Právom hrdí: Na Chalkidikách a v iných častiach Grécka si svetoznámeho rodáka pripomínajú sochami. Neznášal ho: Martin Luther nazýval Aristotela rozprávačom bájok a pokazeným filozofom.

Aristotelov odkaz ľudstvu: Dobre žiť a dobre konať. Aký mal vzťah s Platónom?

Blaženosť je podľa gréckeho filozofa Aristotela najvyššie dobro, tyrania a demokracia sú najhoršie formy vlády.

Relax

Od mája tohto roku do Grécka smerujú nielen tisícky dovolenkárov, ale aj stovky bádateľov a vedcov, ktorí sa stretávajú na konferenciách pri príležitosti výnimočného výročia. Pred 2 400 rokmi sa v už neexistujúcom meste Stageira narodil jeden z najvýznamnejších mudrcov všetkých čias Aristoteles.

Čítajte viac:

VIDEO V tejto vile býval Putin aj Dalí: Grécky luxus za desaťtisíce eur

Vďaka rozsiahlosti diela, jeho hĺbke a prírodovednému zameraniu sa stal zakladateľom európskej vedy. Najznámejší Platónov žiak sa preslávil aj ako vychovávateľ Alexandra Veľkého. Nie div, že správa o náleze jeho hrobu, ktorú koncom mája zverejnil grécky archeológ Kostas Sismanidis, vzbudila veľký rozruch. O svojom objave informoval pri príležitosti svetového kongresu o Aristotelovi v Solúne, ale zároveň poukázal len na „silné náznaky“, nie overený fakt, že ide o hrob antického velikána.

Aký bol život a skon muža, ktorého dielo i miesto posledného odpočinku dodnes vzbudzujú taký záujem?

Raffaelov obraz Aténska škola: Zatiaľ čo Platón zdvíha prst k nebu, Aristoteles obracia dlaň k zemi. Foto: Profimedia.sk

Syn lekára

Súčasníci mu pozorne načúvali, stredovekí filozofi na základe jeho učenia vytvárali kresťanské dogmy a Martin Luther ho nazval „rozprávačom bájok a pokazeným filozofom“. Jeden z najvýznamnejších západných filozofov sa narodil v druhej polovici roku 384 pred naším letopočtom v iónskej osade Stageira na východnom pobreží polostrova Chalkidiki. Jeho otec Nikomachos bol osobný lekár Amynta II., otca Filipa Macedónskeho, z lekárskej rodiny pochádzala aj Aristotelova matka Faistis.

Už od detstva prejavoval záujem o človeka - z filozofického i prírodovedného hľadiska. V pätnástich rokoch osirel a o jeho výchovu sa staral Proxenos z Atarnea v Mysii. O tri roky odišiel Aristoteles, bažiaci po vzdelaní, do Atén, aby sa stal žiakom najvychýrenejšej školy v Grécku - Platónovej Akadémie. V čase nástupu bol však jeho učiteľ, vtedy šesťdesiatročný Platón, na svojej druhej sicílskej ceste k syrakúzskemu tyranovi Dionýzovi mladšiemu.

Čítajte viac:

V raji Porto Caras: Grécke Chalkidiki sú ideálnou alternatívou Turecka

Pokúšal sa ho presvedčiť o správnosti zásad svojho ideálneho štátu, ktoré podrobne rozpracoval. Lenže rovnako ako pri prvej ceste neuspel.

Platónov žiak

Aristotela očarila Platónova osobnosť. V Akadémii strávil dvadsať rokov, do Platónovej smrti v roku 347. Pokorne vzhliadal k svojmu učiteľovi, ale s pribúdajúcim vekom a vedomosťami začal postupne raziť vlastnú myšlienkovú cestu. Platónov básnický štýl plný obrazov a metafor sa líšil od Aristotelovho nahliadania na svet. Dychtivý študent bol oveľa triezvejší, dával prednosť faktom a systematickej vede.

„Platón mi je drahý, ale pravda ešte drahšia,“ priznal vo svojom spise O pravde. Nie, nebol nevďačný, ako to naznačuje údajný Platónov výrok: „Aristoteles nás odkopol práve tak ako žriebätá vlastnú matku.“ Svojho učiteľa úprimne obdivoval, ale Platón mal aj iných obľúbencov. Prekážala mu Aristotelova uvravenosť a prílišné fintenie, ktorými odpútaval pozornosť od nízkeho vzhľadu a šušlania?

Nuž, kadečo sa o vzťahu slávneho učiteľa a žiaka popísalo. Nikto mu však neuprie, že bol veľmi pozorný poslucháč a aj vďaka Platónovi sa z neho stal všestranne nadaný filozof, vedec a polyhistor. Veril v pravdu, uznával dôkazy a tvrdil, že je nutné vyvrátiť aj vlastné učenie, „a to obzvlášť tým, ktorí sú filozofi, lebo aj keď je oboje milé - priatelia a pravda - je mravnou povinnosťou viac ctiť pravdu“.

Chalkidiki: Polostrov tvoria tri výbežky - Kassandra, Sitónia a Atos, na ktorom sa v meste Stageira narodil Aristoteles. Foto: Monika Mikulcová

Od Akadémie k Alexandrovi

Po Platónovej smrti sa Aristoteles zbalil a rozlúčil sa s Aténami aj so slávnou Akadémiou. Pod jeho rozhodnutie sa zrejme podpísal fakt, že sa nestal Platónovým nástupcom a hlavou rešpektovanej vzdelávacej inštitúcie. Tejto pocty sa dostalo Platónovmu obľúbencovi Speusippovi. So Xenokratom a svojím synovcom Kallistenom z Olintu odišiel do Asu v Mysii a viedol akúsi pobočku Akadémie.

A nezabúdal ani na iné stránky života než tie vedecké. Oženil sa s Pýtiou, ktorá mu porodila dcéru s rovnakým menom. Okrem toho je známe, že Aristoteles mal aj syna Nikomacha s istou Herpyllidou, ktorá bola zrejme jeho konkubínou. V štyridsiatke mal Aristoteles rodinu a tešil sa rešpektu učencov a vplyvných mužov.

V roku 342 pred naším letopočtom dostal zaujímavú poctu - mal sa stať vychovávateľom budúceho Alexandra Veľkého. Odišiel do Pelly, aby vtedy trinásťročného chlapca pripravil na vládnutie i na život. Veľká výzva v starých pohnutých časoch, ale Aristoteles ju prijal so všetkými dôsledkami. Legendy možno až príliš zveličujú filozofov vplyv na budúceho panovníka, ale určite sa vo veľkej miere podieľal na formovaní jeho osobnosti. „Rozhodne je to zvláštna predstava, že po niekoľko rokov moc a duch vo svojej najvyššej forme žijú pospolu: budúci podmaniteľ sveta a muž, ktorý v univerzálnom zmysle dobyl duchovný kozmos,“ napísal v knihe Zadné schodisko filozofie Wilhelm Weischedel.

Cieľom je blaženosť

Keď Aristoteles opustil kráľovský dvor, vrátil sa do Atén a v roku 335 pred naším letopočtom založil vlastnú filozofickú školu Lykeion. Zakladateľovi logiky, zoológie, meteorológie a psychológie, ktorého v stredoveku nazývali jednoducho Filozof, sa podarilo vytvoriť centrum gréckeho vzdelania. Jeho škole sa hovorilo peripatetická, pretože sa nachádzala v krytej kolonáde - peripatos.

Iné verzie odvodzujú tento prívlastok zo slova peripatein - chodiť okolo -, osadenstvu Lykeia sa preto hovorilo peripatetici, lebo pri výučbe a filozofických debatách sa prechádzali. V každom prípade sa Lykeion stalo prvým čisto vedecko-pedagogickým strediskom. Dopoludnia sa konali odborné prednášky najmä z logiky, metodológie vedeckého výskumu a filozofie, popoludní zase pre verejnosť so zameraním na problematiku rétoriky, politiky a etiky.

Za dvanásť rokov pôsobenia v tejto škole Aristoteles napísal väčšinu svojich spisov. Medzi najznámejšie patria diela O nebi, O vzniku a zániku, Metafyzika, Kategórie, Prvé analytiky, Druhé analytiky, O duši, O častiach zvierat, O pohybe zvierat, Etika Nikomachova, Politika, Poetika, Rétorika, Kategórie a iné.

Človeka nazval zoon politikon - tvor spoločenský, sociálny, pre ktorého je prirodzené žiť v štáte. Všetko živé má podľa neho dušu: rastliny vegetatívnu, živočíchy vnímavú a človek racionálnu. Najvyšším dobrom pre človeka a jeho hlavným cieľom je blaženosť - eudaimonia. Ide o trvalý stav, nie chvíľkový pocit eufórie. Preto je cestou k tejto blaženosti cnosť získaná učením, skúsenosťami a zvykom.

Cieľom Aristotelovej etiky je naučiť človeka „dobre žiť a dobre konať“, aby mohol mať šťastný život. Doba odlišná od tej našej ponúkala aj iný pohľad na otroctvo, ktoré je podľa gréckeho filozofa prirodzené. Ľudia by však nemali byť zotročení násilne.

„Kto dáva prednosť bezpečnosti pred slobodou, je právom otrokom,“ napísal. Za najlepšiu formu štátneho usporiadania považoval monarchiu, vládu spravodlivého panovníka. Medzi ďalšie prijateľné formy zaradil aristokraciu a politeiu - vládu mnohých. Najhoršími formami sú tyrania, oligarchia a demokracia.

„Pre každú vládu je však najdôležitejšia požiadavka, aby zákony aj ostatné zriadenie zaručovali, že sa z úradu nedá obohacovať,“ prízvukoval už pred vyše 2 400 rokmi učenec.

Rúhanie bohom

Aténčania si ho vážili, ale nie tak ako Platóna. Navyše, Aristoteles udržiaval dobré vzťahy s macedónskym dvorom. Po Alexandrovej smrti sa Aténčania zbavili aj neželaného vplyvu Macedónčanov a nepriateľom sa stal každý, kto s nimi paktoval. Na muške mali aj Aristotela.

Politické dôvody sa im hľadali ťažko, vymysleli si teda iné obvinenia, aby niekdajšieho vychovávateľa Alexandra Veľkého dostali pred súd a potrestali. Veľkňaz eleusínskych mystérií Eurymedón pripravil pozoruhodnú žalobu. Aristotela obvinil za jeho chválospev na tragický skon Hermia a za postavenie jeho sochy v Delfách, pretože neoprávnene vytvoril nový kult a vlastne sa rúhal bohom.

Aristoteles vedel, že nemá šancu na spravodlivú obhajobu. Nehral sa na hrdinu. Súdu sa vyhol útekom z Atén. Podľa vlastných slov chcel zabrániť Aténčanom, aby sa druhý raz prehrešili proti filozofii. Sokrata, Platónovho učiteľa, kedysi donútili vypiť čašu s jedom. Aristoteles s rodinou sa usadili na statku jeho matky na Chalkidiki.

Umrel v roku 323 pred naším letopočtom vo veku 63 rokov. Zanechal podrobný testament, v ktorom nezabudol na otrokov ani na svoju konkubínu. A Aténčania? Čoskoro si uvedomili, akej krivdy sa dopustili na tomto veľkom mysliteľovi. Teofrastos za účasti spoluobčanov umiestnil v Lykeione Aristotelovu sochu.

Relax