Producent Wimmer (vľavo) plesy ministerstva zahraničných vecí dlho organizoval. Potopila ho politická satira o Ivanovi Gašparovičovi (vpravo)?

Producent Wimmer nedostal pozvánku na ples. Je to pre satiru o Gašparovičovi?

Producenta Štefana Wimmera prvý raz nepozvali na ples ministerstva zahraničných vecí. Aj napriek tomu, že ho kedysi sám organizoval. Prečo sa stal nežiaducou osobou?

Na plese ministerstva zahraničných vecí, kde sa zabávali mnohí jeho priatelia a známi, Štefan Wimmer prvýkrát chýbal. Nie však z vlastnej vôle. „Nedostal som pozvánku,“ priznal bez okolkov, keď sme sa začali zaujímať, či sa mu niečo vážne nestalo.

„Mám za sebou množstvo umeleckých úspechov, ktoré mi už nikto nezoberie, a teraz sa dozviem, že nemôžem ísť na ples, ktorý som roky pripravoval a kde sa zabávali diplomatické zbory do rána do šiestej. Teraz to je síce len do tretej, ale aj to stačí,“ dodal známy producent.

Persona non grata?

Diplomatický ples Wimmer kedysi sám organizoval. „Najväčšia položka bola výzdoba a dekorácia. Jeden rok som doniesol Medňanského obrazy, inokedy starých slovenských majstrov alebo mladú generáciu, potom obrazy starej Bratislavy či gobelíny. Na plese hrávali tí najlepší interpreti od Olympicu až po Michala Davida,“ spomína na prestížny bál.

Neskôr sa Mikuláš Dzurinda rozhodol šetriť a zrušil ho. „Ale ja si doteraz myslím, že veľkú úlohu tam hrali i súkromné pohnútky. To bola škoda. Povedal som, že keď máme svoju miestnosť k dispozícii, ples sa dá urobiť skromnejšie, obrazne povedané, aj z výťažku zo vstupného.“ Keď minister Miroslav Lajčák bál obnovil, prevzala ho nová agentúra.

Štefana Wimmera však pozvali ako hosťa nielen preto, že bol jeho niekdajší usporiadateľ. Ako producent uvádzal programy o krásach Slovenska, o móde a kultúre i v zahraničí. „Či to bola Malajzia, Borneo, Taiwan, Seychely, alebo Thajsko a v istých prípadoch to bolo s organizačnou podporou našich veľvyslanectiev.“

S ministerstvom zahraničných vecí ho spája nakoniec aj diplomatický golfový turnaj. Na podujatí, ktoré organizuje, súťažia veľvyslanci a konzuli pôsobiaci na Slovensku. „Dokonca som na jeseň za to dostal od ministra Lajčáka ďakovný list,“ priblížil nám Štefan Wimmer atmosféru posledných mesiacov.

O to väčšie bolo jeho prekvapenie, keď mu nedávno volali priatelia s tým, že sa stretnú na diplomatickom plese. Cez víkend, keď sa ples konal, už bez producenta dumali, čo za prekvapujúcim „nepozvaním“ je. Mnohí začali hneď špekulovať, či za tým nie je jeho najnovší umelecký počin.

Prezident zabáva

Štefan Wimmer totiž nedávno vydal album s politickou satirou o prezidentovi. Zaspomínal si tak na časy, keď ho považovali za sivú eminenciu politického humoru u nás. S Piškom, so Snopkom, Skrúcaným či s Nogom chrlili cédečká, televízne a rozhlasové relácie, cestovali s predstaveniami po Slovensku.

„Poukazovali sme na nešváry, myslenie, filozofiu i rétoriku politikov. Doba bola všelijaká, ale nebola asi až taká zlá, lebo moju spoločnosť vykradli len dvakrát,“ zasmial sa producent.

„Potom išiel politický humor do ústrania, lebo ľudia ho už tak nepotrebovali a neboli ani výrazné osobnosti. Zlatý vek politického humoru a satiry, ktorý tu bol v rokoch 1992 až 2002, sa už asi nezopakuje.“ Napriek tomu sa vlani opäť spojil s Rasťom Piškom a vytvorili satirický album Náš prezident, vychádzajúci z výrokov a brbtov Ivana Gašparoviča. Prezidentský palác naň doteraz nereagoval.

„Vždy ide o veľkosť človeka a na nej záleží, ako to prijme. Ak sa niekto urazí na to, že ho citujeme, asi málo chápe humor. A tí ostatní? Myslím si, že tí, ktorí to počuli a majú zmysel pre humor, sa museli smiať, lebo Rasťo to bravúrne a kultivovane spracoval,“ rozpráva Wimmer, ktorý na cédečku podľa vlastných slov ani nechcel zarobiť.

Znamenie

Nedá sa jednoznačne tvrdiť, že práve album je dôvod, prečo vylúčili Štefana Wimmera z ministerského plesu. Spýtali sme sa ho, či mu to niekto priamo naznačil. Namiesto odpovede nás požiadal, aby sme vypli diktafón.

„Začínam sa cítiť ako prvý slovenský disident. Je mi to veľmi smiešne. Aby tí, čo sa kedysi najviac smiali na našom humore a mädlili si ruky, lebo aj oni bodovali vo vlastný prospech, teraz začínali hovoriť, že toto nie?“ zasmial sa schuti, keď sme diktafón znova zapli.

„Beriem to. Len sa, samozrejme, čudujem, ako môže v roku 2014 k takémuto niečomu dôjsť. Cítim sa trochu ako v časoch, keď som ešte za komunizmu hral s kapelou v nemenovanej krajine na ďalekom východe, kam nás vyslalo ministerstvo nekultúry, ako som to vtedy volal."

"Slovkoncertu som hovoril Slopkoncert a Pragokoncertu Prachokoncert, lebo tam sa o ničom inom nerozprávalo - v Prahe o peniazoch a v Bratislave o chľaste. Bez toho, aby som bol v strane, som predtým účinkoval v Amerike, v Mexiku, v Brazílii, ale keď som bol na východe, videl som na vlastné oči, ako hlavný kefír podpisuje každú televíznu a rozhlasovú správu."

"No a teraz neviem, či to neprichádza aj k nám. Ale ak to naozaj pôjde týmto smerom, môže to zasiahnuť aj ďalšie oblasti našej spoločnosti. A to vôbec nie je dobré znamenie pre ďalšie generácie,“ upozorňuje.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].