Slovenka vyrába zázračné bábky: Keď niečo dokáže vyvolať dobré pocity, zmení sa DNA človeka

Farebné postavičky výtvarníčky Zuzany Almáši Koreňovej sú plné príbehov, inšpirácie a povzbudenia.

Sú ako z iného sveta. Sledujú vás veľkými okáľmi, obrovskými ušami začujú aj ten najnenápadnejší záchvev vašej duše. Pozeráte na tie drobné farebné postavičky a usmievate sa. „Ponúkni sa z môjho koláča a objavíš všetky fajnové chute života,“ prihovára sa jedna drobná ušitá dáma vo fialovo-ružových šatách, držiac v ruke tanierik s koláčikom. Výtvarníčka Zuzana Almáši Koreňová nenecháva svoje veselé dielka nemé. Každé má svoj príbeh, každý škriatok prichádza s posolstvom pre budúcu majiteľku. Bábky, ktoré liečia dušu, tak výstižne nazvala Zvolenčanka svoje handrové deti.

Tvorivosť v krvi

Od detstva sa kamarátila s tvorivosťou. Obdivovala starkého rezbárstvo aj babičkino zanietenie pre najrozmanitejšie ručné práce. Hodiny v ateliéri s mamou, akademickou sochárkou a výtvarníčkou, tiež zanechali na malej Zuzke nezmazateľné stopy. Keď v puberte túžila zarobiť si na vlastné vreckové, spoľahla sa na svoju tvorivosť. „Chcela som niečo iné, ako vyrábala starká. Nebavilo ma lepiť bavlnky na vajíčka, tak som prišla s vlastným nápadom: vyrobila som z vajíčok rôzne zvieracie i ľudské hlavy. Zobrala som ich do školy a učiteľkám sa to tak zapáčilo, že si moje výtvory začali kupovať,“ spomína Zuzana.

Zarobila svojich prvých šesťsto korún, ktoré nosila vo vrecúšku všade so sebou. „Takú som z nich mala radosť! Ale potom mi ich niekto ukradol,“ dodá. To najcennejšie, čo získala, bol dobrý pocit z toho, že si dokáže svojou tvorivosťou zarobiť. Vyštudovala pedagogiku a psychológiu, popri tom sa vydala a stala mamou rozkošného dievčatka. Pred pár rokmi s kamarátkou založila v Banskej Bystrici Montesori škôlku. Zároveň tvorila a vzdelávala sa. Dokázala z kraslíc z husacích vajec vyčarovať fascinujúce šperkovnice a iné dielka, ktoré mali v škrupinke dokonca otváracie dvierka na pántikoch.

Pre Zuzanu nič nebolo nemožné - všetko zložité sa stalo pre ňu výzvou. Len času mala mladá žena žalostne málo. „Vlani som škôlku opustila. Trávila som tam príliš veľa hodín a už som si povedala - dosť! Začala som sa venovať hlavne tvoreniu a ako lektorka robím rôzne školenia osobného rozvoja pre firmy aj jednotlivcov,“ opisuje úspešná žena. A hlavne spokojná. Harmóniu a vyrovnanosť vyžaruje široko-ďaleko.

Liečiví škriatkovia

Bábky, ktoré sa tešia popularite nielen na Slovensku, začala vyrábať pred štyrmi rokmi. Nie sú to však len obyčajné postavičky. Zuzana do nich vkladá nielen talent a energiu, ale hlavne nimi vyzdvihuje to najlepšie na človeku, ktorému sú určené. „Nie som zástanca žiadneho náboženstva, ideológie, politickej strany. Mojím cieľom je poukazovať na dobré veci, na to, čo človeka posúva ďalej, nie čo ho ubíja, drží v minulosti, v strachu a v trápení,“ vysvetľuje. Manžel Martin, ktorý jej robí spoločnosť na našom stretnutí, súhlasne prikyvuje. Zo začiatku však začala bábky vyrábať hlavne preto, aby si dokázala, že to zvládne. Napríklad namaľovať tvár…

„Moja učiteľka na základnej škole mi vsugerovala, že neviem maľovať,“ povzdychne si. Prvé bábky vznikali pred štyrmi rokmi na chate, kde si dopriala trojtýždenný relax. A tvorila. Pripravovala sa na výstavu kraslíc, ale chcela ponúknuť aj niečo iné. Podarilo sa. Prečo práve takáto podoba? „Neviem, tak to vyšlo. Prvé bábky boli dlhšie, s dlhšími nohami a rukami,“ opisuje. Zo začiatku ich robila pre potešenie a uspokojenie. Lenže ľudia v nich začali objavovať sami seba, svoje skryté spomienky i radosti. „Zistili, že keď na ňu pozerajú, usmievajú sa. V tom je celý zázrak - lebo keď niečo dokáže vyvolávať dobré pocity, mení sa DNA človeka, prichádza chuť, inšpirácia, radosť zo života,“ vysvetľuje.

Šité na mieru

Výroba jednej bábky trvá aj tri dni. Vždy si však pripravuje naraz viaceré a postupne im vtláča vlastný charakter. „Pri tvorení sa potrebujem nastaviť na toho človeka. Niekedy prídu požiadavky, ako má postavička vyzerať a prečo. Toto však veľmi nepotrebujem, stačí mi aj fotografia človeka a z nej viem vyčítať, akým smerom bábku zamerať,“ hovorí. Ako vznikajú motivačné príbehy a myšlienky ku každej postavičke? Niekedy prídu spontánne, inokedy Zuzana potrebuje pokoj, aby vyslala k človeku to, čo z neho cíti a čo práve potrebuje.

„Mávam až zimomriavky z toho, aké spätné väzby mi chodia. Nedávno mi pani písala, že nechápe, ako som mohla vedieť, že kedysi si v tuzexe za prvú výplatu kúpila vytúžený pletený svetrík, ktorý jej všetky kamarátky závideli. Postavička v rovnakom svetríku jej pripomenula tieto časy. Moje bábky vracajú ľudí do detstva, kde sú tie základné zdroje,“ rozpráva. Zuzana Almáši Koreňová teda nepomáha ľuďom len ako lektorka osobného rozvoja, ale aj svojimi šitými farebnými postavičkami.

Mení životy a nastavenia v hlavách ľudí, kde si neraz ukladajú veľa blokov. „Jedna pani chcela doslova čiernu bábku. Mala pocit, že ju ľudia neberú vážne. Nevedela som sa odhodlať na jej tvorbu a urobiť jej takú temnú bábku. Nakoniec dostala inú - lebo najprv musela prijať sama seba. O to viac ma potešilo, keď mi poslala fotografiu, na ktorej bola s malým dievčatkom od susedov. Malo podobné vlasy aj iné vlastnosti ako tá bábka. Lebo to dievčatko mojej zákazníčke nastavuje zrkadlo a ona na to prišla, až keď dostala moju bábku,“ delí sa s nami o ďalšiu zaujímavú skúsenosť.

Rozprávky bez stereotypov

Zvláštne veci sa dejú so Zuzkinými bábkami, ktoré liečia dušu… Aj s ľuďmi, ktorým vstúpia do života. Netreba za tým hľadať žiadne nevysvetliteľné zázraky. Len lásku, radosť, inšpiráciu, ktoré posúvajú naše obmedzenia a rúcajú nepotrebné bariéry z našich strachov. Stvoriteľka neodolateľných postavičiek túži po tom, aby o nich niekto napísal detskú knihu.

„Mal by ju robiť niekto, kto má rad pozitívne rozprávky. Nepáčia sa mi Dobšinského ani Andersenove príbehy plné stereotypov a vrážd formulovaných pre deti. Chcem príbehy, v ktorých prevažujú pozitívne sugescie, formulované nie spôsobom, ako sa čo nemá, ale čo majú ľudia robiť pre to, aby niečo dosiahli. Na tom si dám záležať,“ zdôrazní.