Najmladší filantrop: Za slávu vďačí postihnutej Dáške

Ondrej Vrábel svoje Pinf Hry nemieni spoplatniť, bolo by to proti jeho hodnotám

Jeho vek a sociálne cítenie vyrážajú dych. „Keby som bol taký malý ako iní chlapci v mojom veku, bolo by to ešte nápadnejšie,“ smeje sa dvojmetrový Ondrej Vrábel zo Sobotišťa, najmladší držiteľ Krištáľového krídla. Za Pinf Hry, ktoré pomáhajú postihnutým deťom po celom svete, si odniesol cenu za filantropiu. Pri stretnutí s týmto veľkým chlapcom s ešte väčším srdcom sa človeku tisnú slzy do očí. „Môj cieľ? Aby didaktické hry využívalo čo najviac detí a čo najviac pomáhali,“ reaguje bez zaváhania. Nie, nie je v balíku. „Spoplatniť ich by bolo proti mojim hodnotám,“ dodáva.

Malý „Pinf“ podnikateľ

O počítače a techniku sa zaujímal odmalička. Sotva sa naučil chodiť, fascinovalo ho bzučanie, svietenie, skrátka, čokoľvek, čo sa týkalo techniky. Ako druhák na základnej škole sa rozhodol vytvoriť webstránku pre svoju triedu. „Trvalo mi to dlho, veľa som skúšal, ale podarilo sa,“ spomína na svoje tvorivé technické začiatky. Ondrej však nevyužíval svoju fantáziu a tvorivosť len pri počítači. Žije len s mamou, ktorá je odmalička jeho spriaznenou dušou. „Náš vzťah je naozaj pekný. Len raz ma v útlom detstve chcel vymeniť," smeje sa Elena Vráblová.

„Išiel si hľadať novú maminku, ale vonku bolo tma. Vyľakal sa a povedal mi: ‚Nejdeš mi ju nájsť ty?‘ Odvtedy už nechcel inú,“ dodáva. Ochotne odpovedala na synove zvedavé otázky a nechala sa zatiahnuť do jeho detských svetov. „Keď mama uvarila obed, vymyslel som si, že ideme akože do Pinf reštaurácie,“ začína s objasňovaním názvu Pinf, ktorý nesú jeho hry. Skrátka, už v detstve si vymyslel firmu s týmto menom. Masíroval mamu pod značkou firmy Pinf, aj domáce práce v jeho fantazijnom svete vykonávala firma Pinf, ktorá vystavila mame faktúru s horibilnou sumou.

„Potom som jej dal stopercentnú zľavu,“ smeje sa chlapec, ktorý svojou výškou prerástol nielen všetkých spolužiakov, ale aj učiteľov na osemročnom gymnáziu, kde navštevuje kvartu. „Dokonca som mu dala urobiť pečiatku s nápisom Pinf. To bolo radosti! Na všetko ju dával a stal sa z neho veľký podnikateľ,“ smeje sa mama Elena Vráblová.

Vynálezca: Ondrej si zhotovil satelitný prijímač.
Vynálezca: Ondrej si zhotovil satelitný prijímač.
Július Dúbravay

Chvíle s Dáškou

To, že už teraz hovorí o Ondrejovi celé Slovensko, spôsobil najmä jeho kontakt s Dáškou. Maminou dvadsaťjedenročnou sesternicou, ktorá trpí detskou mozgovou obrnou. „Už ako malé dieťa som sa s ňou rád hrával, lebo ona bola na mentálnej úrovni skoro ako ja. Ale keď som ju začal predbiehať, chcel som jej pomôcť napredovať. Vymýšľal som, ako by sa mohla učiť, preto som začal vytvárať pre ňu hry,“ opisuje Ondrej. Najprv sa s Dáškou hrávali obyčajné detské hry, ale pri nich sa nič nenaučila. Premýšľal nad tým, ako to zmeniť.

Začal študovať programovanie hier a postupne vymyslel takú, ktorá by jej pomohla vzdelávať sa. Jednoduché úlohy, pri ktorých sa postihnutý oboznamuje s farbami, číslami a rôznymi základnými sociálnymi zručnosťami, Ondrej zhrnul pod názvom Pinf Hry a predstavil svoj projekt s didaktickými počítačovými hrami na súťaži Junior Internet 2015, kde získal 1. miesto, a neskôr na SIGEF (Sociálne inovácie a globálne etické fórum) 2015 v Ženeve. Spomedzi viac než 120 prihlásených sa dostal medzi desať, ktorí mohli prezentovať svoje projekty na veľkom fóre pred divákmi.

Rozhodne zadarmo!

Postupne sa nabaľovali ďalšie úspechy a rok 2016 naozaj priniesol Ondrejovi zaslúženú slávu a uznanie. Nad jeho pracovným stolom visí mapa, na ktorej má špendlíkmi vyznačené miesta, kde všade sa jeho didaktické hry používajú - rozleteli sa do celého sveta a stále pribúdajú nové centrá. Len v Bratislave ich je osem. Ľudia si ich môžu stiahnuť na jeho webovej stránke, ale ponúkajú ich aj rôzne aplikácie a systémy. Zadarmo.

„Ľudia s postihnutými deťmi musia investovať veľa peňazí do liečby. Nemyslím si, že je dobrý nápad, aby ešte museli platiť za vzdelávacie hry,“ vysvetľuje mladý programátor. Keď človek počúva tohto chlapca v urastenom tele, na jazyk sa derie otázka: „Vždy mal také dobré srdce? „Áno, vždy. Aj Dáška ho formovala, lebo vďaka nej spoznával, že sú aj takí ľudia, aj takí,“ hovorí hrdá mama.

Ondrej Vrábel: Jeho Pinf Hry pomáhajú postihnutým deťom po celom svete.
Ondrej Vrábel: Jeho Pinf Hry pomáhajú postihnutým deťom po celom svete.
Július Dúbravay

Hektolitre sĺz

Keď Elena Vráblová dostala žltú doručenku, na ktorú jej kamarátka poštárka dopísala Krištáľové krídlo, nechápala, čo sa deje. „Začala som googliť a našla Ondreja medzi nominovanými. To bol taký šok! Volala som mu hneď do školy. A vyplakala hektolitre sĺz! Na druhý deň som bežala na poštu a naozaj to tam bolo,“ utiera si aj dnes slzy z očí. „Nemohol som tomu uveriť! Už len tá nominácia bola veľký úspech. Vôbec som nepočítal s tým, že by som cenu aj získal. Dozvedel som sa to ako všetci ostatní - v priamom prenose,“ spomína chalan, ktorého veľká porota Krištáľového krídla ocenila v kategórii filantropia.

Riaditeľka projektu sledovala úspechy mladého Sobotišťana už dlhší čas. Práve ona ho nominovala na prestížne ocenenie, ktoré sa každoročne udeľuje osobnostiam na Slovensku. „Preverila si moje hry, či ich centrá naozaj využívajú a či pomáhajú,“ spomína Ondrej. Počas galavečera mu zamrzol mobil, toľko srdečných gratulácií dostával. Vďaka tomu, aký je, sa nestretáva so závisťou a s nevraživosťou. Ani v škole. Jeho trieda je zohratá partia. Vraj trochu hlučná a nezbedná. Ani Ondrej nie utiahnutý mladík.

Hovoria mu náš

Okrem Dášky mala na Ondreja vplyv ďalšia skúsenosť. „Mám dlhoročnú priateľku Janku, ktorá má reumu. Pozná môjho syna odmalička, bola taká jeho sudička. Naučil sa jej pomáhať, keď sme sa stretli. Vedel, kedy jej treba podložiť nohu, ako jej všetko uľahčiť. Vyrastal s vedomím, že sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc,“ opisuje pani Vráblová. „Napríklad jeho kamaráti sa prvýkrát zľakli, keď u nás uvideli Dášku. Ale postupne si zvykli, že je iná, dokázali ju zapojiť do svojich hier a brávať von,“ dodáva.

Pobyt medzi reumatikmi ho inšpiroval na to, že im chcel pomôcť. Ako inak - tým, čo mu išlo najlepšie. Lige proti reumatizmu vytvoril webstránku a ako dobrovoľník s nimi spolupracuje dodnes. Nie div, že si ho členovia obľúbili a stali sa jeho veľkými fanúšikmi. Tešia sa z každého jeho úspechu. „Je krásne, ako si ho privlastnili aj tí, ktorí ho nikdy nevideli, a hovoria mu ‚náš Ondrík‘,“ rozplýva sa šťastná mama.

Mamin najlepší pomocník: Nesedí len pri počítači - vŕta, zapája lampy, vymieňa vodovodné batérie aj kosí trávu.
Mamin najlepší pomocník: Nesedí len pri počítači - vŕta, zapája lampy, vymieňa vodovodné batérie aj kosí trávu.
Tony Štefunko

Sen o vynálezcovi

Ondrej sa vďaka svojej šikovnosti, talentu a odhodlanosti o svoju budúcnosť nemusí báť. „Najprv chcel byť smetiarom, ale zistil, že smeti smrdia. Potom zatúžil stať sa vynálezcom. Myslím, že sa mu ten sen postupne plní,“ zamýšľa sa mama. „Krásne na tom je, že to všetko bola zábava, hral sa s Dáškou a bavilo ho to. A všetko prerástlo do takej krásnej veci, ktorá pomáha,“ pokračuje Elena Vráblová.

Tvorbou hier a webstránok sa však Ondrejove zručnosti nekončia. Podľa návodov na internete zostrojil satelitný prijímač. Ten prvý bol zo starého dáždnika a nefungoval, ďalší áno. Chlapec nám nadšene ukazuje satelitné snímky, niektoré aj s grafickými zápismi z vysielačiek pilotov. „O chvíľu tu zastaví čierne auto a zbalí nás,“ smeje sa mama. Ondrej však, našťastie, nič nelegálne nerobí.

Doma mame zapojil lampy, vymieňa vodovodné batérie, dokonca z poriadne starého televízora urobil svetielkujúce rádio. Varí, kosí trávnik, strihá kríky. „Nikdy nesedel len pri počítači. Často si s kamarátmi stavali bunkre, robili si v nich lavičky, zatĺkali klince,“ upresňuje Elena Vráblová. A čo dievčatá? „Ešte ho nepustím, potrebujem niečo navŕtať!“ smeje sa šťastná mama.