Second hand: Pani Barczi rozpredáva svoj bohatý šatník.

Profimanželka: Barczi rozhadzuje peniaze svojho bohatého muža

Je profesionálnou manželkou. Aby sa Marianna Barczi v Bratislave nenudila, otvorila si butik, kde rozpredáva svoj bohatý šatník. Módne „vychytávky“, ktoré sa jej zunovali.

„Nikdy som nepracovala, to je fakt. Starám sa o domácnosť, nemám upratovačku ani záhradníka. Zarába môj manžel. Bolo mi veľmi dobre, nemala som žiadne starosti ani povinnosti. Z toho som pribrala neuveriteľných tridsať kíl,“ ponosuje sa.

„Keď som už mala obrovskú konfekčnú veľkosť, kamarátka sa nahnevala. Povedala, že musím so životom niečo urobiť. Tak sme otvorili butik, kde predávam svoje veci, ktoré som predtým rozdávala,“ tvrdí podarená pani Barczi.

Chodia si ju obzerať

V butiku sa pod jej nohami tmolia štyri psy. Sú všade, kde ona. S menami, ktoré sú dostatočne „posh“. Veľkú dogu nazvala podľa režiséra Alfreda Hitchcocka, buldočka podľa Pabla Picassa, sučky sa volajú Coco Chanel a Jane Birkin. Vďaka zlatým kreditkám ich majiteľky k nim pristupujú s vážnosťou v luxusných obchodoch, kde patrí Marianna Barczi k VIP klientom. Zamestnanci sa naučili ich nezvyčajné mená a napríklad vo viedenskom Vuittone ich vždy pri dverách pozdravia.

„Minule sa jedna predavačka pomýlila a povedala Hitchcockovi - Ahoj, Einstein. Potom mi otvárala šampanské, aby sa ospravedlnila,“ smeje sa pani Barczi, ktorá ako ich najlepšia zákazníčka získala pozvanie na výstavu šperkov do samotnej mekky módy Paríža a tým predbehla urodzené Rakúšanky. Keď excentrická pani Marianna prehovorí, jej okolie sa usmieva, napriek tomu je mnohým tŕňom v oku. Ľudia vraj nezvládajú, keď si niekto iný môže dovoliť viac než oni.

„Žila som za veľkým múrom, mimo tohto sveta. Zrazu sa tu zjavíte so všetkým, o čom druhí len snívajú, a je problém. V štyridsiatke som pochopila, že naozaj funguje obrovská ľudská zloba. Vymyslia si všeličo. Počula som už aj to, že ma manžel týra. Niektorí klienti si ma sem chodia obzerať ako nejakú figúrku,“ hovorí udivene.

Prvá vuittonka s hrôzou

Miluje luxusné veci a sama seba označuje za šopoholičku. Doma sa jej kopia stovky kabeliek a o topánkach radšej ani nechce hovoriť. V šatníku má okolo štyridsať birkiniek od Hermésa, čím pravdepodobne drží slovenský rekord.

Vzácne kabelky, ktorých cena sa začína na úrovni šesťtisíc eur, sa dajú kúpiť iba na objednávku. Pani Barczi ich zbiera.

„Môj muž je obchodník, človek, ktorý sa teší aj z párcentového trička. Je to úžasný a skromný človek. Vždy mi dopraje. Vďaka nemu mám všetko, čo chcem. Muži skoro vždy vyčítajú ženám, že stále míňajú peniaze. Aj klientky u mňa v butiku žiadajú, nech prepíšem cenu, aby ich partner nevedel, koľko utratili. Môj muž so mnou nechodí nakupovať, lebo sa na to nemôže pozerať, a keď ide, poznamená, že za tú sumu by sme dostali auto a černocha k tomu.“ Rodená Prievidžanka prekvapuje úprimnosťou.

„Nebudem sa hrať na lepšiu, než som. Načo? Mám všetko, čo chcem, a nemôžem povedať, že som sa o to nejako pričinila sama,“ priznáva bez okolkov. Rovnako otvorene kritizuje už aj toľko protežované značky. Najmä francúzsku značku s monogramom LV, hoci v ich butikoch si ju tak vážia. „Celý Vuitton je malér. Je to len davová psychóza. Nerada by som tvrdila, že je vždy kvalitný. Gumená taška predsa nemôže byť kvalita. Mám od neho rada limitované edície.“ Dodnes sa pani Barczi smeje na tom, ako si išla kúpiť svoju prvú vuittonku. „Iba som tam stála a pozerala, bože, to je hrôza. Behali sme so sestrou v tom obchode hore-dole s tým, že musím niečo kúpiť, lebo to majú všetci.“ Na paškál si berie aj Hermés.

„Najradšej mám, keď stretnem nejakú starú babičku. Mám birkinku a teta mi povie, aká dobrá taška, hodila by sa mi do kostola. Zoberte si, čo je vlastne Birkin. Zas len marketing. Musíte na ňu čakať, drží si cenu, tak ju všetci chcú.“ Psičkári: Ďalšou vášňou Marianny a jej manžela sú psy. „Počula som, že aj psov mám len pre imidž. Teraz sme si z útulku zobrali sučku francúzskeho buldočka. Je hluchá a slepá. Dogu, ktorej zlyháva chrbtica, mám niekoľko rokov. Museli sme jej dať vyrobiť invalidný vozík pre psov, lebo už veľa neprejde. V Brne na klinike sa čudujú, že ešte žije. Picasso je zas ťažký kardiak a nefungujú mu správne pľúca. Ako môžete mať takéto zvieratá na imidž?“ pýta sa zhrozene. Keďže sa Picassovi ťažko dýcha, pani Barczi mu kúpila kočík od Chanela.

„Ľudia si hovoria, tak táto už nevie, čo so sebou. Picasso má iba tri roky, ale keby prešiel z parkoviska do Vuittona, tak zomrie. Čiže to nie je žiadny rozmar,“ vysvetľuje a za rozmar označuje iba to, že psíci majú kočík vo viacerých farbách, aby sa im hodil k oblečeniu.

Líštičky

Ako veľká ochrankyňa zvierat sa však Marianna nemieni vzdať nosenia kožuchov. „Nemám rada také tie múdre reči - ja by som si ho nedala, radšej pôjdem holá. Takí ľudia ničomu nepomôžu. Teraz niekto psovi odrezal hlavu a dostal pokutu tridsať eur. A ja sa mám ospravedlňovať, že mi pán na strednom Slovensku šije kožuchy?“ kladie si rečnícku otázku.

„Máme kožené topánky, kabelky, opasky, ale kožuch vraj predstavuje luxus. Tak či tak, líšky sa premnožujú, chytajú besnotu a strieľajú sa. Že to využijeme a máme z toho osoh, nikto nerieši. Zlá líška by mi uhryzla psíka a zomrel by,“ dodáva táto vyučená krajčírka s humorom.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní