Po zisku pohára sa Marián vybral na pláž s priateľkou Ivanou.

Marián Gáborík si Ameriku vychutnáva: Plážový život mi vyhovuje

Držiteľ Stanleyho pohára Marián Gáborík si v Los Angeles užíva hokej aj život na pláži. Do dôchodku nechystá.

V uplynulej sezóne po dlhých rokoch čakania s tímom Los Angeles Kings konečne siahol na Stanleyho pohár. Chuť na ďalšie víťazstvá však slovenský hokejista Marián Gáborík nestratil.

„Po takých výsledkoch sa hlad po ďalšom úspechu len prehĺbi. Nová sezóna znamená nový život, novú kapitolu. A my máme dobrý tím,“ pochválil sa v rozhovore pre týždenník Plus 7 DNÍ 32-ročný slovenský útočník.

Medzičasom si doliečil svalové zranenia a za kráľov v druhom najľudnatejšom meste USA znovu začal dávať góly. Na život v Los Angeles nemá dôvod nadávať. Hoci často zažíva atypické hokejové počasie.

„Je tu naozaj úžasne. Každý deň svieti slnko, pláže sú plné ľudí. Môžete sa hodiť do vody, posedieť v jednom z množstva pubov. A to po celý rok. Jednoducho fantázia. Kalifornské podnebie mi zasa zaručuje suchý vzduch, nelietajú tu žiadne komáre."

"Mne plážový štýl života vyhovuje. Už keď si človek nájde hodinu času, otvárajú sa mu fantastické možnosti,“ opisuje život za veľkou mlákou.

Občas má toho dosť

Tridsiatku oslávil pred dvoma rokmi. Už nie je najmladší, ale, ako sám tvrdí, od opotrebovania má ďaleko. „Vo všeobecnosti to určite platí, hoci niekedy mám toho naozaj dosť. No také pocity som zažíval aj ako mladší. A asi to príde na každého športovca, ktorý musí za sezónu odohrať veľké množstvo zápasov.“

Držať sa vo forme je s pribúdajúcimi rokmi čoraz väčšie umenie. Aj Marián to dobre vie. „Čím ste starší, tým viac musíte na sebe makať. No podstatou je trénovať tým správnym spôsobom. Používať rozum. Už si nenakladám na činku čo najväčšiu hmotnosť ako v časoch, keď som bol mladší. Už zvažujem, čo a prečo na tréningu robiť. A v neposlednom rade - máme skvelých kondičných trénerov a ich jedinou úlohou je zabezpečiť, aby sme trénovali čo najefektívnejšie,“ dodáva jeden z najlepších strelcov v NHL. Súperových brankárov prekonal viac než sedemsto ráz.

Čítajte viac:

Tanečnica Surovcová skritizovala svoj vzťah s Gáboríkom. Čo sa deje?

Ako vo vatičke

O hráčov NHL je skvele postarané. „Našou povinnosťou je sústrediť sa len na hokej a na najbližší zápas. Nemusíme si ani baliť hokejový výstroj, to všetko urobia za nás. Bývame v tých najlepších hoteloch, mám všetok komfort,“ netají spokojný Gáborík. Marián je presvedčený, že aj po konci hráčskej kariéry bude blízko ľadu.

„Keď raz s hokejom skončím, určite pri ňom v nejakej forme zostanem. Možno si istý čas oddýchnem, ale potom budem hľadať niečo, čo ma bude baviť a napĺňať. Nedokážem si predstaviť, že by som bol celé dni doma,“ tvrdí bývalý hráč Minnesoty Wild, New Yorku Rangers a Columbusu Blue Jackets. Od marca oblieka dres kráľov z Los Angeles.

Od piatej triedy rozhodnuté

Hokej je jeho život od útleho detstva. „Už keď som chodil do piatej triedy, začal som uvažovať, že by som sa mohol stať ozajstným hokejistom. Niekedy v tom období chlapci začínajú snívať. Je to však ešte dlhá cesta, ktorá sa nedá urýchliť. Len ísť krok za krokom. Dorast, seniorský tím a tak ďalej. Prvé vážne kroky sa však robia už v žiackom veku.“

Ani náhla rezignácia staršieho brata Braňa, ktorý tiež hrával hokej, jeho rozhodnutie stať sa úspešným práve v tomto športe nezlomila. „Braňo bol mojím prvým vzorom. Bol to dobrý hokejista. Veľmi ma ovplyvnil."

"Keď hrával za dorast, chodili sme sa na neho každý víkend pozerať. Dodnes si to pamätám, fascinovalo ma to. On ma vždy k hokeju viedol. Keď ho prestal hrávať, bolo to pre neho veľmi ťažké, aj pre rodičov. Ja som to vtedy až tak nevnímal, možno neskôr,“ spomína.

Správna chvíľa

Marián je po tragicky zosnulom Pavlovi Demitrovi ďalší slovenský hokejista z NHL, o ktorom vychádza kniha. Jeho životný príbeh nerozpráva on, ale otec Pavol v spolupráci s Andrejom Miklánkom. Má podtitul Otec, teraz to už môžeš vydať.

„Vedel som niekoľko rokov, že si otec píše poznámky a postrehy. Robil to dlho. Spočiatku to išlo jedným uchom dnu a druhým von. Až neskôr ma to začalo zaujímať. Keď sme vyhrali Stanley Cup, vedel som, že nastala tá správna chvíľa,“ domnieva sa Gáborík.

Cítiť sa ako hokejový dôchodca, o ktorom už vyšla kniha, vraj asi nebude. „Ešte sa do dôchodku nechystám. Sám som zvedavý, aký to bude pocit, keď si ju opäť prečítam. A aké budú reakcie ľudí.“

Čítajte viac:

Gáboríka krstili ľadom: Kniha prišla v polovici kariéry

Mame bolo do plaču

Keď pred štrnástimi rokmi klub Minnesota Wild draftoval Gáboríka, otec Pavol začal písať o synovi zápisky. „To som ešte nevedel, že raz vyjdú knižne. Sedeli sme na pláži. Manželka písala, ja som diktoval,“ spomínal. Knihu v Bratislave krstil bývalý reprezentačný tréner Ján Filc. Ani mama Silvia nechýbala.

„Nie je to žiadny bulvár. Je tam náš normálny život. Keď Jozef Vajda čítal z knižky úryvok, až mi bolo do plaču. Predsa len, keď máte dvoch synov, vždy je jeden úspešnejší.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].