Mário Lamy: Patrí mu niekoľko titulov majstra Slovenska vo viacerých kategóriách, prvé priečky Európskeho pohára Alpen Adria Cup i majstrovstiev Maďarska. Vo svojej zbierke má titul majstra Európy i majstra sveta.

Mário Lamy: Do športu dal všetky peniaze, zbiera tituly a médiá naňho kašlú

Pri stovke sa voda mení na betón, hovorí majster sveta v jazde na vodných skútroch Slovák Mário Lamy.

Dvadsaťsedemročný Mário Lamy pôsobí nenápadne. V civilnom živote je asistent v strojárskej firme a jeho príjmy ledva dosahujú celoslovenský priemer. No aj tak sa vo finančne náročnom svete vodných skútrov stal pojmom v Európe i v zámorí.

Vlani vybojoval pre Slovensko titul majstra sveta, médiá však po ňom sotva štekli. „Ich reakcie sa podobali ako vajce vajcu - nie je to hokej ani futbal, nie je to atraktívny šport, želáme veľa úspechov,“ spomína.

Náš jediný profesionálny jazdec sa však nevzdáva. Napriek nepriazni sponzorov investuje všetky svoje peniaze do zdokonaľovania techniky a poráža svetovú špičku, hoci má mnohonásobne lepšie podmienky. Len na porovnanie. Počas vlaňajších majstrovstiev sveta v Spojených štátoch stál, okrem iných, aj proti reprezentantom Kuvajtu.

Táto krajina vyslala na preteky štrnásť pretekárov. Mali k dispozícii veľké prívesné vozy, bytové jednotky s plným zabezpečením, každý jazdec mohol využívať niekoľko vodných skútrov a asistoval mu päťčlenný tím vrátane technikov a masérov.

Mário bol v Amerike len so sestrou, ktorá mu robila asistentku, pomáhala pri komunikácii s organizačným tímom, médiami, robila fotodokumentáciu. Jazdil na požičanom stroji, spali v prenajatom dome, žili z vlastných zásob. A to ho reprezentácia Slovenska na najprestížnejšej svetovej súťaži stála viac ako celá sezóna v Európe!

Vodná nádrž na rieke Colorado a mestečko, ktoré žije vodnými športmi. Tu sa každoročne konajú majstrovstvá sveta IJSBA v hydrokrose. Foto: Cestovná agentúra Lake Havasu

Splnený sen

Už samotná účasť na svetovom šampionáte, ktorý sa konal na vodnej nádrži Lake Havasu na rieke Colorado, bola pre Mária naplneným snom. Päť rokov čakal, či sa nájde sponzor, ktorý mu pomôže. Stalo sa. V Amerike, v depe, ktoré sa ťahalo tri kilometre po pobreží, sa stretol s najväčšími hviezdami skútrovania, niekoľkonásobnými majstrami sveta.

Ich obrázky mal od detstva na plagátoch doma v garáži. Teraz ich videl naživo, podal si s nimi ruku, porozprávali sa. Pobyt za oceánom bol vrcholom jeho doterajšej kariéry. Trénoval na najvýkonnejšom stroji, aký kedy mal, a za dva týždne najazdil viac ako za celú sezónu doma.

Než sa postavil na štart, mnohí športoví kolegovia ani netušili, kde Slovensko je. Na vlaňajšom šampionáte sa zúčastnilo okolo štyristo jazdcov z vyše štyridsiatich krajín. Mário mal vo svojej kategórii Runabout LIMITED proti sebe takmer šesťdesiat súperov.

Náš reprezentant spoznal v Amerike hviezdy hydrokrosového športu. Niekoľkonásobný majster sveta Dustin Farthing bol jeho vzor odmalička. Foto: Sandra Lamyová

Hviezdni priatelia

Jazero Havasu žije hydrokrosom. Keď vyjde počasie, na vodnej nádrži sa zídu stovky rekreačných jazdcov. Chápanie tohto športu je v Amerike zásadne iné ako u nás. „Nikto vás tu nepokladá za zbohatlíka, ktorý sa prišiel voziť a ostrekovať dievčatá na nafukovačkách prúdom vody,“ vysvetľuje Mário. „Možnosti na trénovanie sú obrovské, obmedzenia minimálne. Je to šport, ktorý má tradíciu a verejnosť zaujíma.“

Potvrdilo sa to aj počas majstrovstiev. Niekoľko tisíc ľudí na tribúnach, nadnárodné i miestne televízie, množstvo novinárov. Ľudia poznali mená jazdcov a zaujímali sa aj o tých menej známych. Dostať sa medzi najlepších však nebolo jednoduché. „Samozrejme, že ma registrovali,“ spomína Mário. „Ale skutočne ma medzi seba pustili, až keď som získal titul.“

Náš jazdec sa zrazu ocitol medzi hviezdami, kde boli i šestnásťnásobní majstri sveta. „Polovica z nich jazdí za továrne, ktoré ich technicky zabezpečujú, zvyšok sú ostrieľaní pretekári, ktorí už majú vlastné tímy. Ak sa všetko podarí, možno ma vezmú pod svoje krídla. Zatiaľ si len píšeme, pomáhajú mi s technickým vybavením, ktoré u nás nie je dostupné.“

Na plný plyn

„Potešila ma veľmi kvalitná organizácia, zabezpečenie, prístup, s ktorým som sa stretol. Nakoniec, na jazere Havasu sa preteky konali už tridsiaty prvý raz. Nie div, že domáci vedia, ako na to,“ spomína Mário.

Na trati to už bolo horšie. „Jazdia oveľa agresívnejšie ako v Európe,“ hovorí. „Z niektorých som mal pocit, že sú ochotní za víťazstvo položiť aj život.“ Asi preto sanitky odvážali zranených aj osemkrát denne.

„Viete, vždy záleží na tom, ako sa vám podarí prejsť za prvú bójku,“ vysvetľuje. „Vytvorí sa tam akýsi lievik, do ktorého všetci vletia na plný plyn. Nikto neuberá. Ak to urobí, buď doňho niekto vrazí, alebo skončí posledný. Neraz sa stalo, že jazdci preleteli ponad bójku a skočili rovno na súperov stroj. Videl som, ako končili ich pády. Veď už pri stovke je hladina vody ako betón. A jazdilo sa oveľa rýchlejšie.“ A ak k tomu pridáte fakt, že vodný skúter má až 300-kilogramovú hmotnosť...

Štart: O celkovom umiestnení často rozhodujú prvé metre a poradie za prvou bójkou. Foto: Sandra Lamyová

Nezaujímavý

Po veľkej eufórii z víťazstva čakalo Mária doma sklamanie. Titul majstra sveta Slovensko nijako zvlášť nerozhodil. Keby sa neozval novinárom sám, ani by o ňom nevedeli. Aj tak narážal na múr nezáujmu. Pri sponzoroch to bolo podobné.

„Nerozumiem, prečo sa všetko tlačí do futbalu a hokeja,“ krúti znechutene hlavou. „Pri hokeji sa to dá pochopiť, ale čo dokázali naši futbalisti? V mnohých médiách o mojom titule odmietli vôbec napísať. Veď to je smiešne. Ja dávam do športu naozaj všetky peniaze, čo mám, som jediný na Slovensku, ktorý sa tomu venuje na profesionálnej úrovni. A mám problém niekde to presadiť.“

Tiež ho hnevá, že sa u nás robí málo akcií spojených s vodou. Boli tu dva ročníky Dunaj festu v Bratislave, čo pokladá za výbornú a atraktívnu akciu, zakapala však na nedostatok peňazí. Problémom sú tiež silné obmedzenia na našich vodných nádržiach a tokoch. Je biedne málo lokalít, kde sa možno s vodným skútrom objaviť. A tie vôbec nezodpovedajú požiadavkám na tréning.

