárňach.

Najskôr šichta v košických teplárňach, kde robí asistentku, večer tvrdý tréning. Každý pracovný deň od šiestej do ôsmej. Ani po tom, čo sa na šampionáte v Belehrade Veronika Petríková stala prvou slovenskou majsterkou sveta v kickboxe organizácie WAKO, na svojom životnom štýle nič nemení.

„Prečo aj? Zatiaľ oboje stíham. Mama sa ma stále pýta, kedy už s kickboxom skončím, no nič podobné v pláne nemám. Baví ma to,“ vraví dvadsaťšesťročná Košičanka, ktorú v tamojšom Športovom klube polície Policajná škola trénuje Peter Bonk.

Po tom, čo sa Veronika Cmárová stala historicky prvou majsterkou Európy, slovenský kickbox sa dočkal ďalšej veľkej chvíle. Mimochodom, aj Cmárová je Košičanka.

Modriny jej neprekážajú

Veroniku Petríkovú od kickboxu neodradili modriny, monokle ani obava, že stačí zle kopnúť a noha musí ísť do sadry. „Recept, ako sa tomu vyhnúť, je jednoduchý. Dávať si pozor. Na súperku i na seba. Zatiaľ sa mi to darí, hoci s monoklom som už domov dva razy prišla. Občas sa pritrafí. Rovnako ako bolesť nôh, najmä stehien, no mám kadejaké mastičky, ktorými sa potom liečim,“ vraví.

Veronikinmu priateľovi monokle neprekážajú. Sám cvičí a trénuje v rovnakom klube. Naša aktuálna svetová šampiónka má jasný recept na to, ako sa prepracovať tak vysoko.

„Pevná vôľa. Nič iné. Nesmiete sa na nič vyhovárať, treba si povedať - trénovať musím a chcem. A potom to ide. Hoci tvrdá príprava občas dá poriadne zabrať. Rovnako ako neustále odolávať sladkostiam, keďže si musím kontrolovať hmotnosť. Pritom sladké mám veľmi rada. Občas zvádzam poriadny boj,“ priznáva.

Pred odchodom do Srbska si Veronika veľmi neverila. Na skvele obsadených majstrovstvách, kde spoločne súťažia amatérky aj profesionálky, však nenašla jedinú premožiteľku. Súperky ničila jednu za druhou.

„Je to nádhera, vytúžený sen. Len neviem, čo urobím s tým veľkým pohárom, ktorý mi pribalili k zlatej medaile. Je príliš veľký, musím mu vymyslieť nejaké miesto. Asi skončí v detskej izbe na skrini,“ smeje sa košická bojovníčka.

Najviac ju v Belehrade vytrápila Bieloruska Alesia Klimavecová. „Práve v súboji s ňou sa rozhodovalo, či postúpim medzi štyri najlepšie a budem mať istotu medaily. Aj preto som bola trochu nervózna. No vyhrala som a potom to už išlo.“

V semifinále sa pred Veronikou musela skloniť Švédka Camila Rivarolová, vo finále Rakúšanka Christine Fiedlerová. V závere už na našu reprezentantku evidentne kondične nestačila. Slovenka vyhrala jednoznačne 3 : 0 na body.

Už má aj opasok

Petríková sa kickboxu venuje od pätnástich rokov, majsterkou Slovenska vo svojej kategórii do 56 kíl je nepretržite od roku 2008. „Spočiatku som tento šport videla len v televízii, no potom som narazila na leták, kde robili nábor. Tak som sa na to dala. Bolo nás tam vtedy asi desať dievčat, postupne jedna za druhou odpadávali. Prichádzali nové a zase končili, len ja som zostávala.“

Veronika má za sebou solídne výsledky - pred tromi rokmi brala bronz na majstrovstvách Európy v Bukurešti, o rok sa zmestila medzi najlepšiu svetovú osmičku, ktorá si mohla zasúťažiť na Svetových bojových hrách v ruskom Petrohrade.

Z tureckej Antalye sa vracala ako vicemajsterka sveta, no aktuálny rok je určite najlepší v jej kariére. V apríli uspela aj v profesionálnom ringu, keď v kategórii do 54 kilogramov porazila v Ríme Talianku Stefaniu Spanovú a stala sa majsterkou Európy. „Vždy som túžila vlastniť opasok, aký profesionálny šampión dostáva. Je to krásny pocit,“ priznáva.

V profesionálnom ringu bojuje Veronika bez chráničov aj bez helmy, no strach už necíti. Zo začiatku sa bála, no aj vďaka radám trénera prestala. „Viem, že zápasy žien nie sú medzi fanúšikmi až také vyhľadávané, no aj my vieme urobiť kvalitné zápasy.“

V amatérskom ringu veľa nezarobí, za titul majsterky sveta sa jej podľa slov prezidenta Slovenského zväzu kickboxu ujde zhruba 1 200 eur. O to viac ju lákajú jednorazové príležitosti v profiringu. Dvere doň otvára práve úspech na veľkom podujatí. Za jedno kolo sa nominovaným v organizácii Wako Pro vypláca 150 eur, vo full kontakte sa súťaží na desať či dvanásť kôl. „Keď som boxovala v Ríme, šli sme osem kôl po dve minúty,“ vraví Veronika.

Na ulici sa zatiaľ biť nemusela. „To ma teší, vyhýbam sa tomu. Ktovie, ako by som zareagovala. Hoci mimo ringu som ‚pohoďáčka‘.“ Ani bojové filmy ju príliš nelákajú. Radšej sa zavŕta do príbehov detektíva Harryho Boscha od amerického spisovateľa Michaela Connellyho. „Alebo si doprajem nejakú turistiku. Tá ma naozaj baví.“

Šéf v kóme

Aj Veronika Petríková sníva, že raz sa ako kickboxerka predstaví na olympijských hrách, no pod päť kruhov má tento šport ešte stále ďaleko. Asociácia WAKO ako najsilnejšia organizácia, ktorá združuje 123 krajín na piatich kontinentoch, má asi najväčšie šance dočkať sa olympijského statusu od Medzinárodného olympijského výboru.

Roztrieštenosť a spory vnútri športu však kickboxu nepomáhajú. Existuje viacero organizácií, každá pravidelne usporadúva súťaže a majstrovstvá sveta. Problémom sa stala aj choroba dlhoročného šéfa svetovej organizácie Taliana Ennia Falsoniho.

Po porážke je už takmer dva a pol roka v kóme, no asociácia WAKO si za celý čas nedokázala nájsť zástupcu, ktorý by obhajoval kickbox pred olympijskými šéfmi.

„Vždy ide o lídra. No vnútri asociácie vypukol o tento post veľký boj. Aj preto ho doteraz nikto nenahradil. U nás sa tiež nájdu ctibažní hlupáci. Dlho sa čakalo na valné zhromaždenie a už konečne budeme mať prezidenta. Mal by sa voliť 22. novembra v írskom Dubline.

Na olympijské hry si ešte počkáme, ale ťah máme a robíme všetko pre to, aby sme sa jedného dňa zaradili do olympijskej rodiny,“ tvrdí šéf našich kickboxerov Peter Onuščák.

Kickbox vraj v porovnaní s thajským boxom či čoraz populárnejším sambom trochu stráca na sile, no jeho zástupcovia boj o olympiádu nevzdávajú. „Prečo aj? Veď máme základňu v miliónoch cvičencov na celom svete.“

Slovenský zväz združuje zhruba štyri stovky seniorov. Bolo by ich viac, časť klubov sa však pred štyrmi rokmi odtrhla a súťaží pod vlajkou inej organizácie WKA. „Mali vlastnú predstavu. Našou víziou je práca pod jedinou asociáciou a tou je práve WAKO,“ tvrdí Onuščák.

Zápasy na zomretie

Podľa jeho slov sú majstrovstvá sveta, z ktorých sa naša výprava prednedávnom vrátila z Belehradu, skutočný kickboxerský vrchol. „Aj preto, že amatéri a profesionáli súťažia spolu. Dajú si chrániče a šľahajú sa od začiatku do konca. Sú to zápasy doslova na zomretie. Amatéri, ktorí trénujú len tri razy do týždňa, nemajú na podujatí šancu. Kto uspeje na tomto turnaji, je pre mňa najlepší na svete.“

V disciplíne K1, v ktorej sa Petríkovej tak darilo, sú povolené aj údery kolenami. „Koleno je silná zbraň. Na nohách a rukách máte síce chrániče, ale na kolene nie. Keď ním dostanete do rebier alebo do hlavy, poriadne to cítite.

Povolené sú aj kopy na stehná a celú nohu. Kosti to musia vydržať. Aj preto si vyspelé pretekárky občas váľajú pätnásťkilové železné tyče po nohách. Začínajú drevenými, potom prechádzajú na železné. Holeň si musíte chrániť. Ak ju máte nalomenú, na nohu sa nepostavíte.“

Onuščák, ktorý má v Košiciach vlastnú telocvičňu a zároveň je majiteľ jedného z klubov, je presvedčený o výnimočnosti kontaktných bojových športov.

„Sú najnáročnejšie. Musíte mať pri nich kondíciu, silu, rýchlosť, vytrvalosť aj koordináciu. Všetkých päť zložiek musíte ovládať na vysokej úrovni, inak nemáte šancu. A to som nespomínal techniku, ktorá je rovnako dôležitá,“ vraví.

Len zbor nadšencov?

Kickboxeri sú v akcii aspoň raz za mesiac. Chodia na národné šampionáty, európske či svetové poháre, vrcholné podujatia a do toho si najlepší môžu občas prihodiť zápas v profesionálnom ringu, na ktorý sa pozýva.

„Stále sme však malý šport, taký zbor nadšencov a amatérov. S rozpočtom, ktorý je na úrovni platu jedného futbalového manažéra. Aj preto sa teším z výsledkov, aké pri súčasnom stave dokážeme dosiahnuť. Motivovať našich seniorov, aby popri práci a rodine boli ochotní tvrdo makať a potom ísť na týždeň na šampionát, pričom vedia, že ani v prípade úspechu za to nič poriadne nedostanú, nie je ľahké.

Doprajme tým najlepším aspoň slávu. Veď šport je dnes fenomén, ktorým možno výrazne zlepšiť imidž krajiny. Aj my sa o to snažíme.“

Čo je kickbox?

Rýchly bojový šport. Kombinácia pästiarskych techník, pričom sa využívajú kopy odvodené z iných bojových umení. Súboje sa rozhodujú knokautom alebo bodmi za údery zasadené súperovi. Jedno kolo trvá zvyčajne tri minúty, medzi amatérmi dve.

Profesionálne súboje majú 12 kôl. Pôvodne sa súťažilo na žinenke, neskôr sa prešlo do štandardného pästiarskeho ringu. Existuje viacero druhov súbojov - v disciplíne light kontakt sa súperi len zľahka dotýkajú a musia mať hlavy chránené helmami.

Zakázané sú všetky techniky smerujúce na hornú časť hlavy. Aj pri semi kontakte je povolený len ľahký dotyk, no na rozdiel od light kontaktu sa po každej správne predvedenej technike súboj na chvíľu zastaví a rozhodcovia udelia pretekárovi body.

Vo full kontakte je povolená plná sila úderov aj podmety. Zakázané je však súpera držať či škrtiť. Kickboxeri využívajú chrániče píšťal, molitanové návleky a helmy. Špeciálnou formou je low kick s podobnými pravidlami ako pri full kontakte, povolené sú však kopy na súperove stehná.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].