Raperi Rytmus a Majk Spirit blokujú uvedenie nového filmu. Ukazuje ich v nelichotivom svetle.

Kedysi „nevhodné“ filmy zakazovali komunisti, dnes sa ich snažia zastaviť tí, ktorých sa kriticky dotýkajú. Týka sa to aj nového filmu Cooltúra.

Jeho premietanie sa snažia zablokovať raperi Rytmus a Majk Spirit, ktorí nesúhlasia s tým, aby v ňom účinkovali. Ako je možné, že napriek tomu bola 3. októbra jeho alternatívna premiéra? Kde môžete uvidieť film? A čo sa z neho dozviete o masovej kultúre?

Smiešne

„Film Cooltúra sme natáčali od roku 2013 do roku 2015, postprodukcia sa robila tento rok. Všetko bolo ,cool‘ až dovtedy, kým sme nenakrútili pár záberov z koncertu Majka Spirita a z vystúpenia Rytmusa a použili ich v našom filme. Obaja vo svojich piesňach vyhlasujú, že sú z ulice, hrdo spievajú, ako na všetko j**ú, prekypujú odvážnymi vyhláseniami. Na nový film však títo hrdinovia z pódia nej**ú - keď to mám povedať ich slovníkom. Obaja mi totiž dali vedieť, že svoje zobrazenie vo filme si neželajú.“

Foto: Coolture

Rytmus a Majk Spirit: Inokedy „tvrdí muži“ majú problém s filmom, ktorý ukazuje pozadie masovej kultúry. Foto: COOLTÚRA

Takto v stručnosti opisuje situáciu s novým filmom slovenský režisér Miro Remo. Hoci jeho film Cooltúra je už dokončený, stále nie je v distribúcii. O čo v ňom vlastne ide? Film je mozaikou dnešnej masovej kultúry. Zobrazuje diskotéky plné adolescentov, smerácke oslavy MDŽ, spevákov šlágrov a idoly dôchodkýň Martina Jakubca s Dušanom Grúňom, kresťanský míting aj otváranie nového obchodného domu. Diváci uvidia zákulisie mom nebi aj z konkurzu na Miss, inokedy sú v zábere opití deathmetalisti alebo dedinská zábava.

„Ide vlastne o obraz toho, ako sa narába s masami, obraz toho, kde sa ocitla kultúra dvadsaťpäť rokov po páde komunizmu. Cynickí politici fascinujú dôchodcov podobne, ako decká hltajú na koncerte Rytmusa a Majka Spirita.“ Hoci je Cooltúra ironická a štipľavá, iní účinkujúci zatiaľ účasť vo filme neodmietli, a to napríklad ani ďalší raper, Strapo.

„Nakrúcanie na vystúpeniach bolo dopredu avizované a mali sme ústnu dohodu o nakrúcaní. Napriek týmto odmietavým stanoviskám sa nám zdá z dokumentárneho hľadiska nefér zasahovať do filmu. Myslím si, že verejnosť má právo nahliadnuť aj za oponu - o tom je predsa dokumentárny film,“ vysvetľuje režisér Miro Remo a dodáva: „Je to smiešne. Navštívili sme množstvo verejne prístupných akcií, zďaleka nie iba vystúpenia Rytmusa a Majka Spirita, a keby sme mali s každým respondentom, ktorý sa zjaví vo filme, spisovať niekoľkostránkovú zmluvu, tak nikdy žiadny film nevznikne.“

Kameň úrazu

V čom je teda kameň úrazu? Podľa režiséra Mira Rema film nehovorí len o Rytmusovi a Majkovi Spiritovi. A práve to môže byť problém - širšie súvislosti a demaskovanie mechanizmov masovej kultúry môžu prekážať obom protagonistom, ktorí sa inokedy štylizujú do pózy „drsňákov“.

„Na filme nie je nič hrané, dokument zachytáva iba realitu, nič viac,“ zdôrazňujú tvorcovia filmu. Oslovili sme oboch protagonistov. Od manažéra Majka Spirita sme sa namiesto akéhokoľvek vysvetlenia dozvedeli len to, že Spirit je „zaneprázdnený prípravou svojej životopisnej knihy“ a z Rytmusovho manažmentu nám odpovedali, že je „momentálne zaneprázdnený prípravou nového albumu“.

Foto: COOLTÚRA

Cooltúra: Je ironická a ukazuje rozmanité podoby dnešnej kultúry. Foto: COOLTÚRA

Patrik Vrbovský a Michal Dušička, ako znejú civilné mená oboch slovenských raperov, si pestujú imidž frajerov. Hoci póza odjakživa patrí k hip-hopu, na Slovensku naberá zavše komické rozmery - kým v kvalitnom hip-hope je podstatným prvkom autenticita a občianske postoje, u nás je realitou prázdna vulgárnosť, otrepané frázy a klišé, raper Ego namočený v čítankovej kauze piešťanského cétečka či Rytmus, ktorý spočiatku nedokázal priznať svoj rómsky pôvod.

„Je to len pozérstvo... Tie decká na koncertoch a bundy ako JBMNT (J***m na to) nie sú nič viac než fabrika na zarábanie peňazí,“ povedali nám mladí diváci na premiére filmu 3. októbra.

Čo najviac divákov

„Mirovi Removi sa vo filme Cooltúra podarilo vytvoriť absurdnú koláž situácií, ktorá podľa môjho názoru veľmi presne - a zároveň nepateticky - pomenúva situáciu, v ktorej sa nachádzame. To, čo sa považuje za ,normalitu‘ a takzvaný mediálny hlavný prúd, je v skutočnosti postupné otupovanie a odľudšťovanie verejnosti. Tá sa následne stáva ľahko manipulovateľnou,“ myslí si dokumentarista a pedagóg Marek Šulík. „Tento film môže ukázať mladým ľuďom druhú stranu všadeprítomného šoubiznisu, otvoriť im oči.“

Ak si dvaja raperi myslia, že zablokujú film, ktorý ich zobrazuje inak, než by si priali, docielia pravý opak - diváci sú naň zvedaví o to viac. Ako hovorí filmový kritik a šéfredaktor portálu Kinema. sk Peter Konečný: „Prečo je dôležité vidieť tento film? Pretože v dnešnej dobe, keď sa hovorí o niečom, čo nie je úplne povolené a je tak trochu zakázané, je to možno ešte dôležitejšie, ako to bolo pred rokom 1989 - práve tieto filmy treba vidieť a bolo by dobré, aby ich videlo čo najviac divákov.“

Foto: COOLTÚRA

Premiéra: Alternatívne projekcie filmu sa na Slovensku už začali. Foto: COOLTÚRA

Cooltúra sa už navyše premieta. Alternatívnu premiéru mala na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave - hoci zatiaľ sa nezdá, že v blízkej budúcnosti by išla do oficiálnej distribúcie, už teraz sa premieta v rámci študijných projekcií. Film sa navyše stal súčasťou nového projektu Dokument na kolesách a projekcie Cooltúry podporuje ďalší známy dokumentarista a pedagóg VŠMU Peter Kerekes.

Keďže projekt je zameraný na gymnáziá, stredné a vysoké školy po celom Slovensku, „nechcený“ film bude možné vidieť aj inde. Ku kampani funguje verejná zbierka a jej úspech podľa organizátorov dokladá, že verejnosti nie je téma ľahostajná.

Celebrity… hmmm…

Za totality boli v trezore diela, ktoré sa nehodili komunistom. Hrozí nám, že budeme mať opäť filmy v trezore? Problematike sa venoval v mesačníku Film.sk filmový publicista Jaroslav Hochel a hovorí: „Trezor je, samozrejme, metafora - vtedy aj dnes. Za socializmu išlo o systémové politické rozhodnutie straníckych a štátnych orgánov, dnes ide o jednotlivé prípady s rozličným pozadím.“ V trhovom kapitalizme stojí proti sebe verejný záujem verzus majetkové - napríklad autorské - práva. Jaroslav Hochel dodáva: „Nazdávam sa, že poskytnúť verejnosti kritickú filmovú výpoveď o aktuálnych politických, spoločenských či kultúrnych javoch je natoľko dôležité, že by to z etického i z právneho hľadiska malo mať prednosť pred osobne motivovanými záujmami zobrazených osôb bez ohľadu na to, či ich nakrúcali s ich súhlasom, pri verejných vystúpeniach, alebo skrytou kamerou.“

Mimochodom, hneď v úvode filmu má slovo legendárny ľudový folklorista Ján Lazorík, ktorý zomrel krátko pred svojimi 95. narodeninami. „Raz príde doba, keď sa vynoríme z tohto šialenstva, ktoré nám teraz vzbĺklo v hlavách, a budeme sa hanbiť, budeme sa prepadávať od hanby, keď si spomenieme, na čo sme sa pozerali, čo sme čítali a čo sme počúvali... budeme sa snažiť nemyslieť na to, akých blbcov a hlupane sme považovali za celebrity...“

Cenzúra?

Podobnú situáciu ako Remo zažila už slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi. Tá vo filme Nemoc tretej moci zobrazila prehnitosť našej justície a narazila, keď sudkyňa Helena Kožíková, ktorá v ňom tiež figuruje, podala na ňu trestné oznámenie pre údajné „porušenie dôvernosti ústneho prejavu“. Podľa Zuzany sa dokumentarista nesmie báť.

Foto: MATEJ JANKOVIČ

Miro Remo: Režisér je presvedčený, že verejnosť má právo nahliadnuť aj za oponu. Foto: Matej Jankovič

„Ak by ma niekto tlačil do toho, aby som vystrihovala zábery, ktoré sa niekomu, skrátka, nepáčia, prestala by som točiť dokumentárne filmy.“ Cenzurovať sa pokúšal aj riaditeľ Slovenskej televízie Richard Rybníček pri dokumente Dušana Hudeca Miluj blížneho svojho. Televízia blokovala film o zamlčiavanom povojnovom pogrome na Židov v Topoľčanoch a napokon ho pustili až s ponižujúcou „vysvetľujúcou“ diskusiou - ako samostatné dielo ho doteraz nepremietli. Problémom bolo nielen morálne zlyhanie predstaviteľov cirkvi a jej veriacich, ale aj fakt, že film obnažil rasizmus u dnešných kresťanských spoluobčanov.


VIDEO Plus 7 Dní