Bronzová radosť: Godla už masku nemá, ostala v torontskej Sieni slávy. Vedľa neho Martin Réway.

Réway s Godlom pobláznili Slovensko. Takéto boli ich začiatky

Po dlhých šestnástich rokoch siahli naši mladíci na hokejovom šampionáte po medaile. Pomohli k tomu aj Martin Réway a Denis Godla.

Jeden dovŕši dvadsať rokov o pár dní, druhý o tri mesiace. No ich mená už pozná celá krajina. Kapitán slovenskej hokejovej reprezentácie Martin Réway bol na majstrovstvách sveta hráčov do dvadsať rokov najproduktívnejší hráč nášho výberu, štyri góly dal, na päť prihral.

Brankára Denisa Godlu zasa vyhlásili za najužitočnejšieho hráča celého turnaja. Obaja boli základnými kameňmi výberu Ernesta Bokroša, ktorý v Toronte senzačne dočiahol na bronz. A to začal hrozivým debaklom 0 : 8 s Kanadou.

Rozpaky pred médiami

„Pritom sme nemali taký silný tím ako vlani. No teraz sme do toho dali srdce, celý tím hral obetavo. Tých 0 : 8 od Kanady nám skôr pomohlo,“ analyzoval po návrate Martin Réway. Kým po iné roky prichádzali naši mladíci domov potichučky, teraz z toho bola veľká sláva. Aj rozpaky pri takom mediálnom záujme.

Na hráčoch bolo vidno, že nie sú zvyknutí na toľko pozornosti. Po dlhých šestnástich rokoch siahli naši mladíci na šampionáte tejto vekovej kategórie po medaile. Aj v roku 1999 sa zrodila v Kanade - vo Winnipegu -, aj vtedy bola bronzová, aj vtedy sme ju získali po výhre nad Švédskom.

„Tento obrovský záujem musíme využiť a spropagovať hokej. V Kanade je všetkým, videl som reklamu na chladničke, aute, ba aj čipsoch. Bodaj by nám viac detí začalo hrať túto hru. Základňa je stále príliš malá,“ vraví tréner našej dvadsiatky Ernest Bokroš.

Po otázke, koľko hráčov má reálnu šancu zahrať si raz v slávnej NHL, sa na chvíľu odmlčal. „Budem rád, keď sa dokážu zapracovať do našej Extraligy.“

Z tímu spred šestnástich rokov si v NHL zahrali siedmi - Smrek, Mezei, Cibák, Gáborík, Sejna, Lašák a Nagy. Bátovský sa presadiť nestihol, zahynul pri autonehode cestou zo Schwechatu do Banskej Bystrice dva roky po šampionáte.

Čítajte viac:

Nová modla Denis Godla: Jeho najväčšie tajomstvá

Réwayovi tlak neprekáža

Martin Réway by sa mohol presadiť v NHL. „Urobím pre to všetko,“ vyhlásil krátko po drafte, kde si ho pred dvoma rokmi vybral Montreal Canadiens. Fanúšikovia za morom si ho chvíľu doberali, keď sa v médiách objavil jeho prekrútený výrok, že reprezentácia je pre neho viac než zisk Stanley Cupu. Réway to však myslel inak.

„Pred olympiádou v Soči som povedal, že ak by sa nám podarilo vyhrať olympiádu, bol by to väčší úspech, ako vyhrať Stanley Cup,“ vysvetľoval. Martin zatiaľ hráva v pražskej Sparte, no za morom už chvíľu pôsobil.

Zahral si kanadskú juniorskú ligu za tím Gatineau Olympiques neďaleko Ottawy. V deväťdesiatich zápasoch nazbieral skvelých 112 bodov. Vlani v júni sa vrátil späť do Sparty. Nič vraj netreba uponáhľať. „Najskôr si chcem urobiť meno v Európe,“ tvrdí.

Vedel byť náladový a občas vyvádzal. No je to veľký talent nášho hokeja, ktorý si už odskúšal účasť na seniorskom šampionáte. V tíme Vladimíra Vůjtka bol vlani na majstrovstvách sveta v Bielorusku najmladší hráč. Zvládol to rovnako ako hru pod tlakom či post kapitána dvadsiatky. „Vždy hrám pod tlakom, naučil som sa s tým žiť. A v Kanade aj kričať, keď bolo treba. Chalani to pochopili,“ vraví Martin.

Čítajte viac:

VIDEO: Bronzoví chlapci sú už doma. Prezradili recept na úspech

Mohol byť Čech

Réway mohol reprezentovať Česko. Narodil sa v januári 1995 v Prahe, no rodičia sa rozviedli a otec Karel sa vrátil domov - na Oravu. Najskôr do Trstenej a potom do Dolného Kubína, kde sa živil, ako vedel. Robil napríklad v pekárni, zatiaľ čo syn prenikal do tajov hokeja.

„Keď k nám prišiel otec, či by u nás chlapec nemohol hrávať, nemal ani výstroj. Museli sme mu nejaký zohnať. No Slavia nám ho prepustila bez problémov. Ich manažér nerobil žiadne drahoty,“ vraví Miro Dráb, riaditeľ klubu v Dolnom Kubíne. Ešte predtým však musel mladý Martin na matriku, kde sa z neho stal Slovák.

Réway si v Slavii, kde hrával futbal i hokej, stihol urobiť meno. Český mládežnícky tréner Jan Šťastný si dodnes pamätá jeho kúsky z ľadu. „Mal fantastické myslenie a prirodzenú kreativitu, ktorá sa nedá naučiť. S tým sa musíte narodiť,“ vraví. Aj v inom sa líšil od mnohých spoluhráčov.

„Mal ťažké detstvo. Pochádzal zo skromných pomerov a vždy skromne aj vystupoval. Ostatní chodili na tréningy autami, on metrom. Poznal som len jeho otca, mamu som na štadióne nikdy nevidel. Otec však chodil na každý zápas. Bol tichý, uzavretý, nikdy nič extra nehovoril. Myslím, že robil niekde strážnika.“

Réway dával na frak aj o rok starším hráčom. „Už ako piatak-šiestak za sezónu stokrát skóroval. A že bol občas náladový a trieskala ním puberta? A s kým nie? Odkážte mu, že som na neho hrdý,“ vravel Šťastný. Napriek tomu, že Slováci na ceste do semifinále zdolali práve Česko.

Dejepis za päť minút

V Dolnom Kubíne sa mu snažil vytvoriť domáce prostredie aj dorastenecký tréner Peter Holaza. Dokonca spolu bývali - na internáte v Brezovci. „Mal som tam prenajatú izbu. Dohliadnuť na Maťa mi pomáhal môj kolega Marián Mizerák, moja priateľka Gabika, rodina Martvoňová či hokejový agent Peťo Kadleček,“ spomína Holaza.

Keď sa Réway presťahoval do Kubína, nevedel dobre po slovensky. „Spočiatku len slovíčka, ale na konci už hovoril bez problémov. Okrem iného mal skvelú fotografickú pamäť. Raz mi volali zo školy, že ho na druhý deň budú skúšať z dejepisu. Dal som mu do ruky knihu s tým, čo musí ráno vedieť, a on sa za päť minút vrátil a hovorí: „Já už to vím, pane trenére.“ Nechcel som tomu veriť, bolo neskoro a boli sme unavení, no on mi to celé vyrozprával takmer od slova do slova.“

Martinovi sa nechcelo vždy trénovať navyše, no len čo začal, šiel na sto percent. „Presne k tomu ho už odmalička viedol otec Karel. Práve on mi dal dôveru a voľnú ruku, aby som sa o Maťa staral. Aj touto cestou sa mu chcem poďakovať za príležitosť. Réway je výborný hokejista. Vždy som veril v jeho schopnosti a víťazný charakter,“ pokračuje Holaza.

Dolný Kubín mal zrazu hviezdu, na ktorú sa oplatilo chodiť. A ľudia chodili. Nedávno Holaza s Réwayom spomínali na dorastenecký ligový duel Dolného Kubína s Kežmarkom z jesene 2009. Kubín vyhral 7 : 0, Réway dal kežmarskému brankárovi Godlovi v druhej tretine tri góly za desať minút. Teraz boli obaja strojcami nečakaného bronzu na majstrovstvách sveta.

„Kubínu pomohol vytvoriť v doraste výbornú partiu. Už ako ôsmak bol lídrom tímu. S ním sme sa dostali dokonca do baráže o Extraligu, no ušla nám o vlások. Aj preto, že Maťo dostal zápal priedušiek a záver baráže neabsolvoval. Dodnes si občas pozriem videá z tej sezóny,“ priznáva Holaza.

Godlu spoznávali aj v Kanade

Ani Kežmarčan Denis Godla nepochádza z bohatej rodiny. Otec Miroslav si musel dva razy zobrať pôžičku tristotisíc korún, aby mal jeho hokejový rast z čoho financovať. „Už som ich splatil, nebojte sa,“ smial sa do telefónu z Anglicka, kde jeho firma montuje solárne panely. Až na zápas o bronz sledoval synove zápasy doma v Kežmarku.

Manželka Mirka i dcéra Jenifer už vedia, že otca pred súbojom nemožno rušiť. „Dve hodiny pred zápasom sa so mnou nedalo hovoriť. Bol som ako na ihlách. Keď hrali chlapci o bronz, sedel som na internete a hrozne to sekalo. Mal som riadne nervy, ale som šťastný, ako to dopadlo,“ vraví Miroslav Godla. Tajne dúfa, že aj jeho syn to dotiahne do NHL.

„Je jedno, kto by to bol. Kto ho potiahne, ten ho má. Môj otec lepí Denisovi výstrižky z novín do albumu. Ešte sa tam toho veľa zmestí,“ vraví. „Bolo by to pekné, ale ešte je to stále ďaleko,“ zostáva Denis pri zemi.

V Kežmarku ho po návrate vítalo plné námestie. „A v Kanade ma ľudia zastavovali aj na ulici. Bolo to neuveriteľné. Želal by som to zažiť raz každému hráčovi. Fanúšikovia sú tam s hokejom silno spätí.

Dojímavé bolo, keď si prišiel jeden zo zástupcov torontského klubu odo mňa do šatne po súboji o bronz vypýtať prilbu do tamojšej siene slávy. Keď som ju podpísal a odovzdal, veľmi sa tešil,“ vravel najužitočnejší hráč šampionátu, ktorý Čechom vo štvrťfinále chytil všetkých tridsaťštyri striel. „Mám ešte jednu starú masku zo Slovana. V takej sa vždy chytá najlepšie,“ tvrdí.

Za Slovan i za Piešťany

Kanaďania ho prirovnávali k Dominikovi Haškovi. „Lichotí mi to, ale že sa nám tak bude dariť, s tým sa naozaj počítať nedalo. Rozhodla najmä skvelá partia. A kde beriem pokoj v bránke? Keď na začiatku nedostanete hlúpy gól, začnete si veriť. Potom sa dá všetko zvládnuť,“ tvrdí mladý slovenský brankár.

Denis mal po šampionáte plné ruky práce. Okrem tréningov v bratislavskom Slovane začal striedavo chytať aj za Piešťany. Štart v Banskej Bystrici sa však ulietanému hrdinovi nevydaril, Piešťany prehrali 1 : 6, Godlu po dvoch tretinách za stavu 0 : 5 vystriedal Šúrek. Zmluvu so Slovanom má podpísanú do apríla 2016.

Otec východniar už dávno nie je antislovanista. Ako sám tvrdí, bude mu držať palce, nech by hral za kohokoľvek. „Aj tričká klubu už nosím,“ prezradil. Najvyšší čas zadovážiť si piešťanský dres.

Bez projektu by to nešlo

Keby projekt a centrálna príprava neexistovali, tak sa tí chlapci v živote v juniorskom veku tak dobre na šampionát nepripravia - obhajuje rezolútne tréner našej hokejovej reprezentácie do 20 rokov Ernest Bokroš spoločnú prípravu našich mladíkov. Talenty zbierajú po celom Slovensku už od roku 2007.

Skúsenosti potom naberajú v Extralige v dueloch so staršími a skúsenejšími hráčmi. Odohrajú vždy len časť sezóny, potom sa pripravujú na majstrovstvá sveta. Svet nám projekt závidí, no názory na jeho existenciu sa u nás doma rôznia.

„Tento rok sme mali iné tréningy, prispôsobené Kanade. S iným kondičným trénerom. Mali sme tam fakt veľa síl,“ porovnáva útočník Pavol Skalický, jeden z trinástich hráčov bronzového tímu v projekte SR 20. Skalický porovnal aj súboje v Extralige a na šampionáte.

„Doma sa hrá taktickejšie, nelieta sa tak ako na MS,“ dodal rodák z Gelnice, ktorý už nabral smer Švédsko. O profesionálnu zmluvu zabojuje vo švédskom Örebre. Vytvoriť projekt bola vraj nevyhnutnosť. Kluby sa k svojim odchovancom začali správať čoraz viac macošsky. Namiesto toho, aby ich postupne začleňovali do tímu, si radšej našli posilu zo zahraničia. Pritom často už za zenitom.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní