Slovenský kaskadér si zahral v seriáli Hry o tróny aj v Hviezdnych vojnách

„Nejaké veľké priateľstvá medzi hercami a kaskadérmi sú skôr rarita,“ vraví Robert Hladík.

V podstate je to veľmi nevďačné povolanie. Hoci ich na plátne vidno, smotanu zlíže niekto iný. Pritom za tých oslavovaných nasadzujú krk. Doslova. Reč je totiž o kaskadéroch.

Robert Hladík sa však na svoj džob nesťažuje. Rodák z Piešťan žije už takmer jedenásť rokov v Londýne a za ten čas riskoval krk za iných v najväčších svetových blockbusteroch. Jeho filmografia - čo do veľkoleposti titulov - je možno bohatšia ako filmografia mnohých hollywoodskych hviezd, výpočet trhákov úctyhodný. Strážcovia galaxie, Pomstitelia: Vek Ultrona, Fantastické zvery a kde ich nájsť, Alica v krajine za zrkadlom, 13 hodín: Tajní vojaci z Benghází, Rogue One: Star Wars Story či naposledy pokračovanie kultového filmu Dannyho Boyla Trainspotting 2.

A, samozrejme, nemôžeme zabudnúť na seriál Hra o tróny. Za účinkovanie v ňom dokonca s partiou kolegov získal prestížnu filmovú cenu SAG (Screen Actors Guild) za najlepšie kaskadérske výkony v komédii a dráme. Nič na tom nemení fakt, že ho zahraničné médiá označili za Maďara.

Ťažké začiatky v zlej štvrti

Robert Hladík odišiel zo Slovenska v roku 2006 po tom, ako firma, kde pracoval, zatvorila prevádzku. „Išlo leto, tak som si dal pár mesiacov pauzu. Myslím, že som začal liezť mame na nervy, tak ma vyslala do sveta,“ spomína pobavene.

Jeho prvou zastávkou bolo Coventry. „Našiel som totiž v našich novinách, že tam jeden Slovák prenajíma izbu a keďže som nemal poňatia čo a ako, chcel som ísť bývať k našincom, aby mi trochu pomohli.“ Priznáva, že začiatky boli ťažké. „Z angličtiny som síce maturoval, ale keď na mňa v Coventry prehovorila v Tescu predavačka, na angličtinu sa mi to veru nepodobalo!“ smeje sa ešte dnes.

Spočiatku sa Robert pretĺkal všelijako. Robil hlavne práce, kde nebolo treba jazyk a skúsenosti. Vykladal kamióny, v skladoch prenášal škatule, v nočných baroch zbieral prázdne poháre. „Všetko za minimálnu mzdu, bohvieako som si to teda neužíval.“

Býval v dosť zlej štvrti s vysokou kriminalitou. Susedia z každej strany boli vraj drogoví díleri. „Niekoho za domom aj zapichli, ale brali sme to tam všetci nejako ‚športovo‘,“ vraví Robert.

Tajne sníval o klube vodného lyžovania. Tomuto športu sa venoval aj na Slovensku a chcel sa k nemu opäť vrátiť, čo sa mu nakoniec aj podarilo, dokonca niekoľkorát vyhral britské majstrovstvá, a na svetovom šampionáte skončil štvrtý. No nielen to. Ako sa neskôr ukázalo, v jeho živote to spôsobilo zásadný obrat.

Hodiny v maskérni: Aj to musí pretrpieť kaskadér.
Hodiny v maskérni: Aj to musí pretrpieť kaskadér.
ARCHÍV R. H.

Vďaka, Piráti Karibiku!

Do klubu, za ktorý neskôr aj súťažil, chodievali na lyže tiež dievčatá z agentúry, ktorá zabezpečovala filmový komparz. „Raz sa nás s kamošmi spýtali, či by sme nemali záujem ísť robiť akčný komparz do Pirátov Karibiku. Keďže sme práve mali nejaké voľno, povedali sme - prečo nie?“

Dokopy ich bolo asi päť a, ako Robert vraví, nič také predtým nezažili. „Bola to pre nás len taká ‚sranda‘, finančne sme si trochu prilepšili a ešte nás aj nakŕmili,“ spomína.

V Pirátoch - bolo ho tam dokonca vidieť, z čoho sa vraj vytešovala celá rodina - sa s kaskadérmi stretol prvý raz. Ich práca ho zaujala, no zatiaľ nie natoľko, aby nechal milované lyžovanie.

Odvtedy sa však veľa zmenilo. Robert Hladík je dnes sám skúsený kaskadér. Toto riskantné povolanie robí viac ako štyri a pol roka. Je špecialistom na nebezpečné kúsky na autách a motorkách. Ako vraví, v tejto oblasti je veľmi ťažké presadiť sa. Neustále treba na sebe makať, zdokonaľovať sa. „Na začiatku som podstúpil naozaj náročný tréning, ktorý musel absolvovať každý - na to, aby ste zvládli základné pracovné úlohy. Zahŕňal gymnastiku, plávanie, trampolínu, bojové umenia, preteky na motorkách, potápanie, skoky do vody...“ vypočítava, až sa z toho človeku zatočí hlava.

Robert však jedným dychom dodáva, že dnes sa už sústreďuje na to, v čom chce vynikať. „Často chodím na motokáry, s autom a motorkami na okruh či robím motokros. Praktizovanie precízneho šoférovania je tiež veľmi dôležité - zastaviť na značke ikskrát za sebou, dodržiavať rovnakú vzdialenosť, rýchlosť a podobne. Fyzické aktivity robím päťkrát do týždňa, ale do fitka chodím nerád. Radšej cvičím doma bodyweight tréning a behám,“ prezrádza recept na kondíciu. Veľmi dobre vie, že telo je jeho pracovným nástrojom a tak sa aj k nemu správa.

Expert na autá a motorky: Toto je Robova špecializácia.
Expert na autá a motorky: Toto je Robova špecializácia.
ARCHÍV R. H.

Neistý džob

Predpokladám, že sa nájde veľa takých, ktorí si myslia, že by mohli byť kaskadérmi, lebo vedia dobre utekať, jazdiť či len preto, že majú veľké svaly. Ale také jednoduché to nie je. „Určite nie,“ potvrdzuje Robert. „Fyzické dispozície sú jedna vec, ale tu ide aj o disciplínu, či máte zdravý rozum a či viete vychádzať s ľuďmi. Skrátka, treba byť dobrý vo všetkých aspektoch,“ vysvetľuje.

Ako sa vlastne kaskadéri dostávajú k úlohám? Je to vraj - ako všade - v kontaktoch. „Naši šéfovia sú vlastne kaskadéri, ktorí fungujú v brandži dlhé roky. Postúpili hore a teraz sa starajú o akčné scény vo filmoch a volajú si kaskadérov podľa toho, čo potrebujú. Samozrejme, aj tu platí, že ak si vás niekto obľúbi, volá vás častejšie a naopak,“ objasňuje Robert Hladík. A opäť zdôrazňuje, že tento biznis je fakt ťažký. „Keď nemáte dlho prácu, ste paranoidní, špekulujete - prečo. No a potom máte zasa tri telefonáty za deň a všetci vás chcú na ten istý týždeň. Je to ako na hojdačke, v podstate je to veľmi neistý džob.“

A od toho sa odvíja aj jeho cena. Myslíme finančné ohodnotenie. Podľa Roberta sú honoráre veľmi rozdielne, záleží na mnohých faktoroch. „Pravdaže, záleží na tom, s akým povolaním to porovnávame, ale zlé to nie je,“ priznáva. „Len nesmiem zabudnúť na to, že nepracujem každý deň a práca je neistá, takže to musím brať do úvahy. V každom prípade, ak niekto ide do tohto biznisu len pre peniaze, je blázon. To nie je ten správny dôvod a dlho nevydrží.“

Robert Hladík: Rodák z Piešťan stojí vľavo. Záber pochádza z nakrúcania rozprávky Cinderella.
Robert Hladík: Rodák z Piešťan stojí vľavo. Záber pochádza z nakrúcania rozprávky Cinderella.
ARCHÍV R. H.

Najhoršie nakrúcanie

Túto prácu musíte skrátka len milovať, musí vás absolútne baviť a to je Robertov prípad. Mimochodom, kde sa zabavil najviac? „Asi pri nakrúcaní filmov Stratton, Warmachine alebo Entebbe - všetky tri prídu do kín až tento rok. V jednom som jazdil na lodi, v ďalšom som strávil mesiac v Emirátoch, kde sme jazdili na amerických Hummeroch. No a v poslednom sme zasa boli skvelý tím.“

Naopak, jedným z menej príjemných bolo nakrúcanie Star Wars: Rogue One. Kaskadéri pracovali v 36-stupňových horúčavách navlečení v plastových kostýmoch a všade samé explózie. „Cítil som sa, akoby som vypotil desať litrov denne. A možno som ich aj vypotil. Inak, keď sa pýtate na najotravnejšie nakrúcanie, tak to je hocijaký film, kde je zima a mokro,“ smeje sa Robert.

Šofér Brada Pitta

Za tie štyri a pol roka zaskakoval Robert Hladík za viacerých známych hercov. Vraj najviac asi za Kevina Bacona (Apollo 13, R.I.P.D., X-Men : Prvá trieda, Mystic River...) - „pre ktorého som dobrý dublér“ -, ale nedávno aj za Hugha Granta či Bena Mendelsona, novoobjavenú hviezdu Star Wars - Rogue One.

Či som sa s niekým spriatelil? To je ťažké, herci sa vraj väčšinou starajú sami o seba a každý má svoje návyky. „No veľmi príjemní ľudia, s ktorými som mal tú česť stretnúť sa a chvíľku zhovárať, boli napríklad Dustin Hoffmann, ktorého som stretol ako režiséra, Danny Boyle (Trainspotting), Steven Spielberg či Anthony Hopkins, ktorý nemal absolútne žiadny problém zhovárať sa s kýmkoľvek. A Chris Hemsworth (Thor) je tiež pohoďák,“ vypočítava Robert. No nejaké veľké priateľstvá medzi hercami a „staffom“ sú skôr rarita. „Aha, a ešte pred rokom som strávil mesiac v aute s Bradom Pittom. Bol som jeho filmový šofér. Konverzácia však bola veľmi strohá a väčšinou sme sa bavili o motorkách!“ smeje sa.

S Dannym Boylom: Pracovali spolu na filme Trainspotting 2.
S Dannym Boylom: Pracovali spolu na filme Trainspotting 2.
ARCHÍV R. H.

Keď sa ho pýtam, či už zaskakoval za hlavného hrdinu, odpovedá šalamúnsky. „Ťažko klasifikovať hlavnú alebo dôležitú postavu. Ale ak myslíte niekoho ako 007, tak to nie,“ priznáva. Ak to príde, bude poctený, no takéto postavy beztak väčšinou dubluje niekoľko ľudí. Jeden je na bitky, ďalší na šoférovanie, iný na skoky a pády.

V utajení

Nakrúcanie je náročný proces. Často nekonečne dlhý, únavný, náročný. A pre kaskadéra, samozrejme, aj nebezpečný. Robert mal zatiaľ šťastie a vážnejšie zranenia sa mu vyhýbali. „Klopem na drevo,“ vraví. No sú situácie, keď je to len tak-tak. „Lenže keby to nebolo nejakým spôsobom nebezpečné, tak by sme to nerobili my, ale herci,“ pokrčí plecami.

Občas treba poriadne zaťať zuby, vraví a pridáva historku z nakrúcania Strážcov galaxie. „Hral som tam tri rôzne charaktery. V jednej scéne sa hrá nejaká forma rulety, keď sa strhne bitka medzi Stromom a Draxom a prevalia sa cez hráčsky stôl. Draxov dublér mal nejakých 130 kilogramov a mal pristáť tam, kde som stál ja. To by bolo v poriadku, len deň predtým som zletel z motorky a na kolene som mal čerstvých päť štichov. Samozrejme, že mi pristál rovno na tom kolene!“

Strážcovia galaxie: Zahral si v jednotke.
Strážcovia galaxie: Zahral si v jednotke.
ARCHÍV R. H.

Ďalšie „veselé príhody z nakrúcania“ nemá. Alebo o nich radšej mlčí. Lebo napríklad pri Star Wars sú veľmi prísni na akýkoľvek únik informácií. „Dávajú veľký pozor, aby sa nedostali von žiadne fotografie. Ak by niekoho zo štábu prichytili, ako neoprávnene robí fotky, už by nikdy nemohol pracovať na žiadnom Disney projekte. A naparili by mu desaťročný zákaz vstupu do štúdií,“ vysvetľuje Robert. Viac nenalieham.

Návrat zatiaľ nechystá

Keď Robert Hladík práve nenakrúca, snaží sa robiť, čo ho baví. Napokon ako každý, však? „Najskôr by ste ma našli niekde na okruhu na motorke alebo v aute. A snažím sa tráviť čo najviac času s rodinou - manželkou a dcérkou Lily, ktorá azda pôjde v mojich šľapajach. Ale má len rok, takže je dosť času, aby si to rozmyslela!“ smeje sa.

Plány do budúcnosti? Nič extra. Momentálne vlastne vôbec nič, ak dáme bokom, že sa chce zdokonaľovať v práci, ktorú robí. Radikálne zmeny však nechystá. Ani návrat na Slovensko, aspoň nie tak skoro, aj keď vraj s manželkou o tom už uvažovali, najmä kvôli dcére. „Slovensko máme, samozrejme, veľmi radi, máme tam rodinu a aj preto sa väčšinu leta snažíme tráviť doma. Ale často si to vyžaduje pevné nervy,“ smeje sa. „Takmer pri každej návšteve domoviny sa utvrdíme, že ešte nie je ten správny čas na trvalý návrat. Aspoň pre nás nie.“