Rapsódia v zelenom: Prestížny dres získal slovenský cyklista na Tour de France už štvrtýkrát.

Sagan bol na Tour nezastaviteľný: Zelený dres vyhral po štvrtý raz

Hoci Sagan rovnako ako vlani nevyhral na Tour ani jednu etapu, bodovaciu súťaž získal pre seba už štvrtý raz. Famózny Slovák si vo Francúzsku podmanil cyklistický svet.

Ani enormná a málo vídaná snaha Petrovi Saganovi nepomohla. Druhý rok po sebe nevyhral na Tour de France ani jednu etapu, hoci to avizoval ako jeden zo svojich cieľov. Napriek tomu je morálnym víťazom 102. ročníka najprestížnejšieho cyklistického podujatia na svete. Nielen preto, že štvrtý raz vyhral bitku o zelený dres a už len dva triumfy ho delia od rekordéra v tejto súťaži Nemca Erika Zabela.

Neúnavný Žilinčan v službách tímu Tinkoff-Saxo bol neustále vpredu, pútal pozornosť kamier, médií. Dva razy získal cenu pre najbojovnejšieho jazdca etapy. Dokázal, že cyklista nemusí byť v cieli za každú cenu prvý, aby sa o ňom neustále hovorilo. „Bol to najsilnejší muž na celej Tour. A podľa štatistík aj najpopulárnejší,“ zložil mu poklonu ruský majiteľ stajne Oleg Tiňkov. Kým celkového víťaza Brita Chrisa Frooma jeden z fanúšikov opľul, druhý udrel a tretí oblial močom v domnienke, že podvádzal, Saganovi držali palce aj iné národy.

Bitka aj zábava

„Som šťastný, ako to dopadlo. Od začiatku to bol tvrdý boj. Jasné, chcel som vyhrať etapu, no nebolo to vôbec ľahké,“ hodnotil v cieli Sagan, kráľ druhých miest. Počas štyroch ročníkov Tour ich nazbieral šestnásť. V tomto ročníku päť, čo je ďalší rekord pretekov. Na porazenie. Napriek tomu Sagan nevyplakával, nenadával, nedržal si nešťastne hlavu v dlaniach. Naopak, neustále sa zabával. Na sebe aj kolegoch. Len pár neprajníkov na sociálnych sieťach tie druhé miesta nevedelo stráviť a Petrovi nadávali a urážali ho. Ostatní sa dobrovoľne a ochotne stávali súčasťou saganománie.

Pre psychológa Norberta Uhnáka žiadne prekvapenie. „Ošiaľ okolo neho je prirodzený jav. V každej spoločnosti majú ľudia potrebu stotožniť sa s tými, ktorí sú slávni, úspešní a bohatí. Pripadáme si tak sami viac úspešní. A pokiaľ ide o ten negatívny prístup, sú aj ľudia, ktorí ho preferujú. Závisť v nich nepodnecuje snahu zlepšiť si život vlastnými silami, čo je namáhavé. Uprednostnia ničivý hnev - niečo ako keď zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi,“ vysvetľuje Uhnák. Sagan má byť na čo hrdý. Nezlomnosť, s akou bojoval o etapové víťazstvo, hoci deň predtým mu len tesne uniklo, bola priam obdivuhodná. Pritom často bol na všetko sám.

Ostatní dreli na lídra tímu Španiela Alberta Contadora, bojujúceho o žltý dres. Aj Slovák musel pomáhať. Až keď Španiel pokazil jednu pyrenejskú etapu a bolo jasné, že na Brita Chrisa Frooma mať nebude, pomáhala väčšia časť tímu aj nášmu zástupcovi. Na víťazstvo to nestačilo, no pre Petra to musela byť vzpruha. Tiňkovovi ukázal, že ho nemôže odsúvať na druhú koľaj. „Keď už bolo jasné, že žlté tričko mať nebude, majiteľ veľmi chcel, aby sme mali v tíme zelené,“ priznal Sagan.

Porazil aj pravidlá

A hoci Nemec Andre Greipel tentoraz o rovnaký dres bojoval razantne od prvej etapy, Saganovmu náporu neodolal. Ani štyri etapové víťazstvá a 366 bodov mu na zelený dres nestačili. Peter ich nazbieral 432. „Z piatich šprintov pri dojazde celého pelotónu som vyhral štyri. Nemám prečo byť nespokojný,“ tvrdil Greipel, 33-ročný rýchlik z Rostocku. O zisku zeleného dresu, po ktorom začiatkom júla tak bažil, už Nemec z tímu Lotto Soudal po konci pretekov radšej nehovoril.

Proti Saganovej dominancii v súťaži o zelený dres bojovali nepriamo aj organizátori. Po jeho treťom vlaňajšom prvenstve upravili bodovanie v etapách, no Peter si ho aj tak privlastnil. Hoci mu dlhšie trvalo, kým ho získal. Kým vlani v zelenom jazdil dvadsať etáp, teraz „len“ trinásť. Na to sa však história pýtať nebude. „Na tohtoročnej Tour Sagan potvrdil, že je v tejto súťaži neprekonateľný, bol všade. A keď Cavendish alebo Greipel vyhrali etapu, bol hneď za nimi - druhý,“ chválil ho pre cyclingnews.com Austrálčan Robbie McEwen.

Ten je trojnásobným držiteľom zeleného dresu z rokov 2002, 2004 a 2006. „Rád sa na neho pozerám. Dúfam, že nabudúce nejakú etapu vyhrá a dodá zelenému dresu väčší lesk. Na jeho mieste by som sa však nevybíjal v toľkých únikoch a sústredil sa na pár etáp. Frustrovalo ma, keď som videl, koľko energie vymíňal bez výsledného efektu,“ myslí si McEwen.

Tiňkovov vzdor

Etapové víťazstvo chýbalo aj Saganovmu mecenášovi Tiňkovovi. „Byť toľko ráz medzi piatimi najlepšími v etape a ani raz nevyhrať? Aj pre jeho morálku by bolo lepšie, keby mu to aspoň raz vyšlo. Stále platí, že profesionálna cyklistika je len o víťazstvách. Druhé a tretie miesta nemajú takú hodnotu,“ tvrdí ruský biznismen. Je rozhodnutý sponzorovať svoj tím aj v budúcom roku. No potom? „Čo bude ďalej, ešte neviem. Možno to bude môj posledný rok,“ netají Rus nespokojnosť so súčasnou finančnou politikou Tour. Najmä so spoločnosťou ASO (Amaury Sports Association), ktorá okrem prestížnej Rely Dakar organizuje trojtýždňové cyklistické divadlo.

Mimochodom, počas aktuálneho ročníka Tour sa signál vysielal do 188 krajín sveta. Tiňkov je presvedčený, že ASO jazdcom dáva len omrvinky z tučného balíka, ktoré na podujatí zarobí. „Vrazil som do toho už 40 miliónov z vlastného vrecka, no späť sa mi nevracia nič. Je načase zmeniť tento šport,“ želá si Saganov chlebodarca. Tiňkov platí len Saganovi podľa našich informácií zhruba štyri milióny eur ročne. Organizátori na tohtoročnej Tour rozdali na odmenách len čosi vyše dvoch miliónov eur. Tím Tinkoff- Saxo ako tretí najlepší tím pretekov zarobil 176 350 eur, z toho Sagan prispel čiastkou 74 310 eur.

Froome chce hetrik

Nebyť vlaňajšieho pádu a zlomeného zápästia mohol Chris Froome, kenský rodák s britským pasom, ktorý vyrastal v Južnej Afrike, už oslavovať na Tour de France hetrik. Takto sa z celkového víťazstva teší „len“ druhý raz. Froome je prvý Brit, ktorý Tour vyhral dva razy a za posledných 45 rokov len druhý jazdec, ktorý dokázal získať aj žltý dres pre najlepšieho jazdca v celkovom poradí, aj bodkovaný v súťaži vrchárov. Všetko rozhodla prvá pyrenejská etapa, kde Brit nadelil súperom tri minúty. Hoci v Alpách mali všetci v tíme Sky z Kolumbijčana Naira Quintanu strach, náskok pre svojho lídra udržali.

O víťazstve Frooma rozhodlo 72 sekúnd, najmenší rozdiel za posledných sedem rokov medzi prvým a druhým v poradí. Frooma však posunula na najvyšší stupeň najmä dokonalá príprava. V Pyrenejach bol s tímom už na jar a stúpanie na La Pierre Saint-Martin, kde o celkovom triumfe na Tour rozhodol, si vyskúšal dopredu. Práve na ňom napokon v predstihu zaútočil. „Vždy je lepšie brániť náskok, ako dobiehať stratu,“ vyhlásil unavený, no šťastný Froome.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].