Preto musí Mário jazdiť do zahraničia. Do Rakúska, do Maďarska. Nikoho nezaujíma, že tu máme športovca, ktorý by za ideálnych podmienok mohol excelovať na svetových podujatiach. Keď požiadal Štátnu plavebnú správu o pridelenie úseku, ktorý by zodpovedal jeho potrebám, odmietli ho.

Zlé meno

Mário však priznáva, že obmedzeniam do istej miery rozumie. Fakt totiž je, že zopár zbohatlíkov si z našich vodných hladín urobilo jazdecké eldorádo. Ich vyčíňanie sa končilo zraneniami rekreantov, ale i smrťou nevinných ľudí.

„Pre aroganciu niektorých skútristov vníma verejnosť tento šport ako zábavku bohatých,“ vysvetľuje. „Mali silné stroje, na ktorých nevedeli jazdiť, porušovali všetko, čo mohli, jazdili v tesnej blízkosti ostatných plavidiel, neraz pili, nepoužívali záchranné vesty, robili problémy majiteľom hausbótov, rybárom i dovolenkárom. O ohľaduplnosti sa u nich ani zďaleka nedalo hovoriť. Nečudo, že ľudia sa sťažovali a žiadali rázne kroky.“

Druhá vec je, že extrémne obmedzenia vysvetľujú zodpovední aj ochranou životného prostredia, čo náš pretekár spochybňuje. „Počas štúdia na STU som robil diplomovku o skútroch v kontexte s ekológiou. Vyšlo mi, že tie najnovšie sú najekologickejšie plavidlá. Hociktorý motorový čln vypustí do vody viac odpadu ako skúter.“

A just pôjde do Ameriky

Hydrokros nepatrí k lacným športom. Stroj, ktorý pretekár potrebuje, sa dosť líši od toho, ktorý vám zapožičajú niekde v Chorvátsku. „Ako keď postavíte Trabant vedľa Ferarri,“ porovnáva Mário. Pretekárske skútre majú hodnotu šesťdesiat- aj stotisíc dolárov. „Pritom výrobcovia neustále tlačia na výkon,“ dozvedáme sa. „Dvojročný motor na prvé miesta jednoducho nestačí. Ideálne by bolo po každej sezóne ho predať a doplatiť si za nový. Na to však nemám.“

Po každých pretekoch musí meniť rôzne súčiastky, minúta jazdy zožerie dva litre špeciálneho benzínu, k tomu treba platiť za tréningové hodiny na vodných nádržiach, dopravu, ubytovanie, čas v posilňovni či na motokrosovej motorke, ktorá mu supluje jazdu na vode... Bez sponzorov to skrátka nejde. Tých však štrnásťročná úspešná kariéra nášho reprezentanta ani jeho svetový titul často nedokážu presvedčiť. „Mám týždeň do začiatku sezóny a som prakticky na nule,“ hovorí reprezentant.

„Krátko po získaní titulu mi mnohí prisľúbili pomoc, ale keď došlo k rokovaniam, rozmysleli si to.“ Napriek všetkému plánuje Mário absolvovať aj počas tejto sezóny seriál pretekov majstrovstiev Európy a je rozhodnutý v októbri obhájiť titul majstra sveta. Nech to stojí, čo chce.

Mário Lamy

Mário Lamy (27) Poskončení vysokej školy sa stal asistentom v strojárskej firme a všetky príjmy investuje do svojho tímu. Na vodnom skútri jazdí od trinástich rokov. V kategóriách STOCK (sériové) a GP (upravené) skútre. Posledné roky pod hlavičkou rodinného klubu Lamy Jet Team.

Počas svojej kariéry získal najvyššie ocenenia v Európe i v zámorí. Patrí mu niekoľko titulov majstra Slovenska vo viacerých kategóriách, prvé priečky Európskeho pohára Alpen Adria Cup i majstrovstiev Maďarska. Vo svojej zbierke má titul majstra Európy i majstra sveta. Popri aktívnom účinkovaní na súťažiach sa venuje aj servisovaniu vodných skútrov a vyučuje jazdu na nich.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní