Dobré časy: Evita Urbaníková (vľavo) sa drží s Evou Bacigalovou (vpravo) za ruku.

Podrazila Evita Urbaníková chorú kamarátku Evu Bacigálovú?

Slovenská spisovateľka Eva Bacigalová má za sebou najťažší rok v živote. Najskôr ju zložila rakovina, potom jej najlepšia priateľka Evita Urbaníková.

Eva Bacigalová sa pohybuje v slovenskom šoubiznise dlhé roky. Trinásť rokov prežila v jednom z najpočúvanejších rádií na Slovensku, jej špecializáciou je hudba. Po rokoch strávených za mikrofónom začala poškuľovať po novom uplatnení. A tak sa rozhodla písať pre spoločenský časopis.

Okrem toho sa starala o propagáciu slovenských umelcov. A neboli to žiadne béčka. Veď pod jej krídla patrí Robo Opatovský, Katka Knechtová, skupina Hex a iní. Neskôr sa k tomu pridružilo i písanie kníh. Ponuku dostala od dlhoročnej kamarátky Evity Urbaníkovej vo vydavateľstve Evitapress. Život úspešnej ženy sa uberal tým najlepším smerom, až kým neprišli dve obrovské rany.

Hrčka

Bol január 2012, keď si Eva nahmatala na prsníku malú hrčku. Zareagovala tak, ako by zrejme zareagovala každá žena. „Hneď som so strachom utekala na prehliadku,“ opisuje Eva začiatok ako zo zlého sna. Nález bol podľa lekárov negatívny, a tak bez obáv pokračovala v úspešne rozbehnutej kariére spisovateľky.

„O tri mesiace som mala ďalšiu prehliadku. Lekárovi som povedala, že hrčka je tam stále. Po vyšetrení ma opäť poslali domov, že je všetko v poriadku, a ja som odchádzala s pocitom, že môj život je krásny,“ pokračuje. Dni plynuli a úspešná žena sa naplno venovala práci.

„Robila som prácu, ktorú milujem, vôbec som sa nezamýšľala nad tým, že by mohlo byť v mojom tele niečo zlé. Veď som mala za sebou dve vyšetrenia,“ hovorí.

V októbri nasledovala ďalšia lekárska prehliadka, počas ktorej pre istotu opäť upozornila na hrču v prsníku. „Sonografiou mi nič nezistili. Poslali ma však ešte na mamografiu. Až toto vyšetrenie ukázalo, že tam naozaj niečo mám. V tom období bol už nález päťcentimetrový. Keď mi doktor oznámil tú hroznú správu, zasiahol ma pocit absolútneho ohrozenia. A poviem možno klišé, ale chcela som vrátiť čas, keď som ešte o ničom nevedela a cítila sa úplne zdravá,“ približuje vtedajšie pocity.

Nádor bol taký veľký, že o desať dní už ležala na operačnom stole. „Šla som tam s hrčkou a čakala, že mi odporučia obklady alebo nejaký heparoid. Lekár mi namiesto toho oznámil, že mi musí odstrániť celý prsník,“ krúti hlavou stále otrasená žena.

Eva Bacigalová: Rakovina prsníka ju pripravila nielen o vlasy. Foto: archív E.B.

Strach zo smrti

Eva mala v tele veľmi agresívny druh rakoviny. „Prvýkrát ma prepadli pocity, že sa blíži koniec. Premýšľala som nad tým, že sa možno nedožijem Vianoc a už nikdy neuvidím napríklad rozkvitnuté stromy. Je až neuveriteľné, ako sa v takých chvíľach zmení pohľad na svet,“ približuje svoje myšlienkové pochody plné obáv z neistej budúcnosti.

V tom čase vraj vôbec nevedela plakať. Navštívila aj psychológa, no akoby sa v nej niečo zaseklo. Asi mesiac po operácii sa od lekára dozvedela, že operáciou sa jej boj ani zďaleka nekončí. „Oznámili mi, že ma čaká dlhá liečba, chemoterapia s ťažkými následkami, chudnutie, nevoľnosti, vypadávanie vlasov. Že budem chodiť na rádioterapiu a absolvujem hormonálnu liečbu.“

Napriek ťažkej životnej situácii sa bývalá moderátorka rozhodla vziať aspoň niečo do vlastných rúk. Šla ku kaderníčke a s vidinou toho, že jej vlasy aj tak vypadajú, sa dala ostrihať. Keď jej z vlasov siahajúcich pod lopatky zostali päťcentimetrové vlásky, zložila sa.

Po odchode od kaderníčky, za volantom auta, sa zúfalo rozplakala. „Bola som na dne. Položilo ma, že moja ženskosť spojená aj s tým, že mi zobrali celý prsník a zostala som bez vlasov, je nenávratne preč.“

Bezmocnosť prichádzala vo vlnách, no Eva časom našla spôsob, ako nepodľahnúť strachu z úplného konca. „Snažila som sa robiť bežné veci, ktoré som robila aj v čase, keď bolo všetko dokonalé. Chodila som do práce, bola som prezuť zimné gumy na aute, ráno som sa nalíčila, hoci som rozmýšľala, či to má vôbec zmysel. Myslím si, že práve to mi možno zachránilo život. Začala som cvičiť a spolu s vlasmi, ktoré mi začali postupne rásť, akoby rástol aj nový človek, nová osobnosť s inými prioritami a pohľadom na život. Všetko je dnes iné,“ priznáva Eva.

Nerozhádžu ju zápchy, ani keď minútu- dve mešká na stretnutie. „Teším sa, že som opäť videla rozkvitnuté stromy, ale aj z toho, že mám na stehnách celulitídu,“ približuje nám svoj pohľad na život.

„Keď som pred rokom mala narodeniny, ležala som v nemocnici po operácii s pocitom strachu. Dnes, presne po roku, sedím v kaviarni a robím rozhovor. Cítim obrovskú pokoru, som iný človek. Možno by som celý ten rok chcela vymazať z pamäti. Na druhej strane som spoznala ľudí, ktorí mi nezištne pomohli a boli úžasní.“

Pomocnú ruku jej podal napríklad Robo Opatovský - zoznámil ju s odborníkmi, ktorí jej pomohli. „Nezabudnem ani na Katku Knechtovú. Tá mi nosila vajíčka z domáceho chovu, keď som prešla na zdravú stravu. Ale bolo ich oveľa viac,“ vymenúva tých, ktorí na ňu nezabudli.

Vyhodenie z práce

Úplne prvý človek, ktorému Eva zavolala a povedala o svojej chorobe, bola jej šéfka Evita Urbaníková. „Zareagovala úplne úžasne. So slovami, aby som nebláznila, že má niekoľko priateliek s podobným osudom. Dohodli sme sa, ako môžem fungovať a že ak sa budem cítiť naozaj zle po nejakej chemoterapii, tak si môžem pokojne dať dva-tri dni voľna. V takom režime som aj fungovala. Nechcela som byť doma sama so svojimi myšlienkami, tak som sa hrabala do roboty hneď, ako to bolo možné,“ pokračuje vo svojom rozprávaní Eva.

S Evitou sa poznajú asi pätnásť rokov, Evita ju priviedla k písaniu kníh. Predaj jej prvej knihy s názvom Čistá nuda sa pohyboval niekde okolo sedemnásťtisíc kusov. Neskôr uzreli svetlo sveta ďalšie tri, všetky vo vydavateľstve Evitapress. A tak sa Eva stala akýmsi pevným článkom tímu.

„Náplňou mojej práce bolo riešiť marketing a propagáciu. Prečítať knihy a dať o nich vedieť médiám, zabezpečiť rozhovory s autormi... Do práce som chodila aj počas chemoterapie.“ A potom prišiel ďalší úder.

„Bez akéhokoľvek varovania alebo výhrad ma Evita pozvala esemeskou na kávu. Tam mi oznámila, že s mojou prácou nie je spokojná a že si už na moje miesto hľadá človeka, ktorý bude sedieť vo vydavateľstve dvanásť hodín denne. Bolo to v apríli, v čase, keď som dokončila najhoršiu časť chemoterapie a myslela som si, že to najťažšie mám za sebou. Nosila som parochňu a raz do týždňa som chodila do nemocnice na chemoterapie,“ pokračuje smutným hlasom Eva.

Evitino rozhodnutie bolo pre ňu taká rana, ako keď jej doktor oznámil diagnózu. „Celé stretnutie trvalo asi hodinu. Evita potom odišla s vetou, že má ďalšie povinnosti,“ dodáva Eva s výdychom, akoby zo seba zhodila ten najťažší balvan. Do práce prišla ešte niekoľkokrát. Necítila sa tam však dobre.

„A tak som si v situácii, keď som chodila na chemoterapie, začala zháňať robotu. Prosila som známych, aby mi pomohli, aby som vôbec prežila. Finančné zásoby som minula na liečbu a ocitla sa v podstate na nule. Bola to pre mňa taká rana, že som ďalší mesiac nebola schopná akcie, úplne ma to paralyzovalo.“

Evita Urbaníková vníma výpoveď dlhoročnej kamarátke inak. „Rozlúčila som sa s ňou preto, lebo som s ňou nebola dlhodobo spokojná a čakala som, kým bude z najhoršieho vonku. Keby Evička nebola chorá, nepracuje u nás už oveľa skôr. Keďže ochorela, čakala som celý polrok. A keď sa dostala z najhoršieho, tak som si s ňou sadla a povedala jej, že takto to nejde, pretože Evka mala iné aktivity. A že potrebujem človeka na plný úväzok,“ dôvodí Urbaníková.

Odmieta, že by bola Eva obeť. „Pol roka sme jej platili celé peniaze a držali jej chrbát, aby sa mohla liečiť,“ uzavrela. Eva to cíti inak, hoci je vraj z najhoršieho vonku. „Aj dnes, keď si na to spomeniem, tomu nerozumiem a veľmi ma to bolí.“

Od chvíle, keď sa život spisovateľky prevrátil naruby, uplynulo niečo vyše roka. Hoci sa stále lieči z ťažkej choroby, opäť píše knihu - o životnom príbehu Jána Riapoša. Popritom bloguje a venuje sa svojim chránencom v šoubiznise.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].