Rasťo Piško: Ľuďom chýba politická satira, oligarchovia a média ju nechcú

„Satira chýba divákom a občanom. Politikom a oligarchom nechýba,“ hovorí bývalý zabávač a humorista Rasťo Piško

Jeho doménou bolo ironizovanie politikov, ani z ťažkých káuz si nerobil ťažkú hlavu. Preslávil sa ako autor listov premiérovi z Pošty Horný Výplach, so Skrúcaným, s Nogom, Filipom a Radičom zabávali v šou Apropo TV i Telecvoking.

Onedlho 54-ročný komik, herec, humorista a vyučený inštalatér Rasťo Piško sa už dávnejšie vytratil z televíznych obrazoviek, no nie dobrovoľne. Politická satira ho stále baví, prečo sa jej však už vôbec nevenuje, nie je vraj otázka pre neho.

„Položte ju majiteľom a riaditeľom televízií. Oni by mali vedieť, prečo nie je na obrazovkách politická satira. Ak sa na to niekto z novinárov opýta, hovorcovia zvyknú odpovedať, že o tento typ humoru nie je záujem. Osobne mám opačnú skúsenosť,“ tvrdí Piško, ktorého ľudia denne zastavujú na ulici a pýtajú sa ho, prečo s politickou satirou tak radikálne sekol.

Jeho odpoveď je stále rovnaká. „Neviem im to vysvetliť. Za celých desať rokov, čo som preč z médií, žiadna televízia o tento typ humoru neprejavila záujem,“ hovorí. „Treba sa však zamyslieť nad tým, kto vlastní slovenské televízie, a potom si dokážete odpovedať aj na to prečo.“

Čítajte viac:

Spevák Konárik: Spriahol sa s Mečiarom, jeho potomkovia z toho ťažia dodnes

Chýba mu satira

Rýpať do politikov dnes skrátka nemá kto. Rasťo Piško sa s tým zmieril, no stále mu to nejde do hlavy. „Keby čosi podobné robil v televíziách niekto iný, bolo by to v poriadku. Potom by sme mohli hovoriť o konkurencii alebo o otázke kvality. Tento humor sa však úplne vytratil a nikto ho v médiách nepestuje. A to je prinajmenšom podozrivé.“

Naposledy sme ho mohli vidieť v programe Knokaut na Markíze, no keďže „údajne nebol záujem o politickú satiru, vraj nám klesla sledovanosť“, spomína Piško. Snahy o zotrvanie v televízii a pokračovanie otvorenej kritiky politikov ho však už prešli.

Dnes sa venuje najmä písaniu. „Je polovicou mojej práce. Za päť rokov som vydal štyri knihy, z toho tri romány. Celkom slušne sa predávajú,“ pochvaľuje si Piško a dodáva, že už pracuje na ďalšom satirickom románe.

Okrem písania kníh sa rodený Martinčan venuje divadlu. „V lete som napísal divadelnú komédiu Všade dobre, ktorú sme nedávno so Zuzkou Tlučkovou a Paľom Topoľským odpremiérovali a začíname s ňou jazdiť po slovenských mestách a mestečkách,“ hovorí Piško, ktorého teší aj slušný záujem divákov.

Má sa dobre

Na nedostatok práce sa teda nesťažuje. Ani nemôže, popri tom všetko sa totiž najnovšie pokúša presadiť vo filmovej brandži. „Od Audiovizuálneho fondu som dostal štipendium na napísanie scenára filmovej komédie,“ prezrádza.

Honoráre z televízie mu vraj nechýbajú. „Peňazí mám, chvalabohu, toľko, koľko potrebujem. Neviem, aké vysoké honoráre majú tí, ktorí sú momentálne v televíziách, ale údajne to nie je bohviečo,“ vraví Piško.

„Iste, veď načo platiť hercov a scenáristov, keď amatéri z ulice sú ochotní dať sa takmer zadarmo zavrieť na farmu alebo za pár eur účinkovať v Súdnej sieni.“ A jemu samému je jasné, že „satira chýba divákom a občanom. Politikom a oligarchom, ktorí vlastnia médiá, nechýba. Tí sú radi, že sa jej zbavili“.

Čítajte viac:

Keď prehovorí detektív, my počujeme Jána Kožucha: Slovenský Hercule Poirot

Venuje sa učeniu

Ako dnes vyzerá Piškov pracovný deň? „Ráno a doobeda vždy píšem - román alebo scenár. Vtedy má človek najčistejšiu hlavu a najlepšie mu to páli. Občas treba niečo nahrať, niekam vycestovať - na besedu alebo na vystúpenie. Je toho tak akurát, vypočítava.

Okrem iného sa z Piška stal učiteľ. Vzdeláva študentov na bratislavskej Akadémii médií, čo je, ako vraví, paradoxne, poučné aj pre neho samotného. „Stretávam sa s mladými ľuďmi, s ktorými navzájom konfrontujeme svoje názory na svet a literatúru. To je pre mňa veľmi cenné - dozvedieť sa, ako vnímajú tieto veci ľudia mladší o tridsať rokov.“

Súkromná škola však posledné mesiace bojuje s existenčnými problémami. Rasťo Piško o nich vie. „Pravdupovediac, práca na škole nie je pre mňa prioritnou záležitosťou a o vnútorné pomery sa nestarám. Nemám na to ani čas. Pre mňa je učenie skôr rozptýlením, zmenou, vzájomným obohatením, odovzdávaním názorov a skúseností,“ hovorí.

V škole učila aj Adela Banášová a Milan Markovič, no mnohí učitelia odišli - aj pre nevyplatené mzdy. Piškov problém to však nie je, aspoň zatiaľ. „Dozvedel som sa, že niektorí pedagógovia údajne nedostali výplaty. Ja som externý zamestnanec, učím maximálne osem hodín mesačne. Mzdu dostávam na konci semestra podľa počtu odučených hodín. Za minulý semester som dostal zaplatené, no a ten jarný sa práve začína. Uvidíme, čo bude ďalej.“

Ak škola zanikne, pre Rasťa Piška to nebude žiadna tragédia, aj keď by ho to mrzelo. „V mojom živote sa tým v podstate nič nezmení. Pre mňa je to len zlomok mojej činnosti, hoci nepopieram, že cenný a užitočný. Čo sa týka peňazí, strata by to bola takmer zanedbateľná.“