Najväčší rival: Aliho súboje s Joeom Frazierom, vpravo, sú legendárne.

Odchod NAJväčšieho: Muhammada Aliho dostal do ringu hnev. Ukradli mu bicykel

Muhammad Ali, olympijský víťaz a trojnásobný majster sveta v ťažkej hmotnosti, svoj posledný boj prehral.

Zdalo sa, že jeho minulotýždňový pobyt v nemocnici v arizonskom Scottsdale potrvá krátko. Sedemdesiatštyriročného boxera trápili problémy s dýchaním a lekári boli spočiatku optimistickí. Všetko však komplikovala Parkinsonova choroba, ktorou bývalý športovec trpel tridsaťdva rokov.

Jeho stav sa rapídne zhoršoval. V piatok večer Muhammad Ali, pôvodným menom Cassius Marcellus Clay, podľahol otrave krvi. Zomrela legenda. Športovec, ktorý inšpiroval milióny ľudí a pre černošskú komunitu sa stal ikonou.

Pozitívne naladený: S vnukom Michaelom Alfordom v roku 2000.
Pozitívne naladený: S vnukom Michaelom Alfordom v roku 2000.
Foto: profimedia.sk

Pozitívne naladený: S vnukom Michaelom Alfordom v roku 2000. Foto: Profimedia.sk

Drzý tanečník

Do ringu sa dostal až ako dvanásťročný. Náhodou. Keď mu ukradli bicykel, nahnevaný išiel nahlásiť krádež na policajnú stanicu s tým, že zlodeja zmláti. Policajt a boxerský kouč Joe E. Martin mu poradil, že by bolo lepšie najprv sa naučiť boxovať. Cassius poslúchol a pri boxe už zostal.

Úspechy prišli už v škole. Vyhral sto zápasov, získal šesť zlatých rukavíc v národných súťažiach a dve najvyššie ocenenia na majstrovstvách Amatérskej atletickej únie. V roku 1960 vybojoval zlato na olympijských hrách v Ríme a dal sa na profesionálnu kariéru.

Cassius nezadržateľne stúpal nahor. Jeho zvláštny, takmer tanečný bojový štýl v kombinácii s neuveriteľnou rýchlosťou a postrehom prinášal ovocie.

V boji proti úradujúcemu majstrovi Sonnymu Listonovi v roku 1964 však drzému dvadsaťdvaročnému mladíkovi nikto veľké šance nedával. On o sebe nepochyboval a pred zápasom si neodpustil posmešné reči. Listona nazval veľkým škaredým medveďom. „Dokonca smrdí ako medveď. Keď ho porazím, darujem ho do zoo,“ vyhlásil.

Svoje slová o víťazstve potvrdil a v siedmom kole zdolal súpera technickým k. o. Tým sa prvýkrát stal šampiónom v ťažkej hmotnosti.

Pozrite si video zo zápasu Aliho s Listonom:

Zbabelý neger?

Po veľkej výhre sa Cassius rozhodol zmeniť si meno a konvertovať na islam. Nenávidel priezvisko, ktoré získali jeho predkovia ako otroci. Chcel byť slobodný vo všetkých smeroch. Najprv sa nazval Cassius X. Keďže sa však chcel identifikovať s moslimskou vierou, rozhodol sa pre meno Muhammad Ali, po moslimskom lídrovi Elijahovi Muhammadovi.

Konverziu verejnosť niesla ťažko a s odmietnutím vojenskej služby vo Vietname o tri roky to bolo ešte horšie. Aliho nazývali zbabelým negrom. Športovec tvrdil, že táto vojna sa nezhoduje s jeho bojom.

„Svedomie mi nedovolí strieľať na bratov, chudobných a hladných ľudí pre väčšiu silu Ameriky,“ vyhlásil v rozhovore pre médiá. „Prečo vlastne? Oni ma nikdy nenazvali negrom, nelynčovali, nepustili na mňa psov. Moji nepriatelia sú bieli, nie Vietnamci, Číňania či Japonci.“

Reakcia úradov bola rýchla a tvrdá. Zbavili ho titulu aj licencie boxera, usvedčili z daňových únikov a odsúdili na 5 rokov väzenia. Neskôr ho prepustili na odvolanie, ale štyri roky nesmel zápasiť ani opustiť krajinu. Po návrate do ringu sa všetko zmenilo. Ali vypadol z rytmu, rýchlosť nôh akoby sa stratila.

A to ho čakal ťažký zápas proti večnému rivalovi Joeovi Frazierovi v newyorskej Madison Square Garden. Tento boj nazvali aj zápasom storočia. Tristo miliónov divákov sledovalo Aliho porážku.

S Fidelom Castrom: Ali spolu so štvrtou manželkou Yolandou absolvoval humanitárnu cestu na Kubu.
S Fidelom Castrom: Ali spolu so štvrtou manželkou Yolandou absolvoval humanitárnu cestu na Kubu.
Foto: profimedia.sk

S Fidelom Castrom: Ali spolu so štvrtou manželkou Yolandou absolvoval humanitárnu cestu na Kubu. Foto: Profimedia.sk

Vrchol a pád

Nevzdal sa a znova na sebe začal pracovať. Úspech na seba nenechal dlho čakať. Svoje majstrovstvo predviedol v zápase o znovuzískanie titulu šampióna v ťažkej hmotnosti proti Georgeovi Foremanovi v africkom Zaire. Súboj dostal názov Rachot v džungli. Počas neho Ali poslal dvojnásobného svetového šampióna k zemi. V roku 1975 v Manile vrátil porážku aj Frazierovi. Tvrdý štrnásťkolový duel sa považuje za najlepší zápas v dejinách boxu.

Potom už výkonnosť Muhammada išla dolu vodou. Víťazstvá prichádzali, ale pre mnohých boli sporné. Diváci obviňovali rozhodcov, že Alimu nadŕžajú. Boxer už nežiaril tak ako v minulosti. Bol pomalší, reflexy ho zrádzali.

Jeho lekár Ferdie Pacheco dva roky po úspechu v Manile dokonca opustil tím, lebo sa na deštrukciu športovca nemohol dívať. Sám Ali priznal, že cíti brnenie v rukách a má problémy s rečou. Je možné, že už vtedy sa u neho objavovali prvé príznaky ťažkej choroby. Napriek tomu ešte v roku 1981 nastúpil proti vychádzajúcej hviezde Trevorovi Berbickovi.

Budúci majster sveta hviezdu svetových ringov v desiatom kole zdolal. Vtedy Ali definitívne ukončil boxerskú kariéru. O rok sa u neho preukázateľne prejavili príznaky parkinsona.

Rozporuplný: USA ho najprv poslali za mreže, neskôr ho prezident George W. Bush vyznamenal.
Rozporuplný: USA ho najprv poslali za mreže, neskôr ho prezident George W. Bush vyznamenal.
Foto: profimedia.sk

Rozporuplný: USA ho najprv poslali za mreže, neskôr ho prezident George W. Bush vyznamenal. Foto: profimedia.sk

Spomienky

Muhammad Ali nežil len športom. Otec deviatich detí bojoval za ľudské práva, podieľal sa na humanitárnych akciách, písal básne. Aj keď jeho choroba nezadržateľne postupovala, dokázal sa premôcť a hľadieť na svet s optimizmom a humorom. Dokonca prijal ponuku na spoluprácu na knihe o svojom živote od amerického spisovateľa Thomasa Hausera.

V denníku The Guardian venoval boxerovi rozsiahly článok plný spomienok. „V roku 1991 sme cestovali s Muhammadom do Anglicka predstaviť knihu,“ vybavuje si dojímavý zážitok.

„Bol to náročný deň. Muhammad vstával o piatej ráno, aby sa modlil a čítal Korán. Dopoludnia v Leedse potom podpísal deväťsto kníh, pózoval fotografom, bozkával deti, podával si ruku s tisíckami ctiteľov. Popoludní ho v Nottinghame čakali ďalšie stovky ľudí. Bol unavený, hlas mal zlomený a zdravotný stav sa mu v tvári zračil výraznejšie než obyčajne.

Väčšina čakajúcich bola usmiata. Až na ženu v stredných rokoch. Keď sa k Muhammadovi priblížila, z očí jej vytryskli slzy. On sa k nej sklonil, bozkal ju na líce a povedal - Nebuďte smutná. Boh ma požehnal. Mal som dobrý život a stále mám. Teraz sa zabávam.“

Hauser precestoval s Alim svet, trávil čas v jeho domácnosti a tvrdí, že napriek rečovým problémom nemal inteligenčný deficit. „Neľutoval sa. Miloval byť Muhammadom Alim a tešil sa z každého dňa. Bol hlboko veriaci a spirituálny. Nebojím sa zomrieť, hovoril mi. Mám vieru. Robím, čo môžem, aby som žil správne, a verím, že smrť ma priblíži k bohu.“

Svet smúti

Odišiel športovec, ktorý dal boxu novú tvár. O jeho živote bolo nakrútených viacero filmov, napísaných kníh a ešte počas života si užil najvyššie pocty. Prijímali ho štátnici i cirkevní hodnostári.

George W. Bush mu udelil Prezidentskú medailu slobody, získal cenu Spirit of America Award ako najznámejšia americká tvár na svete, televízia BBC ho označila za športovca storočia a vo svojom rodnom meste Louisville v Kentucky otvoril Muhammad Ali Center. Na olympijských hrách 1996 v Atlante mal česť zapáliť olympijský oheň.

Smútok: V rodnom Louisville na Muhammada Aliho intenzívne spomínajú.
Smútok: V rodnom Louisville na Muhammada Aliho intenzívne spomínajú.
Foto: profimedia.sk

Smútok: V rodnom Louisville na Muhammada Aliho intenzívne spomínajú. Foto: Profimedia.sk

„Je to smutný deň v mojom živote. Muhammad bol môj priateľ,“ povedal po oznámení športovcovej smrti Don King, ktorý organizoval veľa Aliho zápasov. „Nikdy nezomrie. Jeho duch bude žiť ďalej.“

Pár slov venoval svojmu niekdajšiemu rivalovi aj boxer a priateľ George Foreman: „Muhammad Ali bol jednou z najväčších osobností, aké som v živote stretol.“

A ako si samotný Muhammad Ali želal, aby sme si ho pamätali? „Ako človeka, ktorý bol trojnásobným šampiónom v ťažkej hmotnosti, bol vtipný a vždy sa k ostatným zachoval správne. Ako muža, ktorý nikdy nepozeral dolu na tých, čo k nemu vzhliadali, stál za svojím presvedčením a snažil sa zjednotiť všetkých cez vieru a lásku.

A ak je toho všetkého priveľa, postačí, ak si ma budú pamätať ako skvelého boxera, ktorý sa stal lídrom a zástancom svojich ľudí. Ani by mi nevadilo, keby zabudli, aký pekný som bol...“


VIDEO Plus 7 Dní