Zaslúžená radosť: Každý bod treba osláviť. Vľavo Natália, vpravo Dominika.

Volejbalové duo Dubovcová a Nestarcová: Nie sme veľké kamarátky

Hoci plážové volejbalistky Natália Dubovcová s Dominikou Nestarcovou milujú extrémne horúčavy, hrať musia takmer za každého počasia.

Stále preč a stále spolu. A pritom nemajú veľa spoločného. Možno len externé štúdium na Paneurópskej vysokej škole a lásku k volejbalu. Pod vysokou sieťou sa však dokonale dopĺňajú.

Najlepšie slovenské plážové volejbalistky Natália Dubovcová a Dominika Nestarcová o tom v tejto sezóne presvedčili aj na vrcholnom fóre - na grandslamoch svetovej série Medzinárodnej volejbalovej federácie, najprestížnejších turnajoch, aké sa pod vysokou sieťou a otvoreným nebom hrávajú.

Pravda, ak nepočítame majstrovstvá sveta a olympijské hry. Bronzové medaily z nórskeho Stavangera či kalifornského Long Beach katapultovali bratislavsko-pezinskú dvojicu medzi svetovú špičku. Nech už záverečné kolo seriálu v brazílskom Sao Paule posledný septembrový víkend dopadne akokoľvek, náš pár má dôvod na spokojnosť.

Môže reálne snívať o účasti na olympiáde v roku 2016 v brazílskom Riu de Janeiro. Ak by sa olympijské hry začínali zajtra, päťnásobné slovenské šampiónky by medzi elitnými dvadsiatimi štyrmi pármi s najväčšou pravdepodobnosťou nechýbali. Bodov v rebríčku by mali dostatok.

Druhý pokus

„Predchádzajúca olympiáda v Londýne nám o pár bodov ušla. Ak si však udržíme momentálne postavenie, o dva roky v Riu by sme nemuseli chýbať. Bola by to paráda, hrať pod piatimi kruhmi je náš veľký sen,“ hovorí 24-ročná Natália Dubovcová.

„Vieme, čo chceme, a za tým ideme. Zatiaľ nestagnujeme, kráčame správnym smerom, každý rok zahráme o niečo viac,“ dodáva o päť rokov staršia Dominika Nestarcová. Dokopy ich dal pred šiestimi rokmi Natáliin otec Miloš Dubovec. Bol to prezieravý ťah.

„Na Slovensku nemáme konkurenciu,“ netají Dominika a rekordných päť domácich titulov jej slová potvrdzuje. „S medailami z prestížnych Svetových pohárov je to ešte krajšie. Keď máte ľuďom čo ukázať, berú to úplne inak. Po prvom bronze nás v škole privítali vyzdobenou tabuľou. Bolo to milé,“ smeje sa Natália.

Život na cestách od apríla do septembra, keď doma medzi turnajmi strávia často len pár dní, im až tak nevonia, no nefrflú a makajú. Ak sú doma, najčastejšie pri petržalskom jazere Draždiak alebo v posilňovni.

Nenašetria

Pri stúpajúcej popularite plážového volejbalu sa im drina postupne začína vyplácať. „Ak počas roka zahráte pár dobrých výsledkov, dá sa z toho vyžiť. No je nám jasné, že keď skončíme, budeme si musieť hľadať prácu. Na pár rokov dopredu sa príliš zabezpečiť nedá. To by sme museli vyhrať všetky veľké turnaje a aj tak by to asi nestačilo,“ myslí si Dominika.

Ženský plážový volejbal je na olympiáde od hier v Atlante 1996. Väčšina turnajov jednotlivých kôl Svetového pohára mala v tejto sezóne dotáciu 800-tisíc dolárov - po štyristotisíc v kategórii mužov i žien. Víťazný pár si v takom prípade rozdelí zhruba 57-tisíc dolárov. „Haag a Long Beach to však dotiahli už k rovnému miliónu,“ hrdo hlása stránka Medzinárodnej volejbalovej federácie.

Pekné dievčatá na pláži pod vysokou sieťou dokážu zaplniť hľadisko. Sponzori už vedia, do čoho vrážajú peniaze. „V rakúskom Klagenfurte, kde sa nám zatiaľ až tak nedarí, ľudia dokonca stanujú pred štadiónom, aby sa dostali na turnaj. Sú však aj opačné extrémy. Do Moskvy prišlo málo ľudí, atmosféra bola o ničom. Asi to zapríčinilo zlé počasie,“ myslí si Natália.

Len blesky a krúpy

Na pohodlie hráčok sa v plážovom volejbale príliš nedbá. Hrá sa takmer za každého počasia. „Zápas sa preruší iba vtedy, keď sa blýska alebo padajú krúpy. Ak sú štyri stupne nad nulou, ako bolo napríklad v rakúskom Fürstenfelde, a ešte do toho leje, hrať musíme. Vo švajčiarskom Gstaade, kde bola len o čosi menšia zima, sme to zažili ešte raz. Nepomôžeme si, hrať sa muselo,“ spomína Dominika.

Dubovcová aj Nestarcová milujú odlišné počasie. „Bezvetrie a horúco. Doslova počasie na úpal. To máme rady,“ tvrdia spoločne. Hoci tvoria na ihrisku pár, povahou je každá iná. Natália flegmatická, Dominika výbušná.

„Nie sme ani extra veľké kamarátky,“ konštatujú jednohlasne. „Aj frajerov máme z inej krajiny,“ pridáva s úsmevom Natália. Jej priateľom je Čech Ondřej Přidal, Dominika zasa žije s bývalým slovenským volejbalovým reprezentantom Gabrielom Chochoľákom.

Hoci si mladé Slovenky cesty po svete vždy starostlivo naplánujú, občas ich realita dokáže zaskočiť. Na potulkách za volejbalom už aj zablúdili. Na španielskom ostrove Tenerife im s orientáciou pri hľadaní hotela pomáhal miestny občan. Objednaný hotel na čínskom ostrove San-ťi nenašli vôbec. Aspoň nie v deň, keď ho hľadať začali.

„Pri pláži bolo ešte všetko pekné, ale zájdete päťsto metrov do vnútrozemia a všetko je iné. Všade čínske nápisy, nikto nevie po anglicky. Podľa bookingu mal byť hotel hneď vedľa, no nepodarilo sa nám ho nájsť. Museli sme prespať v inom. A to sa tam ešte nedalo platiť kartou a na letisku nebolo možné vybrať peniaze. Jednoducho, katastrofa, no dnes to berieme už len ako úsmevnú príhodu,“ konštatuje Dominika.

Kým Čínu preto až tak nemilujú, Rakúsko a sever Európy si pochvaľujú. „V nórskom Stavangeri sa nám naozaj páčilo. A nielen preto, že sme si odtiaľ doviezli tretie miesto. Prišlo tam veľa ľudí, dokonca sme mali aj slovenských fanúšikov,“ spomína Natália.

Kone a atletika

Hoci ich dnes volejbal viac-menej živí, ani jedna pri ňom so športovaním nezačínala. Natália, dnes študentka mediálnej komunikácie, bola štyri roky atlétka, ku koncu so špecializáciou na beh cez prekážky a skok do výšky. Dominika už ako šesťročná jazdila na koni.

„Cez sestru som sa potom dostala k volejbalu, ktorý som hrala až do dvadsiatky. A s menšou prestávkou som sa k nemu zasa vrátila, ale už v plážovej forme,“ načrie do minulosti vyštudovaná inžinierka ekonómie, ktorá sa teraz dala na psychológiu.

Klasický a plážový volejbal sa od seba v mnohom líšia. V plážovom sú na oboch stranách dvorca len dvaja hráči, v klasickom šesť. Na rozdiel od „šestkového“ v plážovom nie je počas zápasu povolený tréner. Beachvolejbalisti si nemôžu užívať ani výhody hry v hale. Ak fúka vietor či prší, hráči sa s tým musia vyrovnať.

„V plážovom volejbale sa navyše blok nad sieťou počíta ako dotyk, zatiaľ čo v klasickom nie. Kompetentní sa aj chystali toto pravidlo zmeniť, ale vznikli proti tomu veľké protesty, tak od toho upustili. Rovnako ako od návrhu hrať na tri víťazné sety do jedenásť. Stále sa hrá na dva sety do dvadsaťjeden,“ vraví Natália.

Nie každý zvláda obe formy volejbalu. „Najlepšia nemecká hráčka, ktorá hrala v talianskej serii A1, najlepšej lige sveta, sa snažila prejsť na beachvolejbal a nešlo jej to,“ hovorí Dominika Nestarcová a dodáva: „Na piesku musíte veľa trénovať, aby ste na ňom vedeli hrať. Podľa mňa sú to dva rozličné športy.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní