Vyťažený: Zladiť školu aj hranie nie je nič jednoduché, tvrdí.

Šampión z Považia: Nahovárali ho na modeling, zarába si hraním hier

Erik Leštach hráva pretekárske hry. Stretol sa vďaka tomu so svetoznámymi športovcami a celkom dobre si dokáže privyrobiť.

V štrnástich bol majstrom Česka a Slovenska, v sedemnástich majstrom sveta. Keď sa v júni 2012 rozdávalo vysvedčenie, Erik Leštach v školskej lavici chýbal. V Prahe ako prvý Európan podpisoval profesionálnu zmluvu. „Išiel som si poň až v septembri,“ vraví 21-ročný Považskobystričan, ktorému vo svete hier nikto nepovie inak ako Hakki Junior.

Zmluva s firmou, ktorú propaguje, mu zabezpečuje pravidelný príjem a odmeny za reklamné akcie, kam chodí svoje herné umenie prezentovať. Popritom má stále dostatok príležitostí zarábať na odmenách na šampionátoch a turnajoch.

Hráči zo sedemdesiatych rokov minulého storočia by sa asi čudovali, no dnes sa dá hraním počítačových hier naozaj slušne zarobiť. „Neuživí ma to, ale viem si pekne privyrobiť. Myslím však aj na zadné dvierka, študujem strojarinu v Žiline. To, čo robím, sa dá robiť maximálne do tridsiatky. Ľuďom sa však už v dvadsiatich siedmich-ôsmich rokoch začínajú spomaľovať reflexy,“ vysvetľuje.

S Vettelom i Ricciardom

Erik Leštach hráva pretekárske hry. Stratégie, hoci sa na nich dá vyhrať viac peňazí, mu k srdcu neprirástli. V roku 2011 v Paríži sa stal majstrom sveta v hre TrackMania Nations Forever, kde je úlohou súťažiaceho prísť na určenej trati čo najskôr do cieľa. Virtuálnej rýchlosti je verný dodnes.

Keď sa ľudia naokolo čudujú, čo to vlastne vo voľnom čase robí, má pre nich nachystanú odpoveď. „Občas sa mi stáva, že sa niekto nad tým pozastaví, no keď im poviem, že naposledy som vyhral osemtisíc dolárov, hneď zmĺknu,“ smeje sa.

S volantom na pretekárskom simulátore si už stihol v zahraničí zasúťažiť aj so štvornásobným majstrom sveta F1 Nemcom Sebastianom Vettelom, s Austrálčanom Markom Webberom a nedávno s jeho krajanom Danielom Ricciardom z tímu Red Bull Racing.

„Šli sme na tri kolá a riadne som mu nakladal. Do poslednej zákruty som šiel s náskokom ôsmich sekúnd, no tam som urobil hodiny, on ma obehol a došiel do cieľa prvý. Keď mi potom podával ruku, hovorí - ,Dobre, si ma pustil‘. Ale ja som to naozaj nechcel. No nebudem mu to vešať na nos, však,“ uškŕňa sa Erik.

Mladý Považskobystričan má rýchlosť v krvi, zajazdil si dokonca na Red Bull Ringu na reálnej trati. „Bol to zážitok. Formula je krásny šport, no pomaly jeden z najdrahších. Na to treba mať bohatých rodičov.“ V počítačovej hre vám havária neublíži. O to viac si vychutnal reálnu jazdu. „Je to absolútne iný pocit,“ vraví.

Ak by mal v reálnom svete pretekať v hre, ktorú má najradšej - v Track- Manii -, bol by vraj jeden z najhorších. „To sa nedá porovnať. Tam musíte brať zákruty úplne inak, ak chcete dosiahnuť najrýchlejší čas.“

Čítajte viac:

Kráľ YouTubu: Hry na internete mu priniesli lásku aj milióny

Od klávesnice k ovládaču

TrackManiu si vybral z jednoduchého dôvodu. „Bola to prvá pretekárska hra, ktorá sa cez internet dala hrať zadarmo. Odmala sme s bratom aj s tatom hrávali hry. Takéto, lebo tato bol proti strieľačkám. Začalo ma to baviť a potom som po pár mesiacoch zistil, že sa v nej koná nejaký turnaj v Brne.

To som ešte hrával na klávesnici, až neskôr som prešiel na ovládač. Otec nás v cestovaní podporoval, tak som tam šiel a skončil som druhý. Dlho som potom všetko vyhrával. Až potom sa našiel niekto, kto mi dokázal konkurovať.

Marek Pacher je z Bratislavy a je mladší než ja. Spolu sme sa kvalifikovali online a potom šli na majstrovstvá sveta do Paríža. On tam skončil druhý, hneď za mnou. Bol to najväčší slovenský úspech v progamingu. To sa dovtedy nikomu nepodarilo.“

Spočiatku finančné odmeny za úspechy na turnajoch nedostával. „Zarábal som si tak, že som predal procesor, inokedy som vyhral počítač a podobne.“

Aj Pacherovi núkali zmluvu, no na rozdiel od Leštacha ju neprijal. „Tvrdil, že sa na život celebrity nehodí. Je to tichý chalan. Veľa nepovie, no v hlave má toho dosť.“

Okrem príprav na súťaž sú bežnou súčasťou jeho života rôzne exhibície a rozhovory. „Väčšinou online a v angličtine. Ani si nepamätám, či bol nejaký týždeň, keď som nemusel dávať rozhovor. Celkom ma to baví, hoci ťažko sa zvyká na to, že musíte donekonečna opakovať to isté.“

Niektorí sa mu smejú. Vraj sedí za počítačom od rána do večera. „Nie je to pravda, dlhšie než tri-štyri hodiny denne nevydržím. Viac času prípravou strávim len vtedy, keď sa blíži nejaký turnaj. Či sa nebojím, že si zničím zrak? Pokazil sa mi v ôsmej triede, mám jednotky dioptrie do diaľky. Odvtedy mám pokoj.“

Nabité dni

Príprava na turnaj si vyžaduje hodiny sústredenia. „Ak chcete uspieť, musíte hru do detailu pochopiť. Vyskúšať aj to, čo nefunguje, aby ste sa uistili, že to naozaj nefunguje. Nemal by som to hovoriť, ale nie vždy sa to dalo zladiť so školou. Stalo sa mi, že som tam nešiel týždeň, vybavil som si ospravedlnenku a trénoval na majstrovstvá Česka,“ priznáva.

Len do Prahy má v najbližších mesiacoch cestovať dvanásť ráz za školský rok. „Čaká ma tam turnaj na dvanásť kôl. Virtual GP na simulátoroch. Odmeny budú za každé kolo a potom aj na konci, keď sa všetky získané body spočítajú.“

Pribudne akcia v Nemecku, nedávno absolvoval exhibíciu vo Viedni. A podobne. Erik dúfa, že dokáže svoju záľubu zladiť s vysokoškolským štúdiom.

„Neviem, ako dlho budem stíhať obidve veci naraz. Lebo ak budem robiť obe naplno, môžem zabudnúť na kamarátov. Dúfam, že mi profesori občas vyjdú v ústrety.“

Na reálne okruhy

Svet počítačových pretekárskych hier nemá od reálneho športového prostredia až tak ďaleko. Nissan GT Academy Team už pár rokov prevádzkuje vo svojej hre Gran Turismo súťaž, kde si najlepší online hráči môžu zajazdiť skutočnú pretekársku sériu. Na ozajstných autách a okruhoch. Leštach si to, samozrejme, nenechal ujsť.

„Najskôr som musel zajazdiť na playstation najrýchlejšie kolo. Potom som postúpil do regionálneho finále v poľskom Krakove. Tam sme už okrem simulátora jazdili na Nissanoch aj na parkovisku. Po nich nasledovali fitnestesty a na záver improvizované rozhovory pre médiá. Pre niektorých to bolo naozaj zložité.

Odtiaľ som postúpil do anglického Silverstonu medzi štyridsaťdva najlepších. Rozdelili nás do šiestich skupín po siedmich, každá dostala vlastný filmový štáb.“

Z akcie sa stala reality šou, kde každý deň niekto vypadol. Erik nečakane priznáva, že napokon bol rád, že to celé vyhral Portugalec a nie on.

„Urobili tam zo mňa hajzla. Chladného ‚týpka‘, ktorému je jedno, či vypadne, alebo nie. A to len preto, lebo som im povedal, že urobím všetko pre to, aby som vyhral. No ak nevyhrám, tak ma to nebude mrzieť, keď budem mať pocit, že som pre víťazstvo urobil všetko. Voľajako som potom stratil záujem byť prvý.“

Účastníci na záver jazdili na autách Nissan 370 Z. Na tri kolá. „Jeden z inštruktorov mi povedal, že posledné kolo mám na vychladenie bŕzd. Dve som to rúbal a v treťom som volant držal jednou rukou. Presne tento okamih potom zverejnili s komentárom - ,Erik to neberie príliš vážne‘. Ale o tom asi reality šou sú. Toho, čo je v pohode, vyhodia. V kurze sú najväčší čudáci,“ vrátil sa k anglickému dobrodružstvu.

Šampióni však už reálne pretekajú. Tím zložený z víťazov reality šou sa medzi profesionálnymi jazdcami nestratil. „Pre tých, ktorí jazdia na reálnych okruhoch od detstva, to musí byť zvláštny pocit, keď zistia, že ich naháňajú hráči, ktorí doteraz sedávali len na pretekárskych simulátoroch.“

Podľa Leštacha je to však súčasný trend. „Je to drahý šport. Dnes sa čas jazdcov na reálnych okruhoch skracuje. Oveľa viac času trávia pretekári na trenažéroch. Tie najlepšie stoja aj štyridsaťtisíc eur, no oproti skutočným testovacím jazdám je to oveľa lacnejšie riešenie. Ja si doma vystačím s volantom a s drevenou stoličkou.“

Čudný svet?

Ako sa Erik Leštach stavia k youtuberom, ktorí si zarábajú len komentovaním vlastných hier a bohatnú zo sledovanosti na internete? „Pre dnešnú generáciu tvoria vlastne novodobú televíziu. Chápem, prečo tam ľudia klikajú. Aby ich youtuber svojimi hláškami rozosmial.

Som prekvapený, čo všetko v dnešných časoch dokáže priniesť peniaze. Sám rozmýšľam, že by som začal robiť niečo podobné. Taký PewDiePie, ktorý má na YouTube najväčší účet na svete, ide hrať nejakú hru a dopredu má pripravené, akú reklamu kedy pustí. To už je čistý biznis.

Alebo PashaBiceps. Keď si išiel zahrať hru Counter-Strike, pristálo mu na účet za 15 minút päťtisíc dolárov. Od ľudí, ktorí sa len chceli pozerať, ako mu to ide.“

Leštach hrá z úplne iných pohnútok. „Baví ma to. Hranie mi už splnilo veľa snov. Napríklad cestovateľských. Necítim sa však ako celebrita, po ktorej by ľudia na verejnosti skákali. Len občas ma niekto osloví.“

Sympatického mladíka nahovárali na modeling, no zatiaľ zostáva pri hrách. „Doteraz som nedostal konkrétnu ponuku.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní