Len z vysokých žien: Z toho jediného má vraj Baumgartner, ktorý meria stosedemdesiat centimetrov, strach.

Neriskuje: Baumgartnera skok zo stratosféry nezmenil, len ľudia ho vraj vnímajú inak

Nechal na seba hodinu čakať. No keď v bratislavskej Devínskej Novej Vsi rakúsky pilot Felix Baumgartner vystúpil z helikoptéry, ktorú sám pilotoval z rodného Salzburgu, správal sa ako pravý profesionál.

Felix Baumgartner úsmevy rozdával na všetky strany a ochotne poskytol rozhovor aj nášmu týždenníku. Už je to viac než rok a pol, čo Felix skočil zo stratosféry z výšky 39 kilometrov a prežil. Nikto z takej výšky pred ním neskočil, nikto pri voľnom páde nedosiahol väčšiu rýchlosť ako on - asi 1 170 kilometrov za hodinu. A možno nikto od tých čias neabsolvoval toľko rozhovorov, príhovorov a autogramiád ako 45-ročný Rakúšan.

Do klubu nemôže

„Nemyslím si, že ten skok ma zmenil. Keď sa ráno pri čistení zubov pozriem do zrkadla, vidím stále toho istého človeka. Zmenil sa však spôsob, akým ma začali ľudia vnímať. Každý vie, čo sa mi podarilo. Pre mnohých to bol pred obrazovkou taký intenzívny pocit, že sa chcú so mnou podeliť, čo pri tom cítili. Hoci s väčšinou sa nepoznám, začalo nás spájať akési silné puto. Mnohí sa za mňa aj modlili,“ rozrečnil sa Baumgartner. Po úspešnom skoku, na ktorý sa chystal dlhých päť rokov a pri vzniku myšlienky naň ho mnohí označovali za číre šialenstvo, prišiel takmer o všetko súkromie.

„Ísť len tak niekam do klubu sadnúť si alebo na diskotéku, to už nemôžem. Ľudia ma hneď spoznávajú, chcú fotky, urobiť si selfies.Keď som raz obedoval v reštaurácii v New Yorku, čakalo ma pred vchodom asi štyridsať ľudí. Nie je ľahké žiť s takou popularitou. Aj preto radšej robím len párty s priateľmi. Niekde, kde trochu súkromia mám. A keď chcem byť sám, vyberiem sa so svojou loďou na jazero, ktoré mám neďaleko domu,“ vraví.

Ako na Mesiaci

Popularita má však aj pozitívne stránky. „Môj výkon porovnávajú s pristátím človeka na Mesiaci. Mám na mysli najmä emocionálnu stránku veci. Lichotí mi to. A možno to už nikto iný po mne nezopakuje. Rovnako si vychutnávam rozhovory s deťmi. Keby ste videli tie rozžiarené oči, keď im rozprávam svoje zážitky. Naozaj niet čo ľutovať. Hoci môj život sa diametrálne zmenil,“ vraví Baumgartner, ktorý si do Bratislavy prišiel po špeciálne upravený Volkswagen Touareg poháňaný naftou. Vyrobili mu ho v netradičnej tmavostriebornej metalíze. Na mieru, so špeciálnou farbou s vysokým leskom, sedačkami v dvojfarebnej koži a s podpisom na nástupnej lište.

Miluje výzvy

Felix je vyučený strojár a automechanik. Za dvadsaťpäť rokov života extrémneho športovca stihol skočiť z mrakodrapu Petronas Towers v malajzijskom Kuala Lumpure, z 91. poschodia budovy Taipei 101 na Taiwane, z ruky sochy Ježiša Krista v brazílskom Riu de Janeiro či ako prvý len kĺzavým letom preplachtiť Lamanšský prieliv z anglického Doveru do francúzskeho Calais. Sám však tvrdí, že v živote neriskuje. „Mám rád výzvy, vyhľadával som ich, ale risk to nie je. Všetko si vždy dokonale premyslím,“ vraví. Keď ho vlani na jeseň oslovilo Audi s ponukou zajazdiť si s tímom 24-hodinové preteky na okruhu v Nürburgringu, šiel do toho. No najskôr zvážil všetky riziká. „Nemal som v pláne skončiť ako Niki Lauda, ktorý v aute takmer zhorel.“

Júnové preteky zvládol nad očakávanie. Hneď na prvý pokus sa so svojím tímom vtesnal do najlepšej desiatky. Skončil deviaty. „Bola to skvelá zábava. Tréningy sa však s pretekmi nedali porovnať. Najmä v noci vám to dá zabrať, keď doľava či doprava poriadne nevidíte. A viete, že stačí sekunda a skončíte mimo trate. Napriek tomu, ak sa mi ešte naskytne príležitosť, rád si to vyskúšam znova. Niečo sa už rysuje,“ tvrdí.

Chce byť záchranár

Stále slobodný Rakúšan má pred sebou kopu plánov, no už nie takých extrémnych ako skok zo stratosféry. „Dvadsaťpäť rokov som žil extrémnym športom. A musel prežiť. Po projekte Red Bull Stratos, v ktorom sme pokorili tri rekordy, mám teraz v pláne niečo pokojnejšie. Momentálne robím komerčného pilota helikoptéry, lietam pre konkrétnu spoločnosť, no rád by som si vyskúšal aj prácu pre záchranárov.

Chcem pomáhať ľuďom. Len si to na budúci rok musím vo Švajčiarsku, kde mám svoj druhý domov, natrénovať,“ vraví muž, ktorý sa presťahoval do švajčiarskej Arbony. Aj tak je však neustále na cestách. V Beverly Hills má reklamnú agentúru, ktorá ho zastupuje. Sám hovorí, že ak človek niečo chce, nič nie je nemožné.

„Ak to robíte s plným nasadením, dokážete to. Aj mne v roku 2005, keď som nad celou akciou začal rozmýšľať, najskôr tvrdili, že to nie je možné. No keď niečo začnete, musíte vytrvať a dokončiť to. Rovnaké to bolo aj pri dvadsaťštyrihodinovke na okruhu. Vraj ako parašutista a basejumper na to nemám,“ smial sa Baumgartner. Otázku, či tam hore nad Zemou okúsil nejaký duchovný zážitok, vraj dostáva často. Trochu poverčivý však je. Aj preto si do kapsuly, z ktorej sa potom vrhol dolu na zem, pribalil balerínky od prvej priateľky. „Mal som šestnásť, keď mi ich dala. Pre šťastie.

A vidíte, dopadlo to dobre. Pravdupovediac, len si teraz neviem spomenúť, kde napokon skončili. Možno ich doma ešte niekde nájdem,“ zamyslel sa. Kde je kapsula, v ktorej stúpal nahor dve a pol hodiny, vie celkom presne. Skončila ako exemplár vo washingtonskom múzeu Smithsonian. Kedysi Baumgartner pri zakázaných skokoch z budov pred policajtmi utekal. Dnes si od neho pýtajú autogram. Tak ako v pondelok zástup fanúšikov v automobilke.

Jeho návšteva bola veľká atrakcia. A koľko ráz videl Felix svoj skok? „Ani raz, no agentúra, ktorá mi sprostredkúva prednášky po celom svete, ho púšťa pred každou z nich, takže vlastne už veľa ráz.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní