Slimák či úhor?: Najpomalší plavec olympijskej histórie Afričan Eric Moussambani v Sydney zaplával stovku horšie ako malý chlapec. Do Londýna sa však vracia - ako tréner.

Úhor sa vracia: Najhorší plavec Moussambani pôjde do Londýna ako tréner

Najpomalší plavec olympijskej histórie je späť. Eric Moussambani, zamestnanec ropnej spoločnosti, sa chystá do Londýna. Ako tréner plavcov Rovníkovej Guiney, ktorú „preslávil“ na olympiáde v Sydney pred dvanástimi rokmi.

Trénoval len v malom bazéne:

Jeho čas na krauliarskej stovke 1:52,72 je dodnes najhorší, aký kto zaplával na olympijských hrách. Dvadsaťjedenročný Afričan z Rovníkovej Guiney nikdy predtým päťdesiatmetrový bazén nevidel a na posledných metroch už len vysilene trepal vo vode rukami. Organizátori sa ho už-už chystali vyťahovať z vody, no Eric s vypätím všetkých síl do cieľa doplával. A to pri jeho mene zasvietilo nečakané - víťaz rozplavby. V sydneyskom Aquatic Centre sa totiž vo vode plahočil sám, zvyšných dvoch účastníkov rozplavby pre predčasný štart diskvalifi kovali. Ešte v Austrálii mu vymysleli posmešnú prezývku Úhor.

Firma Speedo mu darovala tričko s rovnakým nápisom a požiadala ho, nech pre nich tú stovku predvedie ešte raz. O tom však vtedy 21-ročný Eric nechcel ani počuť. „Nebláznite, viete, aké je to dlhé?“ Doma, v hlavnom meste Malabu, trénoval Moussambani v dvadsaťmetrovom hotelovom bazéne. A zavadzali mu v ňom turisti. Do Sydney sa dostal na základe rozvojového programu Medzinárodného olympijského výboru - udeľoval divoké karty aj krajinám bez splneného kvalifikačného limitu. Dnes už čosi také nefunguje. O to viac sa Moussambani v novej úlohe do Londýna teší. „Chcem vrátiť športu, čo mi dal,“ komentoval nedávno svoje rozhodnutie.

Maratón za 54 rokov:

Neuveriteľný čas: Japonec Šizo Kanakuri bežal maratón 54 rokov, 8 mesiacov, 6 dní, 32 minút a 20 sekúnd. Foto: profimedia.sk

Väčšieho outsidera možno novodobé olympijské hry za stošestnásť rokov existencie naozaj nevideli, no svet športu zažil už všeličo. Japoncovi Šizovi Kanakurimu trval maratónsky beh 54 rokov, 8 mesiacov, 6 dní, 32 minút a 20 sekúnd. Kanakuri štartoval na OH 1912 v Štokholme, no po tridsiatich kilometroch mu došli sily. Vyčerpaný zazvonil v najbližšom dome, požiadal o pohár vody a dovolenie na chvíľku sa vystrieť na gauči. Len čo sa naň zvalil, zaspal tak tvrdo, že sa prebral až na druhý deň. Najskôr sa v hanbe odmietol vrátiť do Japonska, no potom zvíťazil zdravý rozum. Nedokončený beh ho neprestal trápiť. A tak sa v roku 1967 do Štokholmu vrátil. Tentoraz cestoval lietadlom, nie ako predtým loďou a vlakom, a tých zvyšných dvanásť kilometrov dobehol. Keď bežal, mal 76 rokov. Kanakuri už nežije, zomrel v novembri 1984 ako 93-ročný.

Neschudol:

Nepríjemnostiam sa nevyhli ani Slováci. Zápasník Milan Mazáč, vicemajster Európy z roku 1998, si na sydneyskej olympiáde veril. Nedokázal však pred súťažou schudnúť na požadovanú hmotnosť a na žinenku ho nepustili. K hanbe členovi bratislavskej Dunajplavby doma pribudol aj polročný dištanc od zápasníckeho zväzu a Mazáč stratil elán pokračovať. Hoci neskôr sa pokúšal vrátiť.

Poslali ma dobehnúť:

Hrdina: Tanzánijčan John Akhwari dokrivkal do cieľa maratónu v Mexicu City 1968 s ofačovanými nohami o hodinu neskôr než ostatní, no pre svoju vytrvalosť sa v Pekingu stal hrdinom. Na snímke s pochodňou pred OH 2008. Foto: profimedia.sk

Skončiť posledný nemusí zákonite znamenať hanbu. Tanzánijčan John Akhwari uzatváral štartové pole maratónu v Mexicu City 1968. S bandážou a ofačovanými nohami sa ledva hýbal, ale do cieľa došiel. O hodinu neskôr než ostatní, ale predsa. Hľadisko zívalo prázdnotou, hŕstka verných mu však za bojovnosť zatlieskala. Po otázke, prečo to nevzdal, keď bolo jasné, že už nemá šancu na dobrý výsledok, zostal chvíľu zmätený, no vzápätí vyriekol: „Moja krajina ma sem nevyslala, aby som štartoval, ale dobehol do cieľa.“ Akhwari sa tak mohol vrátiť späť s pocitom hrdosti, nie ako švédsky moderný päťbojár Hans-Gunnar Liljenwall. Toho po požití nadmerného množstva alkoholu diskvalifikovali. Plavkyni Barile Bolopovej z Rovníkovej Guiney v Sydney 2000 to tiež príliš nešlo. Plávala rovnako mizerne ako jej krajan Moussambani. Čas 1:03,97 na päťdesiatmetrovej trati je katastrofálny. Veď víťazná Holanďanka Inge de Bruijnová bola takmer o 40 sekúnd rýchlejšia.

Najslávnejší: Britský „orol“, skokan na lyžiach Eddie Edwards, je svojimi kratučkými skokmi najslávnejším outsiderom. Foto: profimedia.sk

Bolopová však mala naporúdzi vysvetlenie: „Netušila som, že je to taká dlhá trať,“ poznamenala pretekárka, ktorá nikdy predtým päťdesiatku voľným spôsobom neplávala. Viac na zemi: Zimné olympiády sú na príbehy outsiderov ešte bohatšie. Príbeh britského „orla“ Eddieho Edwardsa, ktorý si po superkrátkych výkonoch v Calgary 1988, kde dva razy doletel na značku 55 metrov, vyslúžil prívlastok najhorší skokan všetkých čias, pozná každý. Na rovnakých hrách sa však organizátori strachovali aj o Mexičana Roberta Alvareza, keď v behu na lyžiach na 50 kilometrov nie a nie dôjsť do cieľa. Až v cieli sa kajúcne priznal, že viac než 20 kilometrov nikdy v živote nebežal. Grék Antoin Miliordos sa zaskvel počas slalomu na olympiáde v nórskom Osle 1952. Spadol osemnásť ráz, ba aj si chvíľku posedel na snehu, keď sa pred cieľom nevládal zdvihnúť. Jeho čas bol o 27 sekúnd horší, než mal víťaz v súčte oboch jázd.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní