S rodinou: Ľudovít Cervan pracoval ako letecký technik, pôsobil v Indonézii a v Sýrii.

Odtajnený spis: Otec zavraždenej Cervanovej bol dôstojník, nebol ani komunista

Otec zavraždenej Ľudmily Cervanovej bol obyčajný dôstojník, nebol ani komunista, prezrádza jeho osobný vojenský spis v archíve.

Prípad znásilnenia a vraždy mladej medičky z roku 1976 je v mediálnom podaní plný dohadov, pochybností. Každý sa odvoláva na zaručené svedectvá a tvrdenia, ktoré svedčia o pravdivosti jeho verzie, kto vlastne zabil či nezabil Ľudmilu Cervanovú. Vo vyšetrovacom spise a vo vojenskom archíve sa však nachádzajú aj oficiálne dokumenty a dobové fakty. Napríklad vyjadrenie geologického ústavu z roku 1981 a osobný spis Ľudovíta Cervana zo štátneho vojenského archívu v Trnave.

Jazierko ako dôkaz

Opakovane sme sa neúspešne snažili získať vyjadrenie Allana Böhma, právneho zástupcu Nitranov odsúdených za vraždu Ľudmily Cervanovej z roku 1976. Do redakcie sa ozval jeden z odsúdených, Milan Andrášik. Zopakoval tvrdenie o svojej nevine a spochybňoval nákres jazierka, ktorý on osobne urobil v cele v roku 1981.

Išlo o miesto činu, kde mladú medičku utopili. Tento nákres považovali vyšetrovatelia sa usvedčujúci, pretože je na ňom vyznačené prepojenie s potokom Čierna voda v čase vraždy v roku 1976, zatiaľ čo v roku 1981 už bolo jazierko oplotené a prepojenie neexistovalo. Z toho vyvodili, že Andrášik musel byť vtedy na mieste činu. Nitran autorstvo kresby nepoprel, ale bráni sa tým, že ku kresbe ho donútil spoluväzeň a aj tak je nezmyselná, pretože „ak by bolo jazierko prepojené s potokom, voda by po chvíli zaliala celé okolie“. V spise sa však nachádza vyjadrenie Geologického ústavu Dionýza Štúra z novembra 1981.

Usvedčujúci nákres: Takto Milan Andrášik nakreslil v roku 1981 miesto činu z roku 1976.Foto: Archív

Doktor Franko v ňom oznamuje, že na základe policajnej žiadosti potvrdzuje, že jazierko pri Kráľovej pri Senci bolo bagrovisko, do ktorého vypúšťali vodu z termálneho vrtu FGS-1A a „v roku 1976 bolo prepojené s potokom Čierna voda“. Na vysvetlenie dodáva, že voda z bagroviska potrebovala niekam odtekať a na to slúžilo prepojenie s potokom. Andrášik tiež nakreslil plánik bytu, kde Cervanovú znásilnili. Pôvodne sme však jeho kresbu publikovali ako náčrt Romana Brázdu, ktorého nákres máme tiež k dipozícii.

Arabská stopa

Na začiatku vyšetrovania vraždy Ľudmily Cervanovej vyšetrovatelia pracovali s viacerými verziami. Jednou z nich bola aj takzvaná arabská stopa. Niekoľkí svedkovia totiž vypovedali, že videli mladú ženu na zastávke autobusu, odkiaľ Ľudmilu uniesli, ako nasadá do auta k mužom tmavšej pleti, zrejme Arabom. Sudca Juraj Kliment hovorí, že postupne dospeli k záveru, že „mnohé svedectvá o arabskej stope aj mohli byť pravdivé, ale hovorili o úplne inej žene v úplne inom čase“. V tomto zmysle napríklad vypovedali aj manželia Bačovci.

Vracali sa z návštevy neďalekého cintorína a dodnes tvrdia, že videli mladú ženu nastúpiť do auta k mužom tmavej pleti. Podľa vyšetrovateľov zrejme videli niekoho iného, pretože Ľudmilu uniesli neskoro večer po 22.30 a všetky cintoríny v letných mesiacoch zatvárajú o ôsmej alebo deviatej večer. Navyše, existuje mnoho ďalších svedkov, ktorí počuli ženský krik a videli ťahanie mladej študentky do auta, čo vylučuje dobrovoľné nastúpenie.

Hodnotenie v spise: Ľudovít Cervan bol „priemerne politicky vyspelý dôstojník“.Foto: Archív

Bežný dôstojník

Arabská stopa sa však ujala ako konšpiračná teória o tom, že Ľudmilin otec si počas svojho vyslania na Blízky východ narobil nepriateľov a tí sa mu pomstili zavraždením jeho dcéry. Keďže išlo o „spriatelené arabské krajiny“, komunistický režim sa postaral, aby táto stopa vyšetrovania bola zahladená. Relevantné dôkazy podporujúce túto teóriu sa nikdy neobjavili.

Fakty o tom, kto bol Ľudovít Cervan, sa nachádzajú v jeho osobnom spise vo vojenskom archíve v Trnave. Keďže Ľudmilin otec je po smrti, prístup k spisu má iba jeho dedič - druhá dcéra Marcela. Umožnila nám preštudovať si dobové záznamy, z ktorých vyplýva, že Ľudovít Cervan bol bežný dôstojník, dokonca ani nebol členom komunistickej strany, hoci o členstvo v roku 1973 požiadal. Nepodieľal sa na žiadnych zvláštnych úlohách a ako vojenského technika ho vyslali do Indonézie a Sýrie. Zo spisu nevyplýva, že by išlo o vplyvného muža svojej doby. Vraj bol „priemerne politicky vyspelý dôstojník“.

Hodnotenie vyzdvihuje jeho pedagogické schopnosti pri výučbe, keďže pracoval ako letecký technik a inštruktor. Spis uvádza, že Cervan získal tri štátne vyznamenania - v roku 1968 Medailu za službu vlasti od prezidenta republiky, v roku 1970 odznak špecialistu a o dva roky neskôr Medailu za zásluhy o obranu vlasti taktiež z rúk prezidenta. Záznamy nehovoria nič o údajne odmietnutom štátnom vyznamenaní na protest proti pomalému vyšetrovaniu vraždy jeho dcéry. V lete 1978 ho z armády prepustili do zálohy, pretože bol pri komplexnom posúdení vyhodnotený ako nevyhovujúci.

Záujem z vlády

Pani Margaréta Cervanová, matka zavraždenej Ľudmily, sa sťažuje, že počas vlády Ivety Radičovej sa niekto veľmi intenzívne snažil dostať k archivovanému spisu jej bývalého manžela.

„Premýšľala som, či to súvisí s Mariánom Balázsom alebo Ľubou Lesnou, ktorí sa prípadu mojej dcéry kedysi ako novinári intenzívne venovali a potom pracovali na Úrade vlády ako blízki ľudia premiérky Ivety Radičovej.Len som nechápala, ako si to niekto môže dovoliť a či nie je zneužitie funkcie, keď nejaký úradník bez dôvodu a oprávnenia žiada osobný spis súkromnej osoby. Akoby nestačilo, že sme jasne odmietli, ešte ma z archívu informovali, že tam prišli dvaja ľudia z Úradu vlády a predsa len sa dožadovali spisu.“ Marián Balász i Ľuba Lesná vylúčili, že by sa o spis akokoľvek zaujímali. Podľa dokumentov, ktoré máme k dispozícii, sa k spisu snažil dostať Ivan Mačura, ktorý sa ako dôveryhodná osoba zaručil za Milana Andrášika, aby ho súd podmienečne prepustil z väzenia.

O kauze Cervanová chce napísať knihu. Žiadosť o spis adresoval na základe infozákona v januári 2012 priamo premiérke Radičovej, Úrad vlády ju posunul na ministerstvo obrany, ktoré bolo vecne príslušné, a to kontaktovalo priamo archív. Riaditeľ archívu Jozef Petráš nám potvrdil, že žiadosť zamietol s tým, že rodina si to neželá. Výpoveď pani Cervanovej o nátlaku z Úradu vlády nepotvrdil.

Čerman spolupracoval s ŠtB

František Čerman, ktorý bol obvinený a odsúdený v prípade vraždy medičky Ľudmily Cervanovej, spolupracoval s ŠtB pri vyšetrovaní. Tvrdí to vydanie denníka Sme s odvolaním sa na doteraz nezverejnené dokumenty Ústavu pamäti národa.

Čerman denníku kontakty s ŠtB potvrdil, väčšina jeho spisu však bola skartovaná.

Krajský súd v Bratislave v roku 2004 vymeral Čermanovi jedenásťročný trest. Odsúdený v záverečnej reči hovoril, že je jednou z obetí justičného zločinu, pričom obvinenie siedmich Nitranov označil za vykonštruovaný prípad pod taktovkou ŠtB.

"Kedy a kto z prokuratúry sa vážne zapodieval tým, čo sa okolo nás dialo pri vyšetrovaní od roku 1978 do roku 1983 a aj neskôr vo väznici?" pýtal sa podľa Sme na súde.

Zároveň spomínal, že sa vtedy stal záujmovou osobou ŠtB pre kontakty s rodinou Cohenovcov z Francúzska.

"ŠtB v apríli 1979 založila na Čermana spis kandidáta tajnej spolupráce s krycím menom 'Bloňdák'. Nevyplýva z neho, že by vtedy už figuroval medzi podozrivými. Návrh je odôvodnený tým, že 'kritického dňa' sa zabával spolu s francúzskymi štátnymi príslušníčkami Silviou a Lýdiou Cohenovými a s Milanom Andrášikom, ktorý bol tiež odsúdený," píše denník Sme s tým, že Čermana si ŠtB vytypovala ako prostredníka, aby mohla aspoň jednu zo sestier Cohenových vypočuť k záujmovým problémom.

V júli 1983 ŠtB spis založila do archívu s konštatovaním, že sa ukázalo, že menovaný bol priamym páchateľom vraždy. Sestry Cohenové v kauze figurovali ako svedkyne, ktoré neskôr Čermanovi s Andrášikom potvrdzovali alibi.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
  • TASR
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].