Josefovi Zímovi najviac prischla nálepka princa Radovana, ktorého si zahral v roku 1959 po boku Márie Kyselkovej.

Rozprávkový princ Radovan nemal o fanúšičky núdzu: Nebol som svätý

Josef Zíma alias princ Radovan z rozprávky Princezná so zlatou hviezdou má už osemdesiatdva rokov, napriek tomu mu stále nadbiehajú fanúšičky.

Josefa Zímu, českého speváka, herca a moderátora, často označujú za kráľa dychovky, najviac mu však prischla nálepka princa Radovana, ktorého stvárňoval v rozprávke Princezná so zlatou hviezdou.

„Už som sa s tým zmieril a trochu to odľahčujem tým, že som princ v penzii,“ smeje sa a priznáva, že bez toho, aby nezaspieval na svojich vystúpeniach ústrednú rozprávkovú melódiu „prstýnek něžný dala mi“, pri ktorej vzdychajú ženy všetkých generácií, by ho z javiska nepustili.

Prežil to

Hoci má Josef Zíma už osemdesiatdva rokov, väčšina ľudí mu pre jeho dobrosrdečnú povahu nepovie inak ako Pepíček. Hneď na začiatku svojej kariéry dostal možnosť účinkovať v romantickej rozprávke Princezná so zlatou hviezdou. Ako dvadsaťsedemročný stvárnil princa Radovana, ktorý mu priniesol obrovskú popularitu.

„Každým to zamáva, ani ja som nebol výnimka, ale prežil som to. Vtedy nebol bulvár, takže to nebolo až také dramatické, no aj tak som mal čo robiť. Dievčatá ma prenasledovali na každom kroku a keď prišli k nám domov, hrdá babička ich radostne pozvala do bytu. Stávalo sa, že ma videli napríklad vychádzať z toalety. Trapas,“ smeje sa s odstupom mnohých rokov.

Netají však, že rozprávku, ktorá ho preslávila, má rád. „V čase jej nakrúcania sa mi narodila dcéra. Diváci to azda nepostrehnú, no pred prvou milostnou scénou, keď sa s princeznou Ladou zoznamujeme v parku a vymieňame si prstienky, som nespal ani minútu."

"Celú noc som dcéru s kamarátmi zapíjal tak, ako sa patrí. Takže keď som prišiel na pľac, mali so mnou maskéri čo robiť. Dokonca som mal aj hlas asi o pol oktávy nižší,“ prezrádza.

Spolu s rozprávkou prežila aj ústredná pieseň Prstýnek, ktorá je dodnes veľkým hitom. „Bez nej sa nezaobíde žiadne moje vystúpenie. Možno by som na ňu bol už alergický, ale zaranžovali sme ju po novom a spievam ju v rozprávkovej zmesi aj s piesňou Rozvíjej se poupátko."

"Stáva sa, že za mnou príde babička s vnúčikom a hovorí mu, že to som ja ten princ. A malý len zarazene pozerá a myslí si: ‚Tento?‘ Asi na javisku pôsobím čudne, keď v mojom veku spievam pieseň princa. Aby som to odľahčil, ľuďom vždy poviem, že som už princ v dôchodku.“

Stále v kurze

Fanúšičky to vraj neodrádza, takže dodnes čelí „muzikantským Liduškám“, ktoré si nenechajú ujsť žiaden jeho koncert. „Napríklad pani Nožičková za mnou jazdí, kam môže. A je takých viac. Našťastie. Keby som bol závislý od pätnásťročných dievčat, ktoré idoly menia každú chvíľu, musel by som si hodiť mašľu.“

Napriek neustálym nájazdom fanúšičiek manželstvo Josefa Zímu s herečkou Evou Klepáčovou vydržalo viac ako šesťdesiat rokov. „Žiarlili sme obaja. Ale ona asi viac na mňa. To však už tak býva, u chlapov je to viac zreteľné,“ hovorí diplomaticky. Pýtame sa teda na rovinu. Mala manželka dôvod žiarliť?

„Svätý som nebol, ale ani ona nie,“ vybuchne smiechom. Hoci počas desiatok rokov prešli všakovakými situáciami, tvrdí, že svoju manželku nikdy neprestal milovať. „Bolo to naozaj krásne manželstvo, hoci niekedy aj poriadne dobrodružné. Čo sa vitality a povahy týka, Evička patrila skôr niekam do Kalábrie."

"Pri nej som sa naučil občas aj ja buchnúť dvermi. Zaujímavé je, že dôležité veci sme riešili absolútne pokojne, no pre hlúposti by sme sa vedeli rozviesť aj trikrát denne.“

Na Chladila si netrúfa

Posledné dva roky svojho života trpela herečka Klepáčová, ktorá sa preslávila aj ako Káča z rozprávky Hrátky s čertom, nepríjemnou maniodepresívnou psychózou. Pre psychické problémy dokonca vyskočila z okna. V tom čase jej bol milujúci manžel najväčšou oporou.

„Snažil som sa ešte viac pracovať a zarábať, aby bolo na lieky. Posledné obdobie bolo už dosť dramatické a smutné, pretože v podstate už len ležala. Potrebovala neustálu starostlivosť, takže do domu sa nasťahovali cudzie opatrovateľky. Naozaj to nebolo ľahké ani lacné,“ priznáva s trpkosťou.

Smútku za milovanou ženou sa nedokáže ubrániť ani dva roky po jej smrti. Snaží sa ho zahnať prácou. „To je moja záchrana. V apríli vyrážame ešte s niekoľkými kolegami na veľkú Evergreen tour. Veľmi sa teším."

"Nechal som sa ‚ukecať‘, že v programe s Ivettou Simonovou zaspievame aj jedno dueto, ktoré kedysi spievala s Milanom Chladilom. Na viac by som si netrúfol ani omylom, lebo na to nemám. Jeho nenahradí nikto,“ presviedča nás legendárny umelec.

Žiadny koniec

Dnes má Josef Zíma podľa vlastných slov viac vystúpení ako počas najväčšej slávy. „Nedokázal by som sedieť doma a čumieť do stropu. Nedávno sa ma Karel Gott pýtal, či nie je lepšie sa na to v našom veku už vykašľať. Ale prečo to baliť? Kým človek udrží v ruke zubnú kefku, má fanúšikov a aj jemu samému robí spievanie radosť, nie je dôvod na koniec,“ tvrdí rezolútne.

Určité zdravotné problémy však priznáva. „Tu ma bolí, tam ma pichne, takže pravidelne ráno i večer beriem lieky a navštevujem lekárov. Ale neberiem to veľmi vážne. Veď to patrí k veku.“

Najväčšie patálie má však s nohami. „Už mám obe kolená umelé, našťastie sa dokážem dopravovať autom. Najviac ma však mrzí, že už nemôžem hrať divadlo. Dve hodiny chodiť po javisku by som nezvládol.“

Pre zdravotné problémy má s usporiadateľmi vystúpení v zmluve zakotvené, že pre neho zabezpečia barovú stoličku. „Hodinu na javisku by som nevydržal stáť ani pre chrbticu. Sinatra sa celý život na javisku o niečo opieral a vyzeral frajersky, u mňa je to však nutnosť,“ krčí plecami.

Živé spomienky

Po celý čas nášho stretnutia sršal niekdajší princ dobrou náladou. Komplexy z pribúdajúcich rokov síce priznal, ale čierne myšlienky ho neprepadávajú aj vďaka tomu, že je neustále obklopený priateľmi a rodinou.

„S dcérou Zuzanou stále bývame v jednom dome, ktorý som kedysi postavil. Akurát vnučky už vyleteli z hniezda, našťastie máme pekný vzťah. A dvaja pravnuci, to sú moje veľké lásky,“ rozplýva sa. Už teraz sa teší, keď s celou rodinou, tak ako každý rok, oslávi vianočné sviatky.

„Všetci prichádzajú ku mne, pretože mám najväčší stôl, ktorý sa dá rozložiť. Dokopy nás je dvanásť. Svoju dcéru zo žartu oslovujem babička, takže nie je veľmi nadšená, ale berie to s humorom.“

K tradícii koncoročných sviatkov u nich patrí aj sledovanie slávnych rozprávok a filmov, v ktorých sa blysol Josef Zíma alebo jeho manželka Eva Klepáčová. „Ja som hral princa Radovana v Princeznej so zlatou hviezdou, moja manželka Káču v Hrátkach s čertom a obaja ešte spoločne dabujeme v rozprávke Mrázik. Ja Ivana a ona Nastenku. Hovorili sme tomu, že máme televízny týždeň. Ale stávalo sa, že všetky tieto rozprávky sa vysielali v jeden deň.“

Niektoré z filmov, v ktorých účinkovala manželka, si Josef pustí z dévedéčka aj počas roka. „Rád si ju pripomeniem, ale nie je to z nostalgie. To si prežívam vnútri. Nemám rád pohreby ani cintoríny. To najmilšie si nosím v hlave a srdci. Tam je to uložené a večne živé."

"Je však pravda, že dodnes sa doma cítim čudne, keď tam už Evička nie je a nemôžem s ňou hovoriť. Raz domov priniesla kocúra, ktorého mám dodnes. Vidím v ňom kus nej. Keď sa s ním maznám rovnako ako kedysi ona, je to živá spomienka,“ vyznáva sa.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní