Z Velitsa je hotelier! Cyklista maká v rodinnom podniku

Peter Velits skončil s cyklistikou, vrhol sa na hotelierstvo a užíva si lyžovačku

Ľudia

Žiadny bicykel. „Keď pustia tu v lyžiarskom stredisku Kohútka vleky, budem prvý, kto sa pustí dolu. Bicykel ma neláka, v tomto počasí dvojnásobne,“ rozhovoril sa dnes už bývalý slovenský profesionálny cyklista Peter Velits počas našej návštevy v jeho horskom rezorte Jasoň v lyžiarskom stredisku Kohútka v pohorí Javorníky. Velitsovci v chránenej krajinnej oblasti postavili v nadmorskej výške 913 metrov sedem chatiek a rozbehli tam rodinný biznis.

„Fungujeme päť mesiacov a na Silvestra už máme všetko plné. Na Vianoce si však doprajeme prestávku. Budeme doma v Púchove, rozbehneme to až na Štefana,“ vraví Velits, prvý Slovák, ktorý sa v roku 2008 po pätnásťročnej absencii pretekára spod Tatier predstavil na Tour de France. Bolo to prekvapenie, keď sa pred pár týždňami len 31-ročný pretekár rozhodol skončiť s aktívnou kariérou. Náš trojnásobný majster sveta v časovke tímov popiera, že by čo len na chvíľu svoje rozhodnutie oľutoval.

Dvojča trénuje ďalej

„Je to zvláštny pocit. Keď sa ráno doma v baraku v Púchove zobudíte vedľa brata, ktorý má ešte rok zmluvu a trénuje ďalej. A vy sa hýbať nemusíte. Zatiaľ mi pohyb naozaj nechýba. Oba bicykle mám odložené. Aj ten, na ktorom som jazdil v BMC, aj časovkársky, ktorý musím vrátiť,“ vraví Peter a pohľadom hľadá svoju priateľku Lenku, s ktorou v januári očakávajú prvého potomka. Mal by to byť synček.

„Termín mám v piatok trinásteho. Hádam to dobre dopadne,“ usmieva sa jeho životná družka a nesie nám na stôl horúcu kávu. Tretím do partie v miestnosti je Peťov otec Ladislav Velits, ktorý na stavbu všetkých siedmich chatiek dozeral. „Netajím, aj ja som počítal, že by to Peťo ešte mohol tri-štyri roky potiahnuť, ale potom prišlo zranenie. Dve sezóny sa nie a nie výkonnostne vrátiť. Keď nie ste v špičke a nemiešate tam karty, je jasné, že motivácia pomaly klesá. Vedel som, keď mu nevyšla posledná sezóna, že asi povie koniec,“ tvrdí Velits starší.

Ak by si podľa neho Peter našiel jednotkový tím na Pro Tour, určite by pokračoval. „Našťastie, nemusí začínať od nuly. Biznis so športovým oblečením mal rozbehnutý už predtým, teraz sme k tomu pridali aj hotelierstvo. Hádam to tu objavia aj Slováci, ktorí o nás tu na Kohútke zatiaľ príliš nevedia. Klientela je skôr česká, je to viac-menej české lyžiarske stredisko. Stavať sme však mohli len na slovenskej strane, na českej je už dlhé roky uzávera,“ pokračuje Ladislav.

Príliš skorý odchod

Náš trojnásobný majster sveta v časovke tímov a druhý najlepší muž španielskej Vuelty 2010 si je vedomý, že vo veku 31 rokov sa profipelotón zvyčajne neopúšťa. Už sa však rozhodol. „Viem, nie je to vek, keď sa v tomto športe odchádza, ale ako plynul čas, tak som sa čoraz viac utvrdzoval v presvedčení, že je to správne rozhodnutie. Aj v BMC boli zaskočení. Mysleli si, že si budem hľadať nový tím, keďže mi vypršala zmluva. No posledné dva mesiace som už vedel, že by som sa k tomu všetkému ťažko vracal. Aj Lenka bola rada, ako to dopadlo. Bolo to aj jej rozhodnutie,“ netají Velits. Priznal, že pred tromi rokmi by mu ani nenapadlo, že už bude mať po kariére a o svojom rozhodnutí bude referovať vo vlastnom horskom rezorte.

