Jedinečné skoky: Pľuščenkovi v nich málokto dokázal konkurovať.

„Som ako terminátor,“ hovorí legenda Pľjuščenko. Má za sebou pätnásť operácií

Legendármy ruský krasokorčuliar pre PLUS 7 DNÍ pripustil, že mu chýba adrenalín z pretekov

Profík od blonďavej hrivy až po špičku korčule. Jevgenij Pľuščenko (33) už takmer dve desaťročia baví divákov na celom svete. Vychutnať si ho budú môcť aj na Slovensku, 29. novembra sa predvedie ako hlavná hviezda exhibície Králi na ľade - v origináli Kings On Ice. Aby akciu spropagoval, neváhal obetovať spánok a preletieť pol zemegule. „Práve som sa vrátil z brazílskeho Sao Paula, kde sme mali tri vystúpenia. Dnes som letel z Brazílie cez Nemecko do Rakúska. Teraz som na Slovensku a o chvíľu zamierim domov do Ruska,“ priblížil, akú podobu môže mať jeden z dní v jeho nabitom programe.

Pri pohľade na Žeňove lekárske záznamy je priam zázrak, že ešte vystupuje. Počas kariéry absolvoval neuveriteľných 15 operácií. „Som ako terminátor,“ glosoval pre PLUS 7 DNÍ. „Po tej poslednej, ktorú som absolvoval v marci, sa však cítim zdravý na milión percent. Odvtedy som už zvládol 12 exhibícií, skáčem všetky trojité skoky aj trojitého axela, čo je vlastne tri a pol otočky. Teším sa, že ho predvediem aj v Bratislave. Možno skúsim aj štvoritý skok,“ navnadil fanúšikov.

Šoumen: Kam príde, tam je dobrá nálada. Foto: profimedia

Váži si aj Bratislavu

Tvrdí, že operácie sú v živote športovca normálne. „Začal som korčuľovať, keď som mal štyri roky, po mesiaci a pol som už absolvoval prvú súťaž. Ako 13-ročný som štartoval na juniorských majstrovstvách sveta a v ďalšej sezóne ich vyhral. V plnej záťaži som teda veľa rokov. Odskákal som množstvo štvoritých skokov, veľakrát som spadol, taký je šport,“ vysvetľuje s nadhľadom, akoby rozprával o odretom kolene. Najťažšie chvíle prežíval pri troch operáciách chrbtice. Myšlienky o konci kariéry však nemal.

„Nikdy. Mám veľmi dobrých lekárov a telo, ktoré sa vie rýchlo zotaviť,“ prehodil s úsmevom. Rus je jedným z najúspešnejších krasokorčuliarov histórie. Na konte má dve zlaté a dve strieborné olympijské medaily, tri tituly majstra sveta, sedemkrát vyhral európsky šampionát a desaťkrát ten národný. Stanovil a prekonal tiež niekoľko svetových rekordov. Čo z toho si cení najviac? „Na to je ťažké odpovedať, pretože každá z medailí pre mňa znamenala v danom čase ohromne veľa. Či už to boli medaily z olympiád, alebo tá, ktorú som získal na ME 2001 v Bratislave. Je to súčasť mojej kariéry a života,“ vysvetlil.

Zlato mi ukradli

Počas troch olympiád bol jedným z favoritov na zlato, v súťaži jednotlivcov sa mu to podarilo „iba“ v Turíne 2006. Prehru s krajanom Alexejom Jagudinom zo Salt Lake City 2002 po rokoch akceptoval bez problémov. S tou z roku 2010 sa však nevyrovnal dodnes. „Samozrejme, že vo Vancouvri som vyhral. Ibaže rozhodcovia sa rozhodli dať mi len striebro,“ tvrdí skalopevne. Kontroverzia vznikla na základe štvoritého skoku. Kým Pľuščenko ho predviedol v krátkom programe i vo voľnej jazde, Američan Evan Lysacek sa oň nepokúsil ani raz.

Napriek tomu Rusa zdolal. „Bez štvoritého skoku to nie je mužské krasokorčuľovanie. Vrátili sme sa o 25 rokov späť,“ hneval sa vtedy sa Jevgenij. Spor rozdelil aj krasokorčuliarsku verejnosť. Vo všeobecnosti sa zhodli, že Pľuščenko zvládol skoky bravúrne, no v ostatných častiach spravil chyby, pričom Američan zajazdil čisto. Iba sa nevedeli zhodnúť, kto z pretekárov si zaslúžil zlato viac. Zdá sa, že Pľuščenko v tom má jasno aj po rokoch. Na incidente však našiel aj pozitíva. „Ak by som získal zlato, možno by som už nikdy nepretekal. Možno to napokon bolo dobre,“ skonštatoval.

Chce sa viac venovať rodine: S producentkou Janou Rudkovskajovou a ich synom Alexandrom. Foto: profimedia

Reči o návrate zamhlieva

Keď sa pred olympiádou v Soči senzačne vrátil do súťažného kolotoča, tvrdil, že mu chýbal adrenalín z pretekov. „Chýba mi aj dnes, na tom sa nič nezmenilo,“ potvrdil Žeňa. Hlavu mu však naplno zamestnáva práca. „Nedávno sme robili novú šou Luskáčik, vystupujem aj s programom Králi na ľade, takže mám toho dosť. Súťaže mi chýbajú, no som v pohode.“ Pľuščenkova účasť v Soči prinášala jeden senzačný príbeh za druhým. Najprv si právo štartu vybojoval v národnej kvalifikácii za zatvorenými dverami. Neskôr pomohol v novovytvorenej tímovej súťaži vybojovať pre Rusko zlatú medailu. Na súťaž jednotlivcov však ani nenastúpil. Terminátora zradilo jeho telo, zranil sa pri rozcvičke. Akoby potreboval dať miesto bodky za kariérou výkričník. Nedávno sa objavili šumy, že sa pokúsi o ďalší návrat. Vraj ho láka účasť v juhokórejskom Pchjongčangu.

Čo-to vypustil do éteru aj Pľuščenkov dlhoročný tréner Alexej Mišin. „To je pravda, ale ja som myslel paralympiádu,“ obracal to neskôr na žart. Samotný Jevgenij bol pri tejto téme skúpy na slovo. Pri zmienke o budúcich plánoch spomínal výlučne exhibície. „Budeme veľmi vyťažení, tento aj budúci rok máme nabitý,“ zahmlieval. „A tiež by som chcel stráviť nejaký čas s rodinou, dlhujem im to,“ doplnil. Krasokorčuliar má dvoch synov z dvoch manželstiev, Igor má 10, Alexander tri a pol roka. S aktuálnym stavom vyzerá nadmieru spokojný. „Získal som všetky tituly na svete, ktoré sa dali, mám deti, krásnu manželku, fanúšikov. Čo viac potrebujem? Iba zdravie, ktoré mi lekári napravili. Som veľmi šťastný,“ zhodnotil. Pri Pľuščenkovi však človek nikdy nevie. Možno čoskoro v štýle Terminátora ohlási: „Ja sa vrátim!“

Dúfam, že v Bratislave sa nepomýlim, smeje sa Marton

Už 13 rokov je nedeliteľnou súčasťou Pľuščenkových vystúpení husľový virtuóz Edvin Marton. S ukrajinsko-maďarským umelcom sa spoznali na exhibícii v Zürichu ešte v roku 2003, kde každý z nich vystupoval samostatne. „Na spoločnej večeri nás predstavili a Jevgenij sa ma spýtal, či by som mu nemohol venovať svoje cédečko. O pár mesiacov mi zavolal s tým, že by rád vystupoval na moju hudbu. Odvtedy som mu zložil množstvo skladieb a vyhrali sme spolu kopu medailí,“ priblížil Marton začiatky spolupráce. Spolu skladajú aj hudbu. „Ukáže mi, ako sa chce na ľade hýbať, a ja na základe toho začnem komponovať. Je to tvorivý proces, pri ktorom musíme byť obaja,“ pokračoval. Počas Pľuščenkových vystúpení stojí Marton priamo na ľadovej ploche.

Edvin Marton: S Pľuščenkom spolu aj komponujú. Foto: profimedia

Má obuté topánky so špeciálnou gumou, aby sa nešmýkal. Vystupuje bez nôt, spolieha sa na pamäť. „Samozrejme, že sa občas pomýlim, nie som predsa robot,“ priznal virtuóz. „Dúfam, že sa mi to nestane v novembri v Bratislave,“ dodal so smiechom. Priznal však, že bude nervózny ako pred každým živým vystúpením. Do našej vlasti sa podľa vlastných slov teší. „Mám pocit, že ľudia u vás vedia vnímať hudbu i emócie, čo aj náležite ocenia. Pre umelcov je to výnimočné,“ vystrúhal poklonu slovenskému publiku. Aj jemu predvedie vzácne husle od najslávnejšieho výrobcu všetkých čias. Stradivárky z roku 1699 majú hodnotu 8 miliónov eur a patria nemeckému podnikateľovi. Právo hrať na nich si musel Marton vysúťažiť v tvrdej konkurencii. Napokon bol spomedzi 500 hudobníkov ten najlepší.