Na výzore záleží: O svoju postavu sa Filip ( vľavo )musel ako zamestnanec v párty obchode príkladne starať.

Párty obchod: Slovák Filip sa živil v Londýne ako predavač

Práca predavača sa u nás nepovažuje za prestížnu ani dobre platenú. Kreativita interiérových dizajnérov je na bode mrazu. Pri zariaďovaní predajne sa odviažu vari len vzorkovanou tapetou a farebnými poličkami. V istom obchodnom dome v Londýne, naopak, je to celý deň jeden veľký žúr. Už keď doň vstúpite, hneď vám udrie do nosa voňavka, ktorá sa šíri klimatizáciou.

Hlasná hudba, tlmené svetlá, všade dookola rozmiestnené obrovské vázy s kvetinami a tancujúci modeli s nahými vypracovanými hruďami. Takto predáva v Londýne tričká aj Slovák Filip Németh.

Jeden z mála:

Obchod so známou americkou značkou oblečenia, ktorý sa nachádza v metropole Veľkej Británie, je populárny v celej Európe. Na internete figuruje na popredných miestach v rubrikách „kam ísť“ a „čo treba v Londýne vidieť“. Pracovať v ňom môžu iba pekní ľudia, a preto sa do konkurzu na pozíciu model predavač hlásia väčšinou mladí. No nezoberú každého. Slovák Filip sa stal jedným z vyvolených, no stále sa mu máli. „Najlepší džob je model pri vchode. Na to som však bol málo vypracovaný,“ priznáva sklamane. Pred niekoľkými rokmi sa Filip rozhodol odísť do Londýna študovať na vysokú školu. Popri štúdiu potreboval nejakú prácu, aby mal z čoho žiť. „Keď som v tomto obchode raz nakupoval, manažér sa ma spýtal, či tam nechcem pracovať. Potom ma pozvali na interview,“ opisuje ponuku, ktorej sa hneď chytil. „Hlási sa im veľmi veľa ľudí. Pohovory robia štyrikrát denne od pondelka do piatka. Jeden trvá okolo tridsať minút a môže naň prísť ktokoľvek. Dajú vám tri otázky, na ktoré musíte odpovedať. Čo vieš o ich značke, opíš sa tromi slovami a čo ťa baví,“ pokračuje dvadsaťtriročný Filip.

Nepodstatné:

Čo na pohovore na otázky odpovie, vraj nie je až také dôležité. Na konci si každého odfotia a potom sa mu ozvú, či prácu dostal, alebo nie. „Ak zapadáš do ich predstavy, asi ani tak nezáleží na tom, čo rozprávaš,“ zamýšľa sa slovenský chlapec, ktorého prijali na prvý šup. „Keď dostaneš prácu, tak ťa zaradia na miesto. Ľudí zaraďujú na rôzne pozície. Je ich päť,“ vysvetľuje systém zvláštneho obchodu. „Tí najkrajší stoja vpredu pri dverách a vítajú hostí. Potom sú ľudia, ktorí pracujú sčasti dole v sklade a sčasti v rajóne. Dopĺňajú veci, čo sa predajú. Potom sú takí, čo sa starajú o to, aby boli správne upravené kvetiny, správne nasvietené veci, aby všetci oblečení modeli mali správne zapnutý opasok a správne vyhrnutý golier, aby všade voňala naša voňavka, preto stále parfumujú veci.“ Jediná pozícia, pri ktorej nezáleží, ako vyzeráte, je nočný upratovač.

Zanechá dojem:

Výsledný efekt pre hostí, ktorí postávajú pred obchodom aj hodinu, aby sa dostali dnu, je pôsobivý. Pri vchode ich víta do pása vyzlečený model. Dievča, ktoré pri ňom stojí, fotí fešáka s každým zákazníkom. Keď prekročíte prah obchodu, vidíte malý balkónik, na ktorom tancuje ďalšia dvojica - chlapec a dievča. „Tam som veľmi rád chodil. Robil som kedysi spoločenské tance, a tak som bol vždy rád, keď ma manažér postavil na balkónik. Je to zábava. Vždy sa pri mne zastavili bláznivé pubertiačky, ktoré sa chceli fotiť. Ale vnútri je už zakázané fotografovať. Musel som ich zobrať pred vchod. Iba tam sme im mohli pózovať,“ spresňuje Filip prísne pravidlá, ktoré v londýnskom obchode vládnu.

Nároční:

So zamestnancami sa nikto nemazná. „Ráno prídeš do roboty a dostaneš oblečenie. Vo všetkom sú striktní. Nohavice musia byť napríklad presne dvakrát zahnuté, opasok zahnutý do boku a vytočený. Keď máme košele a rukávy majú byť vyhrnuté, dbá sa na to, aby ich mali všetci vyhrnuté rovnako. Tiež je dané, koľko gombíkov má byť zapnutých a koľko rozopnutých. Nesmieme mať žiadne náhrdelníky, náramky a náušnice. Musíme byť nahladko oholení. Keď prídeš neoholený, tak ti hneď dajú žiletku. Výzor je veľmi dôležitý,“ vysvetľuje mladík. Za päť hodín majú predavači prestávku iba pätnásť minút. „Celý čas sa musíme usmievať. Nemôžeme sa medzi sebou rozprávať. Máme niekoľko fráz, ktoré musíme dookola hovoriť. ‚Vitajte u nás.‘ ‚Ako sa máte?‘ Ak ich nepoužívaš, príde za tebou manažér a napomenie ťa.“ So zákazníkmi musia mať chlapci maximálnu trpezlivosť. Vždy sú ústretoví, aj keď je to vraj niekedy veľmi ťažké: „Stále tam máme ľudí, čo sa sťažujú, že je zlé svetlo a že je hudba nahlas. Pýtajú sa, ako tam môžeme pracovať, a že v takom svetle nerozoznajú červenú a ružovú. My im povieme, prepáčte, to tak je. Hudba je pod hranicou, aby nebola nebezpečná pre zdravie, takže tam môžeme byť celý deň. A svetlo je také, bohužiaľ.“

Premelú sa:

Vo zvláštnom obchode pracuje asi tisíc ľudí. Funguje to tak, že si každý môže sám určiť, koľko bude robiť. Päť hodín do týždňa alebo štyridsať. „Ide len o to, aby aspoň raz do mesiaca prišiel, inak ťa systém automaticky vyhodí. Väčšinou to všetci robia popri škole. Alebo sú takí, čo žijú v Londýne pár mesiacov a potom idú preč. Ďalší chcú byť modeli, speváci, herci a obiehajú popri robote kastingy,“ rozpráva Filip. Vedeniu to neprekáža, chce, aby sa zamestnanci striedali a zákazníci nevideli vždy tie isté tváre. Nevadí im ani to, keď predavač vie po anglicky iba pár slov. „Keďže tam chodí veľa turistov, čo nevedia po anglicky ani ceknúť, je super, že tam pracujú ľudia z celého sveta. Keď príde španielsky zákazník a niečo hľadá, tak ho pošlú za španielskym predavačom.“


VIDEO Plus 7 Dní