„Netušil som, že niečo takéto vybudujeme. Nikto z nás nemal skúsenosti s podobným biznisom. Najskôr sme si len s bratom Martinom plánovali postaviť chatu. Sami pre seba. No potom nám došlo, že počas kariéry sme boli doma len pár dní. Pýtali sme sa jeden druhého, koľko ráz by sme tú chatu naozaj využili. Tak nám napadlo, že to pretočíme na biznis. Veľmi sme si vyberať nemohli. Je to tu chránená krajinná oblasť. Tu sa nedá stavať niečo veľké. V územnom rozhodnutí bola možnosť postaviť sedem chatiek. Tak ich máme sedem. Takmer navlas rovnakých. Otec, ktorý mal nad všetkým stavebný dozor, to s Lenkou dokázali postaviť za dva roky. Stále je tu dosť roboty, no už sme skoro pol roka otvorení,“ vraví Peter. Skutočnosť, že ide o rodinný podnik, je vraj zatiaľ na nezaplatenie. „Nemáme tu žiadneho kontrolóra. Nikoho, kto by nás buzeroval. Sme tu len my.“

Už žiadna opatrnosť

Namiesto bicykla má Peter vo voľnom čase iné plány. „Do sýtosti si zalyžovať. Doteraz som nemohol. Všetky rizikové aktivity som musel zastaviť. Keby sa mi niečo stalo, mal som v zmluve klauzulu, podľa ktorej mohol tím so mnou v tom momente skončiť. Na bežky som ísť mohol, no zjazdovky boli zakázané,“ teší sa Peťo, jeden z tých, ktorí dostali slovenskú cyklistiku na pozície, o akej sme pred desiatimi rokmi mohli len snívať.

„Tú popularitu si uvedomíte v momente, keď vás ľudia okukujú v nákupnom centre. Alebo keď sme s bratom vošli do krčmy a ľudia sa tam bavili o Tour. Aj poldeci nám chceli kúpiť, tak sme ich presvedčili, nech nám kúpia radšej kofolu,“ smeje sa Peter. „Trochu mi trvalo, kým som si na niečo také zvykol. Nebolo to však niečo, s čím by sa nedalo žiť,“ dodáva.

Za desať rokov v sedle zažil v tomto športe veľké chvíle aj bolestivé pády. Na čo najradšej spomína? „Tých krásnych chvíľ kariéry bolo viac, každé víťazstvo malo svoj význam. No veľmi veľa pre mňa znamená rok 2007 a titul majstra sveta do 23 rokov v nemeckom Stuttgarte. Vyhral som titul pred celou rodinou. To víťazstvo ma s bratom posunulo do veľkej cyklistiky. Ktovie, kde by sme bez neho boli teraz,“ vraví bývalý jazdec Milramu, HTC, Omega Pharma-Quickstep či naposledy BMC.

Neľutuje nič

Ešte na začiatku uplynulej sezóny to s jeho pokračovaním v úlohe profesionála nevyzeralo zle. Peter rokoval s tímami Trek - Segafredo, francúzskym FDJ, novo sa rodiacim tímom Bahrain - Merida, no nedohodli sa „Jazdiť v tíme druhej alebo tretej kategórie sa mi už nechcelo. Celé sa to u mňa preklopilo,“ priznáva.

Hodiny driny v sedle však neľutuje. „Určite sa ten život dal prežiť inak, no na svojej kariére by som nezmenil ani čiarku. Cyklistika mi rozšírila obzory, precestoval som kopu krajín, naučil sa jazyky, spoznal veľa nových ľudí,“ uzatvára Peter, na ktorom sa obmedzenie pohybu zatiaľ nijako neodrazilo. „Asi sme to v rodine s bratom podedili, že nerastieme do šírky,“ usmieva sa náš bývalý reprezentant.

Kým Velitsovi sa na športoviskách uplynulých 12 mesiacov príliš nedarilo, slovenskí reprezentanti robili výsledky nad očakávania. Jeho kolega z reprezentácie Peter Sagan sa stal majstrom sveta, tenistka Dominika Cibulková vyhrala Turnaj majsteriek, Matej Tóth si v brazílskom Riu došiel po olympijské prvenstvo. Rovnako ako bratranci Škantárovci vo vodnom slalome. Komu by titul športovec roka doprial Peter Velits?

„Ťažké rozhodovanie. Naozaj to bol silný rok. Som rád, že to nie je na mne,“ takticky sa vyhol odpovedi, Otec Ladislav Velits však v tom má jasno. „Myslím si, že vyhrá Tóth. U vás novinárov zaváži skutočnosť, že to bol olympijský rok. Hoci v inej krajine by asi vyhral Sagan. Je najlepší cyklista na svete, obhájil titul svetového šampióna. Čo viac už mohol dokázať.“

Peter Velits

Narodený: 21. februára 1985 v BratislaveBydlisko: Púchovmy: 2004 - Dukla Trenčín, 2005 - 2006 Konica - Minolta, 2007 - Wiesenhof, 2008 - 2009 Milram, 2010 - 2011 HTC - Colombia, 2012 - 2013 Omega Pharma - Quickstep, 2014 - 2016 BMCÚspechy: majster sveta do 23 rokov v Stuttgarte (2007), päťnásobný účastník Tour de France - v roku 2008 bol po Milanovi Jurčovi a Jánovi Svoradovi tretím Slovákom na štarte, trojnásobný majster sveta v tímovej časovke, čo sa nikomu pred ním nepodarilo, druhý najlepší pretekár na Vuelte v roku 2010

Ľudia