Manželka Jela: Starala sa o neho do poslednej chvíle.

Priatelia spomínajú na Juraja Slezáčka: Adopcia i tajná láska

Vo vzťahu k ženám bol Juraj Slezáček medzi hercami SND rarita. Po jeho boku sa okrem manželky objavovala len jedna dáma.

Keď umrie divadelník, v ovzduší cítiť silu emócií podľa toho, ako veľmi sa ľudskosťou a osobným prístupom podpísal pod životy svojich kolegov. Juraj Slezáček nebol taký veľký herec ako nedávno zosnulý Karol Machata (†88) či Leopold Haverl (†79). Zato divadlo obohacoval niečím iným. Veľkým nadhľadom a manažérskymi schopnosťami. Možno povedať, že spomedzi všetkých ponovembrových riaditeľov činohry Slovenského národného divadla znamenal pre súčasnú generáciu hercov asi najviac. A tí starší ho poznali od nepamäti.

„Spomínam si, ako som ho pred viac než päťdesiatimi rokmi pripravoval na prijímačky na Vysokú školu múzických umení (VŠMU). Prijali ho,“ povedal nám herec a komik Milan Lasica, pre ktorého bol Slezáček takmer ako príbuzný. „Naši rodičia sa stýkali, ešte keď sme boli malí chlapci,“ vysvetlil. Iní sa so Slezáčkom zoznámili neskôr. „V roku 1964 som staval kulisy v Národnom divadle, kde on už hral ako poslucháč VŠMU,“ priblížil nám Milan Kňažko. O desiatky rokov neskôr na tej istej škole Juraj Slezáček s Božidarou Turzonovovou učili budúceho televízneho scenáristu Andyho Krausa. „Dača bola prísnejšia, hneď išla všetko predohrávať. Juraj bol pohoďák. Všetko sa snažil vysvetliť v pokoji, vždy od stola povedal nejakú múdrosť,“ zaspomínal si Kraus.

Riadil, riadil a popíjal

Slezi alebo Slezino, ako mu v divadle hovorili, sa narodil vo Zvolene počas 2. svetovej vojny. V tom čase šéfoval jeho otec Július špeciálnej Dozornej skupine, ktorá dohliadala na celý proces arizácie židovských pozemkov a poľnohospodárskych nehnuteľností. Po vojne sa rodina presťahovala do Piešťan. „Vždy bol veľmi hrdý na svojho otca,“ hovorí hercov rodinný známy.

Juraja od mladosti chytil šport. Za kúpeľné mesto hral aktívne tenis a láska k bielemu športu mu ostala aj v dospelosti. Na tenisových turnajoch hercov ničil každého, kto stál na druhej strane siete. Vždy išiel na doraz a vo vyššom veku po dvoch setoch a vysokom nasadení často vracal. Počas jednej bujarej noci na divadelnom výjazde niekde v Brezne Slezáčka o siedmej ráno vyzval na súboj ambiciózny Juraj Kukura. Ani on nemal proti skúsenému Slezimu šancu.

Jeho najobľúbenejším pôsobiskom však nebol kurt, ale divadlo. V roku 1979 prvýkrát zasadol na stoličku šéfa činohry SND. „Za éry jeho riaditeľovania všetko fungovalo. Nič nebolo nemožné. Bol veľký diplomat pri riešení problémov, ale hlavne človek s veľkým Č,“ hovorí bývalý riaditeľ techniky a Slezáčkov štyridsaťročný spolupracovník Ondrej Priatka.

Divadelník telom aj dušou: Na javisku nebol najväčšou osobnosťou, no v zákulisí bol pojmom.
Divadelník telom aj dušou: Na javisku nebol najväčšou osobnosťou, no v zákulisí bol pojmom.
Foto: MICHAL SMRČOK

Divadelník telom aj dušou: Na javisku nebol najväčšou osobnosťou, no v zákulisí bol pojmom.FOTO: MICHAL SMRČOK

Juraj podľa neho spoluvytváral vnútorný život zlatej éry slovenského divadelníctva. Teda, najmä ten bohémsky. Keď herci v týchto nenávratných časoch žili ako veľká rodina. Presúvali sa zo športových akcií na divadelné plesy, z plesov do divadla, kde trávili celé dni a noci. Flámy, divadelný klub, povestný Bunker v DPOH či fľaškové posedenia boli pojmy väčšie ako 1. máj. A Juraj Slezáček v ich strede.

Vyrazil Cinkotu

Dokázal okolo seba zgrupovať veľké množstvo ľudí, ktorí ho počúvali. Bol nápomocný. Nielenže všetkým kolegom vypĺňal daňové priznania, ale išiel ďalej. Ako predseda komunistickej strany v divadle mal kontakty na ústrednom výbore strany. Istej pracovníčke techniky s dieťaťom, ktorá prišla o strechu nad hlavou, vybavil dvojizbový mestský byt. Od ťažko chorého Michala Dočolomanského odmietol prijať výpoveď.

No bol aj diplomat. Urovnal napríklad spor Dočka s Deanou Jakubiskovou. A vedel byť aj prísny a principiálny. Jednému zo svojich najlepších priateľov Ivanovi Mistríkovi (†46), s ktorým chodil na dovolenky, naparil pokutu päťtisíc korún za to, že prišiel opitý na predstavenie. Dušan Cinkota dostal za svoje drogové faux pas, keď neprišiel na premiéru, a následný vulgárny útok na Sleziho, vyhadzov.

Nie každý sa hádzal Slezáčkovi okolo krku. A tak mal, žiaľ, prsty aj v škandalóznych odchodoch velikánov Jozefa Kronera i Karola Machatu z divadla. Keď dal Kroner v afekte výpoveď, radikálne ho odmietol vziať späť. „No nebol vždy ústretový. Deanu Jakubiskovú napríklad nepustil s Jakubiskom za Giullietou Massinovou a Fellinim na natáčanie do Talianska, a to mala v tom čase v divadle iba jedno predstavenie,“ prezrádza svedok udalosti.

Aj čierne body

Voči sebe už Juraj Slezáček taký dôsledný nebol. Pohárik k nemu patril ako k Cyranovi veľký nos. Slezi nikdy nepil sám. Potreboval spoločnosť - sparingpartnera. A jeho partia bola skvostná - Ivan Rajniak, Ivan Mistrík a Leopold Hafi Haverl excelovali na javisku aj na posedeniach. Rodinným životom Juraja Slezáčka bolo divadlo.

Silné trio: Slezi, Oldo a Hafi.
Silné trio: Slezi, Oldo a Hafi.
Foto: EMIL VAŠKO

Silné trio: Slezi, Oldo a Hafi.FOTO: EMIL VAŠKO

Jeho manželka Jela občas navštívila niektorú z premiér, no inak sa spolu príliš neukazovali. Nemohli mať deti. „Svojho času si chcel Ďuro adoptovať dieťa, no nakoniec pre jeho spoločenské povinnosti k tomu neprišlo,“ spomína jeden z jeho priateľov. Podľa neho Slezáčkov mužský pohľad na ženy ostane zrejme navždy zahalený tajomstvom. Nikdy nemal milostný románik s nejakou z hereckých kolegýň, čo je v pomeroch SND dosť rarita. Spriaznenú dušu a platonickú lásku však predsa len našiel. Bola ňou tajomníčka činohry a jeho pravá ruka Naďa Štúrová. Ich pracovno-priateľský vzťah trval roky. Ich posedenia pri koňaku sú dodnes pamätné.

Káder s nadhľadom

Juraj Slezáček síce za bývalého režimu predsedal straníckej organizácii v SND, no takpovediac dubčekovským spôsobom. Zastal sa protirežimovej inscenácie My dolupodpísaní a zachránil aj muzikál Na skle maľované. Komunisti ho chceli zakázať po tom, čo jeden z autorov Ernest Bryll podporil Chartu 77. Slezi si to namieril za ministrom kultúry Válkom a „ukecal“ ho.

Slezáček, ktorý na doskách SND stvárnil jedinú hlavnú rolu, a to v hre Doktor Šuster, neprezliekol kabát ani počas revolúcie. S Hafim, Ivanom Rajniakom a so zopár ďalšími ostali verní socialistickým ideám. Kolegovia mu to nedali pocítiť. „Ďurko Slezáček bol dokonca vedúci straníckej bunky a nebol za to pranierovaný. S akou noblesou situáciu po Nežnej revolúcii i počas nej reflektoval, to si zasluhuje úctu,“ povedala v nedávnom rozhovore pre PLUS 7 DNÍ Božidara Turzonovová.

Flagrantná životospráva začínala zanechávať na rešpektovanom riaditeľovi stopy už v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy utiekol hrobárovi z lopaty v poslednej chvíli. Zápal hrubého čreva zlikvidoval profesor Slabeycius, no pár minút po operácii s infúziou sedatív v ruke už Slezáček opäť šlukoval jednu spartu za druhou.

Pred pár rokmi sa dostavili ťažkosti s cievami. Hercovi museli amputovať palec na nohe. A pred rokom mu pri ústnej kontrole objavili rakovinový nádor. „Naposledy sme sa videli na pohrebe jedného kolegu. A Juraj žartoval, pretože pohreby v divadle väčšinou organizoval on a veľmi kriticky sa díval na každý, ktorý nerobil,“ priznal nám s úsmevom na perách Milan Lasica.

Posledné mesiace boli pre Juraja Slezáčka trápením. Jarné slnko mu dodalo optimizmus a možnosť posedávať vo svojich obľúbených lokálikoch v Bratislave i v Piešťanoch. Práve v tamojšej vinárni sa nakoniec minulý piatok večer „rozhodol“ dať si pohárik vína naposledy.


VIDEO Plus 7 Dní