Bratia Čapkovci: Starší Josef aj písal, no bol hlavne maliar, Karel, vľavo, uznávaný spisovateľ.

Spisovateľ Karel Čapek zomrel na Vianoce. Vojny, ktorú predvídal v dielach, sa nedožil

Karel Čapek zomrel na Vianoce pred 75 rokmi, vojny sa nedožil. Vďaka otcovi si zamiloval slovenskú krajinu.

Vo svojej tvorbe bojoval proti nacionalizmu, fašizmu i akejkoľvek diktatúre, bil sa za demokraciu. Upozorňoval na nebezpečenstvo, ktoré hrozilo od hitlerovského Nemecka. Keď došlo k podpisu Mníchovskej dohody, napísal, že „môj svet zomrel“, lebo veril v to, že dohody sa dodržiavajú.

Bojovník za jednotu Československa sa jeho násilného rozdelenia ani vypuknutia druhej svetovej vojny nedožil. Zomrel pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, na Prvý sviatok vianočný roku 1938, na pľúcny edém. Mal iba štyridsaťosem rokov.

Za demokraciu

Karel Čapek sa narodil v januári 1890 v Malých Svatoňoviciach v rodine lekára. On sa však nevydal v jeho stopách, vyštudoval filozofiu. Stal sa redaktorom, jeho novinárske stĺpčeky sa stali povestnými.

V literatúre začal spoločnými dielami so starším bratom Josefom, no po čase sa sám autorsky výrazne vyprofiloval na jednu z najväčších postáv českej literatúry. V bohatej prozaickej a dramatickej tvorbe sa zaoberal aktuálnymi problémami medzivojnového obdobia. A hoci z jeho konania vnímame jeho sociálne cítenie, nikdy sa nestal komunistom.

Podľa neho komunisti chceli „vládnuť a nie zachraňovať“, ich heslom bola „moc a nie pomoc“. Tvrdil, že jeho srdce je na strane chudobných. Odsudzoval akúkoľvek diktatúru. Hlásil sa k demokracii a hoci k jej praktickému uplatňovaniu mal výhrady, veril, že je to ten správny smer, ktorý len treba ďalej vylepšovať.

V Trenčianskych Tepliciach

Karel Čapek si zamiloval aj Slovensko. Jeho vzťah k nemu sa začal formovať od roku 1910. Otec Antonín Čapek sa vtedy stal lekárom v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice. Keď prišiel z Prahy, mal päťdesiatpäť rokov a bol ešte plný síl. Ordinoval aj býval v Dome Poniatowski.

Ten už v malebnom mestečku v lone hôr dávno nestojí. Na jeho mieste vyrástol moderný liečebný dom Pax. Pôsobenie doktora Čapka a jeho synov pripomína pamätná tabuľa na ňom. Karel prichádzal do kúpeľov za rodičmi najmä počas letných mesiacov. Ako sa vyjadril v jednom rozhovore, „rodičia sa celkom poslovenčili“. Otec sa aktívne zapojil i do kultúrneho a spoločenského diania, venoval sa osvetovej a sociálnej práci.

Podieľal sa na zriadení zubného ambulatória, ktoré bolo prvé na Slovensku, na zavedení lekárskych prehliadok detí… Najvýznamnejšia však bola jeho liečebná činnosť, ktorú tam vykonával až do roku 1923, teda trinásť rokov. Bol ochotný pomôcť každému bez rozdielu. Aj sociálne slabším.

Staršia sestra bratov Čapkovcov Helena, ktorá tiež chodievala za rodičmi, v knihe Moji milí bratia o otcovi a bratoch napísala: „Slovensko nás roznietilo, že z toho boli dlhé vychádzky do najkrajších kútov, o ktorých vedel a na svojich cestách ich už objavil náš otec. Nestal sa módnym lekárom bohatých pacientov z celého sveta. Liečil slovenský ľud široko- ďaleko po dedinách, kam kolegovia nejazdili, veď často tam ani neviedli zjazdné cesty… Horský kraj a prostí ľudia - to bolo niečo pre otecka.“

Tvorba v kúpeľoch

Bratia Čapkovci v Trenčianskych Tepliciach pracovali na spoločnom literárnom diele Žiarivé hlbiny. V pokojnom kúpeľnom prostredí Karel potom písal, dokončoval i opravoval ďalšie svoje samostatné práce ako Lúpežník, R.U.R, Zo života hmyzu, Krakatit.

V súvislosti s Lúpežníkom sa často uvádza, že hra mala slovenskú premiéru či predpremiéru práve v Trenčianskych Tepliciach. Uvádza to aj Andrej Bagar, neskoršia legenda slovenského divadelníctva, rodák z tohto mesta, ktorý tam pôsobil ako divadelný ochotník. Podľa jeho objavených pamätí v Čapkovom Lúpežníkovi si zahral hlavnú postavu a hru aj režíroval.

Znalec Čapkovho diela a najmä jeho pôsobenia na Slovensku Ivo Veliký však pripomína, že okolo toho je niekoľko nejasností a rozporuplných faktov, pričom neexistuje nijaký písomný dokument ako plagát či program s dátumom uvedenia hry. Oficiálna premiéra sa tak viaže k 2. marcu 1920, keď ju uviedli v Národnom divadle v Prahe. Je známe, že Karla Čapka neodviedli do armády pre zlý zdravotný stav. A tak s obľubou využíval blahodarné trenčianskoteplické sírnaté kúpele. Pochvaľoval si ich účinok.

Mal rád vychádzky do blízkych listnatých lesov. Keď však písal, dokázal sa zavrieť v izbe a nevychádzať, aj keď vonku bolo nádherné slnečné počasie. Práve pri písaní diela R.U.R., na ktorom pracoval aj v Trenčianskych Tepliciach, sa zrodilo slovo robot. Tento slovný výraz mu poradil pri jednej z návštev brat Josef. Je odvodené od slovanského slova robota.

Niektorí to však dnes spochybňujú, tvrdia, že termín existoval už predtým. Slovo sa každopádne ujalo aj v súvislosti s Čapkovými robotmi. Niektoré jeho diela sa označujú za predchodcov sci-fi literatúry, no on sám ich považoval za nanajvýš aktuálne.

Prekrásne Slovensko

V septembri 1923 sa jeho rodičia definitívne odsťahovali z Trenčianskych Teplíc do Prahy. Za návratom bola choroba Karlovej matky, ktorá po necelých siedmich mesiacoch umiera. Otec zomrel päť rokov nato.

Odchodom otca z postu kúpeľného lekára sa končia aj intenzívne návštevy Trenčianskych Teplíc jeho deťmi. Nie však Slovenska. Karel Čapek objavil Vysoké Tatry i ďalšie oblasti. V slovenských veľhorách absolvoval aj ťažké túry. V jednom novinovom článku sa vyznal, aká „požehnaná, krásna krajina je Slovensko“.

V roku 1926 prichádza Karel Čapek prvý raz do Topoľčianok, kde mal prázdninové sídlo československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Návštevy na Zlatomoravsku potom ešte niekoľkokrát zopakoval, príčinou bolo písanie Hovorov s T. G. M. Vďaka nim objavil i Turiec, lebo ďalšie slovenské sídlo československého prezidenta Masaryka, ktorého otec bol Slovák, sa nachádzalo v Bystričke, dnes časti Martina.

Dá sa povedať, že oboch velikánov spájala nielen práca, ale aj spoločné názory na mnohé spoločenské problémy a priateľstvo. Praktickej politiky sa však Čapek stránil. Množili sa aj jeho návštevy Vysokých Tatier. Keďže brat Josef si zamiloval Oravu a trávil tam prázdniny, chodieval za ním.

Na budove Obecného úradu v Oravskom Podzámku je dnes umiestnená tabuľa venovaná pamiatke Karla a Josefa Čapkovcov, ktorí v rokoch 1930 - 1938 „navštevovali Oravu. Obdivovali jej krásy a milovali jej ľud“.

Dav je zlý živel

„Desím sa davu, je najkrutejší a najhlúpejší zo všetkých prírodných živlov,“ napísal raz Karel Čapek. Akoby to predvídal. Nástup fašizmu, pred ktorým varoval v dielach Biela nemoc, Matka či Vojna s mlokmi, poznačil jeho podlomené zdravie. Pred smrťou si užil nenávisť sfanatizovaných krajanov, pre ktorých predstavoval symbol antifašizmu.

Brat Josef zomrel v koncentračnom tábore a je takmer isté, že podobný osud by čakal aj Karla. Rozsiahle Čapkovo literárne dielo a jeho myšlienky sa snaží pripomínať Kruh priateľov českej kultúry, ktorý vznikol v roku 1983 v Bratislave.

Od roku 1990 každoročne udeľuje v Trenčianskych Tepliciach v spolupráci s mestom a kúpeľmi Cenu Karla Čapka za „propagáciu života a diela bratov Čapkovcov“ i za „praktické uplatňovanie česko-slovenskej vzájomnosti“.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní