Rebelant v sutane zomrel: Anton Srholec (†86) prežil jáchymovské peklo

Rímskokatolícky kňaz, ktorého uznávali aj mnohí neveriaci. Anton Srholec zomrel po ťažkej chorobe ako 86-ročný.

„Kto užil neslobodu, vie, čo je to sloboda.“ Pre rímskokatolíckeho kňaza Antona Srholca sa tento výrok stal príznačným. Pre hodnotu, ktorú zdôrazňoval až do smrti, sa zaradil medzi rebelov aj v rámci katolíckej cirkvi.

Peklo v Jáchymove

Nepriateľ komunistického režimu musel za rozhodnutie pre duchovné povolanie platiť vysokú cenu. V mladom veku prežil deportáciu do sústreďovacieho tábora v Podolínci a pokus o útek cez rozvodnenú rieku Moravu, ktorý ho stál mesiace vo vyšetrovacej cele. Vo februári 1952 ho v tajnom procese odsúdili na 12 rokov väzenia za pokus o nepovolené prekročenie štátnych hraníc.

„Ako žiť s takým životom? Keď som dostal tých dvanásť rokov, to bolo viac ako tretina môjho života... Niesol som to ako zasvätený život a ako prijatie toho, čo je človeku podané,“ zaspomínal si po dlhých rokoch v rozhovore pre Ústav pamäti národa.

Srholec si odsedel desať rokov; väčšinu času strávil v uránových baniach v Jáchymove, čo sa výrazne podpísalo na jeho zdraví. Dva roky z trestu mu v roku 1960 ubrala amnestia pre politických väzňov.

Robotník s titulom

Po pobyte vo väzení Srholca stále sledovala Štátna bezpečnosť a hoci bol jazykovo zdatný, pracoval ako nekvalifikovaný robotník pri vysokých peciach. Dal sa na samoštúdium teológie. V roku 1969 sa mu podarilo dostať na trojmesačný pobyt do Talianska. Po predĺžení pobytu dokončil teologické štúdiá v Turíne a v roku 1970 ho pápež Pavol VI. vysvätil sa kňaza.

Po návrate na Slovensko však Anton Srholec pre zákaz štátnej moci nemohol pôsobiť ako duchovný. Hoci vypomáhal ako kostolník v bratislavskom kostole Blumentál, až do odchodu do dôchodku robil skladníka a robotníka.

Po revolúcii v roku 1989 sa Srholec venoval najmä charitatívnej činnosti. Šéfoval resocializačnému centru pre bezdomovcov v Podunajských Biskupiciach a publikoval. V radoch katolíckej cirkvi získal povesť „mediálneho kňaza“, čelil kritike, že je príliš svetský. Možno aj vďaka tomu však zapôsobil aj na neveriacich.