Vo forme: Speváka Richarda Müllera drží vo forme malý syn.
Partnerka Vanda Wolfová mu doma vytvára skvelé podmienky.

Richard Müller: „Stále mám pocit, že v tejto našej krajine to nie je celkom 
v poriadku“

Spevák Richard Müller sa rozhovoril aj o tom, čo mu pomáha v boji s depresiou a či sa zamýšľal nad jej dedičnosťou. 
„Áno, dcéra s tým výrazne bojuje,“ priznal.

S Richardom Müllerom sme sa stretli vo fotografickom ateliéri. Vyzeral sviežo a rozprával o tom, ako prestal fajčiť a radikálne schudol. Na miesto dorazil so synom Markusom o hodinu neskôr než jeho partnerka Vanda Wolfová (45), ktorá sa na spoločnú fotografiu pripravovala v kresle vizážistky. Pokým sa vybavili všetky štylistické záležitosti, oddychoval spevák na gauči. Už to nebol spevák, umelec. Pred našimi očami sa zmenil na otca. Po bruchu sa mu váľal vysmiaty šesťročný chlapec, ktorý dával otcovi kvantum otázok. Sypal ich zo seba jednu za druhou. Energický bol Markus aj pred objektívom. Spevák sa snažil držať so synom tempo. Bolo evidentné, že ho vzťah s Vandou Wolfovou a tretie dieťa zachránili pred záhubou.

S RICHARDOM MÜLLEROM (56) sa rozprávala NINA KOŠECKÁ.

Aký bol pre vás uplynulý rok 2017?

V podstate veľmi podobný ako iné. Mal som výnimočné koncertné turné. Okrem albumu Výberovka sme nevydali žiadne cédečko. Aspoň o tom neviem. Chystám však už materiál na nový album. Hudbu naň 
opäť robí Ondřej Brzobohatý a texty Peter Uličný.

Cítite sa na to, že by ste ešte niekedy napísali svoju autorskú pieseň?

Ale určite. Len práve teraz nie. Niekedy sa mi do toho ne-chce. Bolo obdobie, keď som písal veľa skladieb s Jarom Filipom, a bolo obdobie, keď som si to napísal sám. V tomto smere som taký chameleón. Tým, že mi pribudli dvaja výborní autori, s ktorými som pôvodne nepočítal na spoluprácu, myslím, že by som sa nemal dožiť sklamania.

Po alkohole ste sa vzdali aj závislosti od cigariet. Niektorí potom enormne priberú.

Áno. Prestal som zo dňa na deň. Jednoducho som si zapálil a zistil som, že mi to už ani nechutí. Ďalšiu som si doposiaľ nezapálil. Bude to už pár rokov. Nekúpil som si žiadne nikotínové náplasti ani cukríky. Je to iba o rozhodnutí. Keď je niekto odhodlaný, nie je to problém. Trochu som 
pribral, ale už som to aj zhodil.

Na to, že je po sviatkoch a všetci riešia nárast hmotnosti, vyzeráte, že vám tie dni hojnosti prospeli.

Jedla sme mali dosť. Pribudol tuniak a ubudol kapor, lebo nemám rád kosti. Ale áno, schudol som už tridsať kíl. Prestal som žrať.

Extrém: Umelec mal najviac stoštyridsať kíl. To je však minulosť. Na nadchádzajúce turné je v kondícii.
Extrém: Umelec mal najviac stoštyridsať kíl. To je však minulosť. Na nadchádzajúce turné je v kondícii.
Emil Vaško

Máte vôbec rád Vianoce?

Nemám. Lezie mi to na nervy. Ten zhon. Malo by to znamenať mier a pokoj a je to iba naháňačka.

A Silvester?

Ten už vôbec nemám rád. Lebo každý, koho stretnem, sa ma pýta: Prečo sa nesmeješ? A prečo nemáš dobrú náladu? Veď je Silvester. A čo, keď je Silvester. Je to normálny deň, ktorý treba normálne prežiť. Nepamätám sa, že by som to niekedy oslavoval.

Na čo najradšej míňate peniaze? Ako ste si poradili s darčekmi pod stromček?

U mňa to prebieha rovnako každý rok. Deťom dám nejakú knižku a do nej vložím financie. Pre Vandu som mal nežný šperk na krk a na ušká. To bolo všetko, lebo -ostatnú širokú rodinu zásobuje Vanda. Mňa potešia kompaktné disky a iné veci spojené s hudbou.

Naozaj už netúžite kúpiť si niečo honosné?

Nie. Poteší ma čokoľvek, čo je spojené s umením. Výstava, dobrý film, koncert. Nedávno sme boli na Rolling Stones v Paríži. Materiálne sa necítim plnohodnotne ukojený, napriek tomu konštatujem, že žijem nadštandardne. A to by som želal každému jednému.

Čo je väčšia zábava - keď ste minuli tridsaťtisíc korún v hotovosti alebo keď vám dnes stačí priložiť kartu?

Asi to prvé. Bola to väčšia „sranda“. Pravdepodobne to pípnutie je bližšie realite.

Ženy, s ktorými máte deti, Soňa Müllerová aj Vanda Wolfová, sú od vás finančne nezávislé. Priťahujú vás také ženy alebo je to len náhoda?

Určite je to skvelý pocit najmä v prípade Vandy, lebo je manažérka nielen profesionálne, ale aj v súkromí. S ňou sa dá realizovať všetko. Podobne bola na tom Sonička. Niežeby som bol nejako výrazne lenivý. Som len lenivý. A tak ma poteší, keď nemusím niektoré veci robiť sám.

Chceli ste sa vôbec niekedy venovať niečomu inému? Ak by ste neboli spevák, čo by vás bavilo?

Už v druhom ročníku Vysokej školy múzických umení, kde som študoval dramaturgiu a scenáristiku, som pochopil, že pani vedúca ročníka nie je to správne, čo by som ja chcel podporiť. V tom období som sa začal venovať hudbe. Nedochádzalo mi, že by som mal robiť niečo iné. Išiel som rovno z vojny do kapely.

Pri vašom dome ste viackrát postávali na zastávke. Chodíte mestskou hromadnou dopravou (MHD)? Popularita predsa len môže byť obťažujúca.

Ja by som veľmi rád chodil MHD. Len to potrebujem skoordinovať. Nerobí mi to vôbec žiadny problém. Na takzvané hviezdne maniere nedbám. Mne sú ľahostajné. Keď prídem na to, že ma baví chodiť po meste trolejbusom, tak naň nasadnem. Len sa potrebujem zorientovať, aby som nedošiel inam a nepáchal zločiny na mestskej hromadnej 
doprave.

O dcére Eme sa občas z médií dozvieme, čo robí, ale váš syn Filip sa vôbec nemedializuje.

Filip vyštudoval právo a fantasticky sa ujal v realitnom biznise. On sa programovo vyhýba medializácii. Mám pocit, že to všetci rešpektujú.

Ema odišla ako tínedžerka do zahraničia, začala žiť sama. Robila modelku, vyštudovala módny manažment. Báli ste sa o ňu?

To by nemalo význam. Ono to prejde spôsobom, akým má. Pochopiteľne, že si vypila alebo fajčí. No a čo teraz? Budem ju biť? Jednoducho, vidím na nej, že sa vyvíja dobrým smerom. Vedela, že sa má snažiť, tvrdo makať a vyplatí sa jej to.

Ostane žiť v zahraničí?

Nechávam jej otvorené pole pôsobnosti, ale nie je mi to celkom jedno. Nekážem jej, či má žiť v Paríži, alebo New Yorku, hoci sa úprimne priznám, že veľmi túžim, aby tam ostala. Lebo stále mám pocit, že v tejto našej krajine to nie je celkom 
v poriadku.

Ema Müllerová s mamou Soňou.
Ema Müllerová s mamou Soňou.
Instagram/emamuller

Psychické problémy sú do veľkej miery dedičné. Mysleli ste v tomto smere na deti?

Samozrejme, že mi to napadlo. Ale všetko je v rámci normy. Ema dosť výrazne a tvrdo bojuje, aby sa týmto veciam vyhla. Podľa toho, čo viem - voláme si takmer každý deň -, tieto záležitosti zvláda. Markus je veľmi spoločenský, komunikatívny a veselý chlapček, tak sa snáď tomu vyhne.

Kto vám pomohol začať bojovať s maniodepresiou? Uvedomili ste si, že ste chorý, sám alebo problém spozorovala rodina?

Myslím si, že jedno aj druhé. Ťažko sa to dá definovať.

Čo vám pomáha víťaziť nad chorobou?

Absolútna abstinencia, to je cesta k úspechu. Nechodím ani von do spoločnosti, lebo v istom momente treba zábavu posunúť niekam ďalej, a to alkoholom. Doma máme nulovú politiku - nepijeme nikde ani si nepripíjame. Je to zbytočné. Vanda vie na to odpovedať najlepšie.

Vanda Wolfová: Je to veľmi zložitá vec. Keď si zlomíte ruku a bolí vás, riešením je sadra. Ale keď má človek psychickú chorobu, ako hovorí Richardova lekárka, je to choroba celej rodiny. Keď mu zaberú lieky, tak sa cíti dobre a prestane ich brať. To je, samozrejme, chyba.

Je ťažké o tom hovoriť?

Vanda Wolfová: Je to záležitosť, za ktorú sa netreba hanbiť. Ak má niekto cukrovku, musí si denne pichať inzulín. Vo chvíli, keď je psychická choroba pod kontrolou, dá sa žiť plnohodnotne.

A keď nastane recidíva?

Vanda Wolfová: Samozrejme, môže sa to stať. Richard je veľmi citlivý človek, výrazne reaguje na emocionálne podnety. Tak ako ho predtým v živote zachránili staršie deti, budí ho teraz každé ráno Markus. To mu pomáha. Na svoju diagnózu má najhoršie povolanie. Jeho choroba si vyžaduje pravidelný režim. Kedy ísť spať a kedy vstávať. Ak má koncerty alebo je na turné, vtedy ho nemá. Potom prichádza obdobie, že by mohol prespať celý deň, ale to by bol ten najhorší variant.