Ázijský Kolumbus: Východné moria brázdil vykastrovaný admirál

Čínsky objaviteľ Čeng Che je najslávnejším čínskym moreplavcom. Jeho prvá výprava mala - na rozdiel od Krištofa Kolumba - zrejme až tristo lodí!

Relax

Azda za najväčšieho objaviteľa a moreplavca sa dodnes považuje Talian z mesta Janov Krištof Kolumbus. Objav amerického kontinentu zásadne zmenil vývoj dejín Európy a následne aj zvyšku sveta. Približne v tom istom období, pár desiatok rokov pred Kolumbom, iný úspešný moreplavec brázdil moria v Ázii.

Kým Kolumbus vyrazil na svoju prvú výpravu cez Atlantický oceán s troma loďami, prvá výprava čínskeho admirála Čeng Chea sa skladala podľa odhadov historikov z dvestopäťdesiat až tristo lodí.

Pôvodom moslim

Čeng Che sa narodil na juhu dnešnej Číny v dedine pri jazere Tien-čch’ ležiacom vo výške asi 1 900 metrov nad morom. V tom čase bol na jazere rozvinutý rybolov, ale aj lodná preprava sústredená okolo mesta Kchun-ming, hlavného sídla tamojšej provincie. Jeho pôvodné meno znelo Ma Che. Rodina a predkovia boli moslimovia.

Do Číny sa dostali počas mongolskej invázie. Ich pôvod sa nedá s určitosťou vystopovať. Najpravdepodobnejšia verzia hovorí, že pochádzali z okolia mesta Buchara. Samotné priezvisko Ma je pravdepodobne čínska skrátená verzia mena proroka islamu Mohameda.

Asimilovaní moslimovia žijú v Čínskej ľudovej republike dodnes. Nazývajú sa Chuejovia a podľa posledného sčítania ľudu sa k nim hlási takmer desať miliónov obyvateľov.

Postupoval

V roku 1368 bola v Číne zvrhnutá mongolská nadvláda a vznikla ríša Ming. Provincia Jün-nan však ležala vysoko v horách a odolávala útokom čínskej armády. Obsadená bola až v roku 1382 a v bojoch padol aj otec budúceho moreplavca. Ma Che sa dostal do čínskeho zajatia a poslali ho do služieb Ču Tiho, syna prvého cisára ríše Ming, kde ho vykastrovali.

Mladý eunuch bol na dvore veľmi obľúbený. Dostal kvalitné vzdelanie a svoje schopnosti preukázal aj v bojoch proti Mongolom, v ktorých Ču Ti pokračoval na severovýchodnej hranici ríše. Po smrti prvého cisára sa jeho nástupcom stal Ču Tiho synovec. Krátko nato vypukla občianska vojna, v ktorej sa Ču Timu podarilo zvrhnúť synovca z trónu.

Ma Che stál na čele vojsk obliehajúcich cisársky Nanking a účasťou v ďalších vojenských aj politických aktivitách stúpal na spoločenskom rebríčku.

Ču Ti, ktorý ako cisár používal aj meno Jung-le, mu zveril dohľad nad stavebnými prácami v zničenom hlavnom meste Nanking a v roku 1404 mu udelil nové meno - Čeng. V tom istom roku Čeng Che už riadil výstavbu cisárskeho loďstva a jeho prvý kontakt s morom boli výpravy proti japonským pirátom.

Čítajte viac:

Cestovateľ či benátsky špión: Kto bol v skutočnosti Marco Polo?

Územie nekolonizovali

Čínski cisári verili, že im patrí zvrchovaná vláda nad celým svetom. Cisár Číny mal panovať aj ľuďom, kmeňom, mestám a štátom, ktoré s Čínou nikdy neprišli do styku. V raných dejinách ríše Ming sa uskutočnilo niekoľko výprav, ktoré mali za cieľ rozšíriť vplyv cisárov, vynútiť si uznanie zvrchovanosti ríše Ming a platenie tribútov.

Treba však povedať, že po formálnom uznaní cisár odpovedal darmi v podobnej hodnote. V tomto sa výpravy zásadne líšili od európskych - územie nekolonizovali a nepripájali k domovskému štátu. Cisár Ču Ti rozkázal vyslať lode „do všetkých štyroch kútov sveta“.

Sedem najväčších a najvýznamnejších výprav viedol Čeng Che, povýšený na admirála. Uskutočnili sa medzi rokmi 1405 a 1433, smerovali do juhovýchodnej Ázie a Indického oceánu.

Počas svojich výprav Čeng Che navštívil 56 krajín a na jeho lodiach sa plavilo takmer tridsaťtisíc námorníkov. Nadväzoval diplomatické styky so zástupcami neznámych štátov, položil základy obchodu a výmeny tovarov. Ak bolo treba, námorníci zasiahli vojensky.

Lode pokladov

Historikov ohromujú hlavne záznamy o veľkosti jeho lodí. Ak budeme dôverovať čínskym prameňom zo 16. a 17. storočia, najväčšie lode, takzvané lode pokladov, boli najväčšie plachetnice, aké boli postavené. Svojou veľkosťou prekonávali aj britské a francúzske lode z 18. a 19. storočia.

V knihe Dejiny Mingov sú tieto lode podrobne opísané. Údajne merali až 135 metrov na dĺžku a viac ako 50 metrov na šírku. Na ich ovládanie bolo treba dvesto až tristo námorníkov. Takáto loď mala deväť sťažňov s dvanástimi plachtami. Výtlak sa odhaduje na 19-tisíc ton.

Čítajte viac:

Kolumbus v Amerike nebol prvý. Predbehol ho iný slávny Talian

Lode pokladov dodnes vyvolávajú spory medzi odborníkmi. Archeológom sa zatiaľ nepodarilo objaviť takúto loď. Potvrdiť vieme veľkosť lodeníc, kde sa lode stavali. Našlo sa sedem dokov, z ktorých dva mali šírku až 64 metrov. Okrem toho sa v roku 1962 našla os kormidla a čínski archeológovia odhadli dĺžku lode, ktorej patrilo, na 149 až 166 metrov.

Podľa historika Edwarda Dreyera mal Čeng Che počas prvej výpravy k dispozícii 40 až 60 takýchto korábov. Výpravy: Prvá výprava Čeng Chea smerovala na Jávu, Sumatru, cez Melacký prieliv k ostrovu Cejlón - dnešnej Srí Lanke. Odtiaľ vyplával k mestám na západnej strane Indického subkontinentu.

Na juhu Sumatry podporil sultanát Palembang stojaci už tradične na strane Číňanov. Jeho lode doplávali až do indického mesta Kóžikkót, kde ho prijali veľmi priateľsky. Do Kóžikkótu smerovala takmer po rovnakej trase aj druhá a tretia výprava. V Nankingu v roku 1407 zriadili takzvaný Úrad prekladateľov, aby sa čínski moreplavci vedeli dorozumieť s rôznymi národmi Ázie.

Na Srí Lanke v roku 1911 našli obelisk v troch jazykoch vztýčený admirálom na poctu Budhu, Alaha a jedného z hinduistických bohov, čo svedčí o vysokej miere náboženskej tolerancie.

Počas tretej výpravy sa Čínania zapojili aj do voľby nového vládcu Kóžikkótu. Diplomatické styky medzi ríšou Ming a vládcami juhovýchodnej Ázie sa rozvinuli natoľko, že niektorí panovníci sa z vlastnej iniciatívy plavili na dvor cisára Ču Tiho, aby mu vyjadrili úctu.

Zlaté loďstvo

Flotila brázdiaca Indický oceán sa stala známou v mnohých krajinách pod názvom Zlaté loďstvo. Štvrtá výprava sa vydala do menej známych končín. Cieľom boli brehy Perzie, Arábie a Afriky. Čeng Che na palubu svojich lodí zobral mnoho čínskych moslimov, medzi nimi aj Hasana, imáma veľkej mešity v Si-ane. Plavil sa rovnakou cestou až k pobrežiu Indie a odtiaľ postupoval k bohatému Hormuzu.

Flotila musela byť ohromujúca, keďže sám sultán Bengálska sa vydal s časťou lodí späť do Číny navštíviť cisára Ču Tiho. Niesol mu nezvyčajný dar - žirafu. Piata, šiesta a siedma výprava smerovali taktiež do moslimských území a do Afriky. Vplávali do prístavu Aden v dnešnom Jemene.

Tamojší sultán chcel využiť cudzincov a ich námornú silu v boji proti mamelukom, preto ich prijal priateľsky. Odtiaľ sa Zlaté loďstvo vydalo na juh k pobrežiu Afriky. Navštívilo Mogadišo i Barawu v dnešnom Somálsku a Malindi v dnešnej Keni.

Ukončenie plavieb

Napriek tomu, že ríša Ming si svojou zahraničnou politikou zvýšila prestíž a prakticky dominovala juhovýchodnej Ázii, rozhodla sa výpravy zastaviť. Dôvodov bolo niekoľko. Stavba a vybavenie lodí boli príliš nákladné. Obrovské financie investovali do prestavby Zakázaného mesta v Nankingu. Ríša viedla nekonečnú vojnu s Mongolmi. Minské papierové peniaze začali strácať hodnotu.

Po smrti cisára Ču Tiho v roku 1424 sa jeho syn sústredil na vnútorné reformy v ríši. Čoraz viac sa začali presadzovať úradníci vyznávajúci doktrínu konfucianizmu. Ten hlásal okrem iného škodlivosť zahraničných plavieb a izolacionizmus.

Napriek tomu sa Čeng Che vypravil na svoju siedmu a poslednú výpravu do Hormuzu. Pre nalomené zdravie však pravdepodobne zostal v Kóžikkóte a ďalej s flotilou nepokračoval. Za najvýznamnejší počin tejto výpravy sa považuje návšteva malej skupiny čínskych námorníkov v Mekke a Medine.

Izolácia

Predpokladá sa, že Čeng Che zomrel na spiatočnej ceste v roku 1433 alebo 1435. V tom čase mohol mať šesťdesiat rokov. Nasledoval zákaz stavby zaoceánskych lodí a postupné prerušenie diplomatických stykov so vzdialenými krajinami. Úrad prekladateľov zatvorili a keď v roku 1491 prišlo na dvor v Nankingu posolstvo z Thajska, nik mu nerozumel.

Styk so zahraničím sa degradoval na nižšie úrovne. Keď začiatkom 16. storočia dorazili k čínskym brehom prvé portugalské lode, cisár o ne neprejavil záujem, komunikovali len s úradníkmi pobrežných provincií. Portugalci tak veľmi rýchlo ovládli námorný obchod s korením a postupne obsadili značnú časť juhovýchodnej Ázie.

Relax