Lucia Poppová: Svojim spevom si podmanila svetové operné scény.

Po slovenskej opernej dive možno pomenujú jednu z ulíc rakúskej metropoly

Bustu svetoznámej sopranistky Lucie Poppovej odhalili začiatkom týždňa na pôde Viedenskej štátnej opery.

Ľudia

Patrila k hviezdam svetového operného neba, žiarila na doskách viedenskej štátnej opery, milánskej La Scaly, parížskeho Palais Garnier, londýnskej Covent Garden, či v newyorskej Metropilitan Opere. Spolupracovala s najväčšími hviezdami operného neba i slávnymi dirigentmi ako Herbert von Karajan, alebo Leonard Bernstein. Oslavovali ju najvýznamnejšie populárne i odborné periodiká, spomínajú na ňu popredné osobnosti divadla, opery, či filmu. Doma však bola Lucia Poppová celé desaťročia nežiaduca.

Zázračné dieťa

Cesta na výslnie vtedy 24-ročnej študentky medicíny zo Záhorskej Vsi odštartovala v roku 1963, keď sa počas krátkej dovolenky zúčastnila konkurzu do viedenskej opery. "Keď som pred komisiou predspievala, zhŕklo sa do sály celé divadlo," povedala Lucia v jednom z rozhovorov. "Potom, takmer do večera, som musela opakovane spievať na požiadanie znalcov, ktorí prišli neskôr a chceli tiež počuť, koho to spoza železnej opony vlastne angažovali." Keď skončila prišla vraj za ňou jedna z najuznávanejších speváčok 20. storočia Elisabeth Schwarzkopf so slovami: "Vy ste zázračné dieťa!"

Viedenská opera: Práve tu sa v roku 1963 začala hviezdna kariéra Lucie Poppovej.
Viedenská opera: Práve tu sa v roku 1963 začala hviezdna kariéra Lucie Poppovej.
internet

V ten deň sa Lucia stala prvou slovenskou speváčkou na scéne Viedenskej štátnej opery. Prešla svet, zožala množstvo úspechov, rodná krajina jej však, ako emigrantke brány neotvorila. Slovensko dlhých 27 rokov Luciu Poppovú naživo prakticky nepoznalo. Až po revolúcii sa konečne mohla vrátiť a dostalo sa jej ocenenia aj od rodákov. Žiaľ, dlho si ho neužívala. V roku 1993 podľahla v Mníchove zákernej chorobe.

Finále: Bustu odhalil rakúsky režisér Otto Schenk so štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanom Korčokom.
Finále: Bustu odhalil rakúsky režisér Otto Schenk so štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanom Korčokom.
archív

Hold umelkyni

"Naše umelecké cesty sa skrížili v Mníchove v roku 1982 pri nahrávke opery Nápoj lásky," zaspomínal si náš slávny tenorista Peter Dvorský počas nedávneho odhaľovania busty Lucie Poppovej vo Viedenskej štátnej opere. "Bol to nesmierne krásny zážitok spievať s touto veľkou dámou a robiť jej partnera. Splnil sa mi jeden z mojich snov."

Oslávenec: Otto Schenk, ktorý pred vyše päťdesiatimi rokmi spolurozhodoval o angažmáne pre Luciu Poppovú vo Viedenskej štátnej opere oslávil na podujatí svoje 87. narodeniny. Gratuloval mu aj Peter Dvorský.
Oslávenec: Otto Schenk, ktorý pred vyše päťdesiatimi rokmi spolurozhodoval o angažmáne pre Luciu Poppovú vo Viedenskej štátnej opere oslávil na podujatí svoje 87. narodeniny. Gratuloval mu aj Peter Dvorský.
Peter Galan

Oveľa smutnejšie si vybavuje ďalšie spoločné účinkovanie v švajčiarskom Luzerne na jar 1993: "Ten večer bol nezabudnuteľný, plný emócií a nádherných tónov. Vtedy som ešte netušil, že je to naše posledné stretnutie."

Okrem Petra Dvorského na slávnostnom podujatí nechýbali ani ďalšie osobnosti sveta divadla a opery. Či už Edita Gruberová, Gabriela Beňačková alebo legendárny režisér Otto Schenk. Ten mimochodom v ten istý deň oslavoval svoje osemdesiatesiedme narodeniny. Na adresu Lucie Poppovej dojato povedal: "Jej hlas mal neuveriteľnú, jedinečnú farbu. Doteraz som si nedokázal zvyknúť, že ho už naživo nemôžem počuť."

Pamätné miesto: Bustu slovenskej sopranistky umiestnia v 18. viedenskom obvode zvanom Währing.
Pamätné miesto: Bustu slovenskej sopranistky umiestnia v 18. viedenskom obvode zvanom Währing.
Peter Galan

Koncerty pod holým nebom

Autorom drevenej busty je umelecký sochár Juraj Čutek ktorého diela sú vystavované v prestížnych európskych galériách. Jej predlohou sa stala postava Kráľovnej noci z Mozartovej Čarovnej flauty. Práve ako Kráľovná noci totiž Lucia pred vyše päťdesiatimi rokmi po prvýkrát ohromila Viedenčanov.

Dielo však v slávnom kultúrnom stánku nezostane. Umiestnia ho v 18. viedenskom obvode zvanom Währing, neďaleko Viedenského lesa. Tam sa budú konať koncerty pod holým nebom a kultúrne podujatia pripomínajúce si túto opernú legendu. Slovenský inštitút v metropole Rakúska plánuje osloviť magistrát, aby po Lucii Poppovej pomenoval jednu z ulíc v tejto časti mesta.

Ľudia
  • peg
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dni@7plus.sk.