Za jedinú noc dokázal popraviť päťsto ľudí. Skončil vo väzení - za kupliarstvo

Piotr Maggo vlastnoručne zastrelil vyše desaťtisíc ľudí

Čekisti, príslušníci sovietskej tajnej polície, mali za Stalinovej vlády plné ruky práce. Nielen v gulagoch, kde povraždili milióny ľudí. Popravovali po celej krajine. Bez obvinení, bez súdu, len na rozkaz zhora. Niektorí kati sa vypracovali. Vyslúžili si vysoké hodnosti, ocenili ich najvyššími štátnymi vyznamenaniami. Najvyťaženejším vrahom v službách komunistickej ríše bol Vasilij Blochin. Má na svedomí prinajmenej dvadsaťtisíc ľudí. Za ním nasleduje Piotr Maggo.

Dobromyseľný človek

Začiatkom roka 1937 zavítal do Sovietskeho zväzu svetoznámy nemecký spisovateľ Lion Feuchtwanger. Bol nadšený. Prijal ho aj Stalin a po kamarátsky sa porozprávali. Feuchtwanger o ňom napísal, že je „jednoduchý človek, plný dobromyseľnosti“. Svoje zážitky uložil v knihe Moskva, rok 1937. Ihneď ju preložili do ruštiny a zo dňa na deň ju vydali v obrovskom náklade.

Prečítajte si

Feuchtwanger bol v Moskve v období, keď v nej prebiehali „verejné“ procesy s takzvaným paralelným centrom, čiže s najbližšími Leninovými a Stalinovými spolupracovníkmi. Na západe vyvolali vlnu rozhorčenia. Spisovateľ napísal: „So Zinovievovým a Kamenevovým procesom som sa zoznámil z tlače a z rozprávania očitých svedkov.“ Na procese s Piatakovom a Radekom bol. Feuchtwanger označil procesy za „znamenité“ a za prejav demokratizácie sovietskej spoločnosti.

Dokonalá kamufláž! Taká dokonalá, že pravda sa začala odvíjať až o vyše pol stroročia. Je hrozivá. V roku 1937, v tom istom roku, keď Feuchtwanger písal chválospevy na krajinu a na dobromyseľného Stalina, postrieľali v nej 353 074 ľudí, čiže takmer tisíc denne. Takmer toľko aj o rok. Popravy vykonávali profesionálni vrahovia. Najviac, až 60 percent popráv, bolo v Moskve. Postaralo sa o ne 10 až 15 katov. Museli sa veľmi činiť, no boli to najvýkonnejší, najprofesionálnejší vrahovia v celej krajine.

Lavrentij Berija: Komisár sovietskej bezpečnosti, vľavo vzadu Stalin.
Lavrentij Berija: Komisár sovietskej bezpečnosti, vľavo vzadu Stalin.
Foto: INTERNET

Pomocník Železného Félixa

„Keď sme za Nežnej revolúcie v roku 1989 vstupovali do kancelárií ministerstva vnútra a ŠtB, často sme tam nachádzali obrazy Felixa Dzeržinského,“ spomínajú pamätníci. Áno, to je ten, ktorý spolu s Leninom zakladal Čeku, čiže Všeruskú mimoriadnu komisiu určenú na boj s odporcami revolúcie. Hoci mimoriadna, pretrvala pod inými názvami až do pádu Sovietskeho zväzu. A jej prvý, brutálny veliteľ na dlhé desaťročia zostal vzorom ešte aj v Československu. Zvrátená doba!

Čeka sa činila. Odhaduje sa, že ešte za Leninovho života - umrel v januári 1924 - povraždila približne 140-tisíc ľudí. Jej veliteľ prežil v cárskych väzniciach a vo vyhnanstve dvanásť rokov života. Navykol si na násilie? Alebo ho mal zakódované? Alebo ho mala zakódovaná jeho strana? Keď sa po revolúcii ujal funkcie, podriadeným medziiným prikazoval: „Vyber rozhodných mužov, ktorí vedia, že keď chceš, aby niekto mlčal, nič nie je účinnejšie ako guľka.“ Podľa takých kritérií sa medzi katov dostal aj Piotr Ivanovič Maggo.

Čítajte viac

Pochádzal z Lotyšska, skončil dve triedy ľudovej školy. Pracoval ako poľnohospodársky robotník, nádenník, za prvej svetovej vojny sa prihlásil do cárskej armády, po revolúcii vstúpil do radov Červenej armády aj do komunistickej strany. Už zakrátko, začiatkom roka 1918, ho preradili do trestného oddielu. Zapáčil sa Dzeržinskému.

Cenil si jeho nezmieriteľnú nenávisť voči „nepriateľom revolúcie“ a ochotu osobne ich popravovať. Vybral si ho do Prvej osobitnej roty, ktorej úlohou bolo ochraňovať Dzeržinského a ktorá zároveň plnila úlohu jeho osobnej popravnej čaty. Stačilo, aby veliteľ Čeky povedal, koho zlikvidovať. Obeť prepadli „neznámi páchatelia“ a zmizla bez stopy.

Nedocenený

Železný Felix vedel odhaľovať talenty na špinavú prácu. Magga zakrátko vymenoval za dozorcu do väznice s najhorším chýrom, do Lubianky. Tam súčasne plnil funkciu vykonávateľa popráv a vytĺkal priznania z väzňov. Potom sa stal náčelníkom tej istej väznice. Už nemusel popravovať. Ale chcel. A popravoval. Dzeržinského vymenovali do inej, hospodárskej funkcie a zakrátko po súdruhovi Leninovi sa aj on pobral na onen svet.

Vymenili sa súdruhovia na najvyšších miestach, museli sa aj na nižších. Tí si zasa vybrali „svojich“, ktorým mohli dôverovať. Maggo sa ocitol na vedľajšej koľaji. Hoci v kádrovom posudku písali o ňom, že „k práci má seriózny vzťah a splnil mnoho osobitných úloh“. Maggo sa nechcel len tak povaľovať. V roku 1931 podal žiadosť na najvyššie veliteľstvo bezpečnostných orgánov, aby ho prevelili na oddelenie, kde by plnil úlohy „na osobitný príkaz“.

To vtedy znamenalo jediné - popravovať. A všetko nasvedčovalo, že bude mať plné ruky práce. V najbližších dvoch rokoch deportovali vyše milióna takzvaných kulakov. Hlavy húfne padali. A to bolo len zahrievacie kolo v boji za svetlejšie zajtrajšky.

Felix Dzeržinskij: Veliteľ vraždiacej Čeky.
Felix Dzeržinskij: Veliteľ vraždiacej Čeky.
Foto: INTERNET

Patologický vrah

Stredná postava, inteligentná tvár, vysoké čelo, okuliare, krátke fúzy, pokojné vystupovanie. Pripomínal skôr dedinského učiteľa, účtovníka alebo hoci lekára. No keď sa chopil svojej „práce“, bol ňou posadnutý. Maggo vykonával funkciu profesionálneho kata v dvadsaťštyrihodinových zmenách, a to aj cez nedele a sviatky. Za zmenu popravil 3-5 ľudí, ale niekedy aj vyše dvadsať. Nevyhýbal sa ani popravám žien. Napriek inštrukciám, ktoré prikazovali ženám vyzliecť sa do bielizne, nariaďoval im vyzliecť sa donaha. Keď modlikal niekto o milosť, jeho tvár sa rozžiarila.

Azda ani nevraždil preto, že v obetiach videl „nepriateľov ľudu“, ale pre vlastné potešenie. Tak si mysleli tí, ktorí ho poznali. Nedosiahnuteľný vrah! „Odvedieš obeť na miesto popravy, kde sú na zemi piliny alebo piesok. Tam jej priložíš pištoľ šikmo k hlave a prásk! Zároveň ju prudko kopneš do zadku. Aby krv nepostriekala košeľu a aby ju žena nemusela znova prať,“ zaúčal iných. Posledné slová obetí často bývali - „Nech žije súdruh Stalin!“ Maggo dostal príkaz zhora vyškoliť ich pred smrťou, aby nebrali meno božie nadarmo.

Odmeny

Keď kati splnili svoju „prácu“, mohli si oddýchnuť v osobitnej miestnosti, kde mali pripravené jedlo a vodku. Maggo mal vždy dobrý apetít. Vodka chutila takmer všetkým. Jemeľjanov, jeden z katov, spomínal: „Pravdaže, spíjali sme sa do nemoty. Čo sa čudujete, nebola to ľahká práca. Takí sme bývali unavení, že sme neraz ledva stáli na nohách. Umývali sme sa kolínskou. Do pása. Inak sme sa nezbavili zápachu krvi a pušného prachu.“

Maggo dostával vyšší plat, mal nárok na zvýšenú lekársku starostlivosť, na pobyt v najlepších sanatóriách a rekreačných strediskách, na nákup úzkoprofilového tovaru. Za mimoriadne výkony dostávali kati aj vecné odmeny - hodinky, bicykel, gramofón. Ženskú obeť im dovolili znásilniť. Zakrátko po nástupe do funkcie profesionálneho kata Magga povýšili na kapitána bezpečnosti. Za desať rokov vernej služby ho vyznamenali Leninovým radom, dvoma Radmi červenej zástavy a odznakom Čestný čekista. Verná služba - to bolo vyše 10-tisíc popravených. Tak to potvrdzujú archívy so spismi s Maggovým podpisom.

Neúplná spravodlivosť

Odviedol si svoju robotu a teraz pôjdeš aj ty. Aby si zbytočne netáral. Alebo aby si neobrátil zbraň proti nám. V roku 1937 postavili k múru Golova, Pakalna, Sotnikova a ďalších. Pravdaže, boli to zradcovia. Zastrelili ich kolegovia Blochin a Maggo. Aj Blochin, najhorší z katov, len zázrakom unikol smrti. V rokoch 1937 a 1938, v období najväčšieho teroru, nasledovali ďalší. Ich zoznam je rozsiahly. No Maggo pretrval. Pretrval za Jagodu, za Ježova, čiastočne aj za Beriju.

Nový komisár bezpečnosti Lavrentij Berija zaviedol nové poriadky. Popravy vykonávali nie čekisti, ale vojaci. Vypomáhali im stranícki aktivisti, milicionári. A často ich striedali. Maggo sa na smrť urazil. Pohrdli jeho službami? Napísal list rovno Stalinovi. Stalin neodpovedal. Si odpísaný a koniec! Maggo prepadol alkoholu a v roku 1941 umrel na cirhózu pečene. Asi tak unikol smrti pri múre.

Niektorí z katov stalinského obdobia neuniesli psychickú záťaž, zbláznili sa, upili sa na smrť. Iní sa dožili pokojnej staroby a vysokej penzie. Spočiatku ich súdili, niektorých aj odsúdili, potom zasa rehabilitovali a dokonca označili za obete čistiek. Maggov pamätník je umiestnený na moskovskom Novodievčom cintoríne niekoľko krokov od pomníka Gogoľa, Čechova, Majakovského... Občas sa na jeho tabuli objavuje nápis: „Kat!“

Najhorší z katov: Vasilij Blochin to za vraždenie dotiahol na generála. Po Stalinovej smrti mu hodnosť vzali, no posmrtne mu ju vrátili.
Najhorší z katov: Vasilij Blochin to za vraždenie dotiahol na generála. Po Stalinovej smrti mu hodnosť vzali, no posmrtne mu ju vrátili.
Foto: INTERNET

Ako na páse

Nielen Felix Dzeržinskij, veliteľ Čeky, ale aj Lavrentij Berija, ľudový komisár bezpečnosti, sa mohol spoľahnúť na svojho pomocníka. Volal sa Sardion H. Nadaraja a vypracoval sa do funkcie vedúceho Berijových telesných ochrancov. Bol to univerzálny pracovník – vypočúval, pritom obete týral, aj popravoval. Za jedinú noc dokázal popraviť päťsto obetí. Ako jedného z mála katov ho postihol trest. Nie za to, že popravoval. Obvinili ho najmä z toho, že svojmu nadriadenému dohadzoval ženy. V roku 1955 ho odsúdili na desať rokov straty slobody. Aj si ich odsedel. Ako dôchodca pokojne dožil v Gruzínsku.

Veľký teror

Tak nazvali historici obdobie rokov 1937 - 1938, keď sa rozpútalo násilie vo všetkých vrstvách sovietskej spoločnosti. Čistky osobitne postihli najvyšší stranícky orgán. Zo 139 členov Ústredného výboru VKS(b) uväznili a zakrátko popravili 110 ľudí. Stalin dal preriediť ústredné hospodárske orgány a orgány sovietov.

Roj Medvedev píše v knihe Stalin a stalinizmus: „Počas jedného zasadnutia Ústredného výboru roku 1937 Kalininova sekretárka vyvolala postupne z jeho pracovne štyroch členov. Kalinin s ťažkým srdcom podpisoval zatykače a operatívna skupina NKVD ich v susednej miestnosti zatýkala.“ Na vysvetlenie - Kalinin bol predseda prezídia Najvyššieho sovietu.

V tom období uväznili a popravili mnohých ľudových komisárov (ministrov) a všetkých vedúcich pracovníkov. Medvedev: „Ľudové komisariáty, ktoré viedli zatknutí ľudoví komisári, sa načisto rozpadli.“ Čistky postihli aj všetky sovietske republiky. Historici zrátali, že v Sovietskom zväze v roku 1937 zastrelili 353 074 ľudí, približne tisíc denne, v roku 1938 ich bolo 328 618.


VIDEO Plus 7 Dní