Osud mamy Petra Sagana závisí od novej pečene. Dostať ju môže aj od syna

Osud mamy Petra Sagana závisí od novej pečene. Môže ju dostať aj od žijúceho darcu.

Ak sa pacient nemôže dočkať životne dôležitej pečene od mŕtveho darcu, môže ju dostať od živého. Helene Saganovej, ktorá bojuje o život z posledných síl, by mohol teoreticky darovať časť svojej pečene aj Peter Sagan, jeho súrodenci alebo ktokoľvek iný.

Stačí mať zhodu v krvnej skupine a zdravé orgány. Táto obrovská obeta je však riziková a pre darcu by znamenala minimálne tri mesiace bez športu alebo bez práce. O zlyhávajúcej pečeni Heleny Saganovej vás informoval týždenník PLUS 7 DNÍ minulý týždeň.

Časť seba

Ľudí, ktorí potrebujú transplantáciu pečene, pribúda a počet darcov je stále rovnaký. Pacientov pri živote držia lieky a prečisťovanie krvi, ale mnohí už majú organizmus zničený natoľko, že transplantácia sa u nich ani nedá urobiť. Umierajú počas čakania na transplantačnom zozname. Medicína vie odvrátiť takýto koniec života. Pacienta môže zachrániť orgán od človeka, ktorý žije a rozhodne sa venovať chorému časť vlastnej pečene.

Darcovi aj príjemcovi potom pečeň dorastie a žijú tak ako predtým. Metóda je stará dvadsaťpäť rokov. Najskôr ňou zachraňovali životy rodičia svojim malým deťom, potom sa ukázalo, že kúsok pečene môže zachrániť aj dospelého.

Operácie robia v Amerike, ale aj v Nemecku, Španielsku, vo Francúzsku či v Taliansku. Na Slovensku nie, ale to vôbec neprekáža. Poisťovňa takýto zákrok uhradí aj v zahraničí. Táto metóda tvorí približne päť percent všetkých transplantácií pečene na svete a podľa štatistík najčastejšie je darcom príbuzný. Podujať sa na tento čin je totiž pre altruistu veľké riziko.

Naozaj obeta

„Darovanie časti pečene svojmu milovanému je jednoznačne tá najinvazívnejšia operácia na zdravom človeku, ktorá preňho nemá žiaden medicínsky benefit,“ vyjadrila sa otvorene chirurgička Daniela Ladnerová z Northwestern University Feinberg School of Medicine v Chicagu. Benefit má v tomto prípade len príjemca, ktorý má obrovskú šancu, že nový orgán sa ujme, dorastie a bude naplno fungovať.

Ide skutočne o náročnú operáciu. Zdravý človek si musí ľahnúť pod skalpel na osem až dvanásť hodín. Chirurg mu vezme väčšinou polovicu pečene. Trochu kratšia operácia čaká príjemcu. Zbavia ho nefunkčnej pečene a našijú mu odobratú časť.

Obaja chvíľu žijú s polovicou orgánu. Nedorastá tak rýchlo ako v starogréckej povesti o Prometeovi, kde hrdinovi vždy cez noc dorástla časť pečene, z ktorej mu cez deň ujedal orol, ale pečeň má skutočne veľkú schopnosť regenerácie. Za mesiac až dva po operácii by sa mala kompletne zregenerovať.

Rizikové

Môže sa stať, že pacientovo telo nový orgán neprijme, ale táto hrozba je minimálna. Väčšie nebezpečenstvo hrozí darcovi. Každý päťstý darca pečene do dvoch mesiacov umrie na komplikácie. Ukázali to štatistiky z dvadsaťjeden krajín, ktoré dala dokopy Medzinárodná organizácia pre transplantácie pečene. Riziková je veľmi dlhá anestézia, srdcové komplikácie, infarkt alebo vytvorenie zrazeniny v cievach na nohách alebo v pľúcach. Existuje aj možnosť, že časť pečene, ktorá darcovi zostala, zlyhá a on sám bude potrebovať urgentnú transplantáciu orgánu.

Takýto scenár je síce nepravdepodobný, ale existuje. V takom prípade by sa darca dostal na prioritné miesta čakateľov na pečeň. Najčastejšie komplikácie operácie sú vytekanie žlče zo zostatkovej časti pečene, pruh, vracanie a hnačky. Tieto problémy sa však zakrátko vytratia. O šesť až osem týždňov by mal byť darca úplne v poriadku. Ak sa nevyskytnú žiadne komplikácie, v nemocnici si poleží sedem až desať dní.

Na tri mesiace je však vyradený z práce aj zo športovania. „Darcovia, ktorí sa rozhodnú venovať časť pečene svojim milovaným, robia extrémne náročné rozhodnutie, pretože riskujú vlastný život, vyjadrila sa svetová odborníčka na transplantácie pečene Elizabeth Pomfretová z Burlingtonu.

U nás zatiaľ nie

Na Slovensku sa robia iba transplantácie pečene od mŕtvych darcov. Od roku 2008, keď s nimi v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici začali, dostalo nový orgán osemdesiatdeväť ľudí. Posledný z nich dostal novú šancu len pred niekoľkými dňami. Podľa hovorkyne nemocnice Ruženy Maťašeje transplantáciu od živého darcu v nemocnici nerobia, lebo chirurgovia majú k tejto metodike rezervovaný postoj. „O zavedení transplantácií pečene od živého darcu v Transplantačnom centre v Banskej Bystrici neuvažujeme pre vysokú rizikovosť,“ hovorí Ružena Maťašeje. Ani to však neznamená, že pacient by nemohol takúto operáciu podstúpiť. Dnes si už chorý môže vybrať operáciu alebo lekára v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.

Transplantáciu pečene v cudzine však musí predtým schváliť zdravotná poisťovňa. Takto si chodia slovenskí chorí napríklad po nové pľúca do Rakúska. To, že transplantácie od žijúceho darcu sa u nás nerobia, teda nie je pre mamu Petra Sagana prekážka. Na pečeň každý rok čaká približne štyridsať Slovákov.

Kto môže darovať pečeň

  • Žijúci darca môže, ale aj nemusí byť príbuzným pacienta.
  • Má mať vek od 21 do 55 rokov, v jednotlivých krajinách sa to líši.
  • Darca musí byť v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii.
  • Musí mať rovnakú krvnú skupinu ako príjemca.
  • Nesmie byť tučný, jeho BMI nesmie presiahnuť 35.
  • Nemôže mať rakovinu ani žiadne závažné infekcie.
  • Jeho pečeň musí byť zdravá, bez histórie akéhokoľvek poškodenia.
  • Orgán musí anatomicky sedieť s pečeňou príjemcu.
  • Darca sa musí pripraviť na to, že tri mesiace po operácii nebude chodiť do práce.
  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].