Jozef Metelka: Treba žiť život taký, aký je. Nepozerať sa dozadu, znie krédo nášho šampióna.

Suverén Metelka: Paralympijskému šampiónovi v dráhovej cyklistike ani nemuseli merať čas

Paralympijskému šampiónovi z dráhy Jozefovi Metelkovi síce zdravá noha chýba, no má 11 náhradných.

Havária na motorke v marci 2009 ho stála časť ľavej nohy. Osud mu vzápätí zobral aj milovanú mamu, no čerstvý tridsiatnik Piešťanec Jozef Metelka je bojovník. Stále sa pozerá vpred. „Treba žiť život taký, aký je. Nepozerať sa dozadu,“ také je krédo nového paralympijského šampióna v dráhovej cyklistike. V Riu deň po striebre z kilometrovej trate vyhral stíhačku na 4 kilometre. Suverénne. Rozhodcovia mu ani nemuseli merať čas.

Vo finále dostihol bývalého austrálskeho vojaka s juhoafrickými koreňmi Kyla Bridgwooda ešte pred métou tri kilometre. To v tejto disciplíne znamená okamžitý koniec pretekov. Velodrómom zazneli dva ohlušujúce výstrely z pištole a Jožo už vedel, že to dokázal. V tej chvíli sa stal paralympijským šampiónom. Tancovať začal ešte na bicykli a pokračoval, len čo z neho zostúpil. Publikum v Riu aplaudovalo nezlomnému Slovákovi rovnako ako krátko predtým brazílskemu reprezentantovi, ktorý skončil až štvrtý.

V úlohe tanečníka

„Tie tančeky som neplánoval. To bola čistá improvizácia. Taká od pása. Je tu fantastická atmosféra. Takú som nečakal,“ tešil sa Metelka, keď spotený, no šťastný, zabrzdil v mixzóne pri skupinke slovenských novinárov. Vyhral napriek tomu, že sa mu tesne pred štartom pokazila reťaz a rozhodcovia mu neumožnili nahodiť novú. Na poslednú chvíľu mu tak vypomohli britskí cyklisti a požičali mu svoj bicykel.

Tri roky drel Metelka na dráhe šesť dní v týždni aj šesť hodín denne. Len pre tento okamih. Tri zlaté z majstrovstiev sveta z tejto disciplíny už mal, ba aj svetový rekord z talianskeho Montichiari z marca tohto roka, no paralympijské zlato mu v zbierke chýbalo.

Na hrách pred štyrmi rokmi v Londýne bol len ako divák. To ešte netušil, že z neho bude nielen cestný, ale aj dráhový cyklista. „Začali sme sa o tom rozprávať až v roku 2013. Keď v Prahe porazil českú paracyklistickú legendu Jiřího Ježka. Na ceste aj v časovke. Všetkých to šokovalo. Tak mu hovorím, či by neskúsil dráhu. V Newporte, kde v tom čase žil, si požičal bicykel, absolvoval s tamojším trénerom Kyleighom Mannersom pár základných hodín a šli sme na majstrovstvá sveta do Mexika,“ spomínal na spoločné začiatky náš cyklistický tréner Branislav Režňák.

Zohraná dvojica: Jozef so svojim waleským trénerom Kyleighom Mannersom.Foto: SPV

Metelka všetkých šokoval aj v mexickom Aguascalientese. „Šiel som to skúsiť, no domov som sa vracal s jednou zlatou a dvoma striebornými medailami. Na požičanom bicykli z jedného obchodu. Na dobré slovo. Tak som si povedal, že do toho idem naplno,“ priznáva náš pretekár.

Koniec tenisu

V Anglicku, kde žil a stále pôsobí, si našiel obchod Beelines Bicycles, za ktorý jazdí, a začal trénovať. V krajine, do ktorej odišiel študovať jazyk, sa najskôr živil aj ako profesionálny tenisový tréner. No nehoda mu nedovolila pokračovať. „Myslel som si, že tak na pol roka budem musieť mať prestávku, no po zrážke s autom sa to skončilo kompletne,“ vraví.

Ľavú nohu pod kolenom mu lekári museli amputovať. Chuť športovať si však vziať nenechal. Ani na sekundu. Len čo sa rana zahojila, začal chodiť do posilňovne. Dnes o sebe tvrdí, že mu žiadna noha nechýba. Vraj ich má dvanásť. Tú zdravú a protézy, z ktorých každú využíva na iný druh športu či pohybu. „Chodím na horskom bicykli, lyžujem, snoubordujem, jazdím na kolieskových korčuliach. Športujem vždy, keď môžem. V Anglicku aj v Piešťanoch,“ usmieva sa.

Najviac mu v živote pomohla bionická noha. Na baterky s elektromotorom, ktorú mu farmaceutická firma dodala ako prvá v Európe. Stal sa jej tvárou. „Žije sa mi s ňou oveľa jednoduchšie,“ netají.

V zime ho neoziabe

Metelka je večný vtipkár. Keďže má toľko nôh, neprekáža mu označiť sa za pavúka. Výhodou bionickej nohy je podľa neho aj skutočnosť, že počas tuhých mrazov v zime ho neoziabe. Dráhu má rád, no občas podotkne, že by sa na nej nemuselo zatáčať len doľava. „Mohli by vymyslieť nejakú aj so zákrutami doprava. Bolo by to zaujímavejšie,“ usmieval sa krátko po tom, čo si prvý raz vypočul na paralympiáde slovenskú hymnu na vlastnú počesť.

Jeden sen si splnil, no za svoj športový vrchol zlato z Ria označovať nemieni. „Dúfam, že je to len krôčik k vrcholu. Chcel by som jazdiť aj medzi zdravými. Na majstrovstvách sveta. Už som sa o tom bavil aj s prezidentom Slovenského zväzu cyklistiky pánom Privarom. Prisľúbil mi pomoc, tak dúfam, že nájdeme spoločnú reč. Mohli by mi dať divokú kartu,“ želá si najlepší slovenský paralympionik minulého roka. Jedným dychom upresňuje, že má na mysli dráhovú cyklistiku. „Súťažiť v cestných pretekoch medzi zdravými by bola asi hlúposť.“

Na každú príležitosť: Jozef Metelka má jedenásť náhradných nôh.Foto: Robo Hubač

„Ak by sme zobrali hodnotu jeho súčasného svetového rekordu na dráhe a porovnali ju so zdravými, tak by mu medzi dráharmi na svetovom šampionáte zdravých stačila na trináste miesto. Na Slovensku je už teraz najlepší dráhar zo všetkých,“ vraví Režňák.

Druhý v poradí

Po šestnástich rokoch je to náš druhý cyklistický paralympijský šampión. Tým prvým bol v Sydney 2000 bratranec tenistu Martina Kližana Radovan Kaufmann. Rodák z Partizánskeho však už tri roky nato - ako 25-ročný - prehral boj s rakovinou. V Austrálii vtedy vyhral kilometer s pevným štartom. Rovnakú disciplínu, v ktorej si teraz Metelka na úvod hier vybojoval striebro.

Lepší než Slovák bol len Brit Jody Cundy. Jozef však na druhé miesto zabudol hneď po ceremoniáli. „Čo ho stále spomínate? Prišiel som sem do Ria najmä kvôli tej stíhačke. A tú som vyhral. To sú dve rozdielne disciplíny. Ak chcete dnes na paralympiáde uspieť, musíte sa špecializovať. Angličan sa sústredí na kilometer, ja na stíhačku. Navyše s vybavením, aké má on, sa ja ani len porovnávať nemôžem. Briti majú vypočítané úplne všetko. Do posledného detailu,“ tvrdí Metelka, ktorý v Británii žije. „Konkrétne v Oxforde, no trénovať chodievam do waleského Newportu. Každý deň 160 kilometrov tam a potom späť,“ priznáva stále slobodný cyklista.

Tri dni - štyri medaily

Aj vďaka nemu mali slovenskí paralympionici po troch súťažných dňoch v Brazílii na konte štyri medaily. Z toho tri zlaté, pričom pred štyrmi rokmi v Londýne sa nedočkali ani jedného víťazstva.

Stolní tenisti si síce prvý raz v histórii neprivlastnili ani jednu individuálnu medailu, no zlatý a strieborný Metelka spolu s dvojnásobnou streleckou šampiónkou Veronikou Vadovičovou ich výpadok bravúrne zalepili.


VIDEO Plus 7 Dní