Po bábike Barbie a hračke Tamagoči sa svet teší z farebných gumičiek.

Barbie, tamagoči, lego i gumičky: Tieto hračky pobláznili svet

Má ho vojvodkyňa Kate i pápež Franišek. Náramok z farebných gumičiek je aktuálny boom, ktorý pobláznil celý svet. Tak ako mnohé výstrelky pred ním.

Volajú sa Rainbow Loom a dievča, ktoré ich nemá, je mimo. Našťastie sa dajú kúpiť za bagateľ. Reč je o farebných gumičkách, z ktorých sa pomocou miniatúrneho stavu dajú vyrobiť úžasné náramky. Rainbow Loom sa objavili na trhu len nedávno, no už stačili poblázniť celý svet.

Nosia ich deti aj dospelí, sú súčasťou imidžu, ktorú sa neodvážia ignorovať ani celebrity - aj keď zväčša tie, ktoré majú deti. Pestrými náramkami sa pochválila modelka Heidi Klumová, herečka Julia Robertsová či Victoria Beckhamová, svojho času víťazka ankiet o najlepšie oblečenú ženu v šoubiznise.

Náramok z gumičiek má nastávajúca matka Catherine, manželka princa Williama, a vraj mu neodolal ani pápež František.

Zázrak z garáže

Momentálne jedna z najpredávanejších hračiek prekvapivo nevyšla z dielne žiadneho hračkárskeho gigantu, ale - ako napokon mnoho geniálnych hračiek - je dielom náhody. Vytvoril ju obyčajný zamestnanec automobilky Nissan Cheon Choon Nga.

Malajzijčan s čínskymi koreňmi odišiel do Ameriky študovať strojarinu. Usadil sa, oženil a keď pred troma rokmi pozoroval dcéry, ako šikovne si pletú z farebných kancelárskych gumičiek náramky, napadlo mu, že sa k nim pridá.

Lenže jeho prsty boli na jemnú dievčenskú prácu príliš nešikovné, a tak, aby si pomohol, vyrobil z drevenej dosky, pripináčikov a zo zubných háčikov malý tkáčsky stav - hračku najprv nazval Twist Bandz.

„Pôvodne som chcel iba zapôsobiť na dcéry a nie zarábať peniaze,“ prezradil neskôr v denníku Allgemeine Zeitung majiteľ prosperujúcej spoločnosti Choon’s Designs, ktorej obrat sa vlani priblížil k 35 miliónom eur - a to začínali so 7,5 tisíca dolárov.

Po počiatočných problémoch s financiami a dodávateľmi gumičiek a stavov sa biznis sľubne rozbehol. Spočiatku kompletizovali súpravy po nociach v garáži s rodinou, neskôr museli pomôcť aj priatelia.

V polovici roku 2012 sa hračka dostala do siete amerického predajcu hračiek Learning Express Toys a už na ďalší rok sa jej predalo 1,2 milióna kusov. V tom istom roku sa stala Rainbow Loom najvyhľadávanejšou hračkou na Googli. Keď si náramok navliekla vojvodkyňa Catherine, predaj gumičiek v niektorých častiach sveta stúpol o tristo percent.

„Dnes už máme fanúšikov, ktorí z gumičiek vyrábajú kabelky alebo topánky. Nedávno niekto na eBay vydražil gumičkové šaty za 290-tisíc dolárov,“ nadchýna sa Cheon. Pestrofarebné gumičky však nie sú jediná hračka, ktorá zabodovala na celom svete. História ich pozná oveľa viac. Pripomeňme si príbehy aspoň niektorých z nich.

Céčka

Najviac za nimi šalela generácia dnešných štyridsiatnikov. Plastové výlisky v tvare písmena C - neskôr sa pridali aj ďalšie písmená abecedy, čísla či paragrafy, no úspech céčiek neprekonali - vyvolali v 80. rokoch 20. storočia hotovú hystériu. Vedeli ste však, že sa im to podarilo až na tretí pokus?

Pôvodne totiž céčka vznikli v jabloneckých sklárňach už v šesťdesiatych rokoch ako dizajnový doplnok k minisukniam. Návrhári predpokladali, že sa budú nosiť napríklad ako opasky, no dievčatá ich ignorovali. Asi o desať rokov sa jabloneckí dizajnéri pokúsili zásoby céčok posunúť na trh opäť.

Inšpirovala ich fascinácia Orientom, ktorá vtedy letela, a céčka mali suplovať obľúbené korálikové závesy. Ani vtedy však zámer nevyšiel. Legendy hovoria, že naštvaní tvorcovia vyhodili zásoby céčok na smetisko, kde ich našli deti. Čo je na tom pravdy, nevieme, no isté je, že to bol triumfálny návrat. Výroba sa oživila, no céčok stále nebolo dosť.

Popri obyčajných céčkach vychádzali z jabloneckých dielní vzácne priehľadné bublinkové, perleťové či fosforeskujúce. Hoci po niekoľkých rokoch záujem o céčka opadol - nahradili ich tenké farebné náramky a Rubikova kocka -, dnes je ich tristokusová kolekcia súčasťou zbierok Národného múzea v Prahe.

Mončiči

Zvláštne plyšové zvieratko s gumenou tvárou, ktoré zo všetkého najviac pripomínalo rozkošného medvedíka, malo veľké oči, okrúhle líca, malý ňufáčik a otvorené ústočká, do ktorých si mohlo strčiť palec a cmúľať ho.

Vyrábalo sa v najrôznejších farbách a veľkostiach, ako dievča i chlapec. V roku 1974 ho vytvoril Japonec Sekiguči, k nám sa dostalo až o desať rokov neskôr. Kúpiť ste ho mohli iba v Tuzexe.

Rubikova kocka

Verili by ste, že legendárny hlavolam má už štyridsať rokov? V roku 1974 skladaciu plastovú kocku s rôznofarebnými stranami vymyslel maďarský sochár a architekt Ernö Rubik. Ako píše Wikipédia, „plastová kocka sa skladá z menších kociek, štandardne ich má 3 x 3 x 3, ale existujú aj menšie či väčšie varianty“.

Malé kocky sú prepojené pohyblivým mechanizmom a cieľom je po zamiešaní jednotlivých farieb zložiť kocku do pôvodnej podoby tak, že každá strana bude mať jednu farbu. V skladaní kocky sa dodnes organizujú turnaje, aktuálny svetový rekord je 5,55 sekundy. Na súťaži Zonhoven Open 2013 ho dosiahol 18-ročný Holanďan Mats Valk.

Rubik vymyslel ešte ďalšie hlavolamy a hoci svojich fanúšikov si našiel aj jeho had či guľa, slávu kocky sa im nepodarilo prekonať.

Barbie

Najslávnejšia a najpredávanejšia bábika na svete sa prvý raz objavila na Medzinárodnom americkom hračkárskom veľtrhu 9. mája 1959. Jej duchovnou matkou je Ruth Handlerová, ktorá ju vytvorila pre svoju skutočnú dcéru Barbaru - a po nej ju aj pomenovala. Uviesť ju na trh nebol pre Ruth problém, keďže jej manžel bol spoluzakladateľ spoločnosti Mattel.

Blonďavá sexbomba s nepravdepodobnými rozmermi oblečená v pásikavých plavkách bola prvou „dospelou“ bábikou v histórii. Aj to sa zrejme podpísalo pod jej fenomenálny úspech. Už v prvom roku sa jej predalo vyše 350-tisíc kusov, čím sa vyšvihla na prvé miesto v rebríčku najpredávanejších bábik na svete - a je na ňom dodnes. Ročne zarobí materskej firme 1,5 miliardy dolárov.

Za 55 rokov jej života vzniklo viacero Barbie variácií - Barbie černoška prišla na trh v roku 1980, neskôr k nej pribudla moslimka či tehotná Barbie s dieťatkom v brušku. Prvá celebrita, ktorej vzdala hold, bola ultraštíhla modelka Twiggy. V roku 1961 sa v televíznej reklame prvýkrát objavil Barbiin priateľ Ken.

Okrem úspechu si Barbie užila aj kontroverzie - vyčítali jej najmä to, že je pre dievčatá zlým príkladom. Či už pre svoj vzhľad, ktorý až do detailov kopírujú niektoré mladé dámy, prehnane bohatý šatník a vybavenie, ale aj životné postoje.

Mravokárcov dráždili napríklad vety, ktoré predniesli hovoriace bábiky, ako: „Budeme mať niekedy dosť oblečenia?“ - Barbie mala už miliardu modelov -, ale najmä „Matika je taká ťažká!“, čo feministky považovali za sexistickú narážku, že ženy nie sú schopné naučiť sa počítať.

Lego

Na úplnom začiatku stál chudobný dánsky tesár Ole Kirk Christiansen, ktorý začal vyrábať drevené hračky a v roku 1934 svoju firmu nazval LEGO - z dánskeho leg godt, dobre sa zahraj.

Prvá plastová lego kocka však prišla až po vojne, o pätnásť rokov neskôr. Firme ju poslala britská spoločnosť Kiddicraft a bola vynálezom detského psychológa Hillary Harryho Fishera Pagea - pripomínala klasické drevené kocky s výstupkami na lepšie zachytenie. Trvalo však ešte ďalšie roky, kým sa vychytali všetky technické nedostatky - kocky napríklad spočiatku poriadne spolu nedržali, a tak na trhu nemali očakávaný úspech.

Lego kocka, ako ju poznáme dnes, sa definitívne objavila až v roku 1954 a konečne zabodovala. Hlavnou devízou je neuveriteľná variabilnosť - šesť obyčajných blokov sa dá spojiť takmer na 103 miliónov rozličných spôsobov.

V roku 1969 prišlo Lego Duplo, určené pre najmenšie deti, Lego Technic pre náročnejších „stavbárov“ uviedla firma na trh v roku 1977. O rok neskôr sa prvý raz objavili miniatúrne figúrky.

Dnes sú edície nových súprav často spojené s premiérami kasových trhákov ako Piráti z Karibiku, Star Wars, Harry Potter, Batman či Indiana Jones. Lego má však aj svoj vlastný celovečerný film Lego Story. A práve vďaka nemu zisky firmy tento rok utešene stúpli, hoci ani vlani sa nemohli sťažovať. Ročný zisk sa priemerne pohybuje okolo 750 miliónov eur a pravidelne rastie.

Lego je tiež jedna z mála spoločností, ktorá prijíma nových zamestnancov. Mimochodom, vedeli ste, že od roku 2000 sa slávne kocky vyrábajú aj pri Kladne?

Jojo

História tejto jednoduchej hračky siaha do prvého tisícročia pred Kristom, no keby si v dvadsiatych rokoch 20. storočia jej potenciál nevšimol filipínsky emigrant v Amerike Pedro Flores, možno by naveky zapadla prachom. Jej lacný variant bol už v tom čase masovo rozšírený na jeho rodných Filipínach, no v Amerike o ňom ani netušili.

A tak, ešte ako hotelový poslíček, založil v roku 1928 Yo-Yo Manufacturing Company, kde sa hračky vyrábali ručne - z dreva a hodvábnej šnúrky. V Los Angeles mala hračka taký úspech, že si mohol otvoriť továreň, z ktorej denne vychádzalo 300-tisíc jojí.

Dnes ho niektorí majitelia povýšili na športové náradie a po svete sa organizujú desiatky súťaží. Jojo sa vyrába najčastejšie z plastu a okrem klasických sú aj svetielkujúce či hudobné. Doteraz najdrahšie jojo, Duncan’s Cold Fusion YO-YO, je vyrobené z leteckého hliníka a vyjde na 185 eur.

Monopoly

Najslávnejšia stolová hra sa prvý raz objavila v roku 1935. Dodnes sa jej vyrobilo viac ako dvesto miliónov kusov a zahralo si ju vyše pol miliardy ľudí. Monopoly sa vydávajú v 27 jazykoch a sú licenciované vo viac ako 81 krajinách. Pritom nechýbalo veľa, aby sa vôbec nedostali do obchodov.

Keď hru v roku 1933 jej autor Charles B. Darrow ponúkol spoločnosti Parker Brothers, odmietli ju, lebo vraj mala 52 nedostatkov, ktoré by narúšali jej priebeh. A tak sa Darrow rozhodol vyrábať a predávať hru sám. V roku 1934 predal do jedného z filadelfských obchodov päťtisíc kusov vlastnoručne zhotovenej hry, ktorá sa okamžite stala bestsellerom.

Našťastie pre Parker Brothers, Darrow nedokázal pokryť dopyt vlastnými silami, a tak sa vrátil do firmy, kde ho už raz odmietli. Tentoraz s inými podmienkami.

Človeče, nehnevaj sa

Monopoly sú monopoly, no v našich končinách aj tak viac bodovalo človeče. Klasická verzia je určená pre štyroch hráčov a jej cieľom je dostať všetky štyri figúrky čo najrýchlejšie do cieľa.

Ako píše Wikipédia, hru vymyslel na prelome rokov 1907 a 1908 Nemec Josef Friedrich Schmidt, ktorý sa inšpiroval indickou hrou Pachisi a anglickou hrou Ludo. Od roku 1914 sa vyrába sériovo a predalo sa jej vyše 60 miliónov kusov. Pravidlá sú rovnaké ako na začiatku.

Tamagoči

Miniatúrnu elektronickú hru vymyslela v roku 1996 Japonka Aki Maita. Mala tvar vajíčka, veľký displej a na rozdiel od zvieratka, ktoré mala imitovať, sa dala strčiť do vrecka. Aj keď nebola najlacnejšia, rodičia ju nadšene kupovali svojim deťom, keď ich otravovali so žiadosťou o domáceho miláčika.

Tamagoči bol vlastne akýsi test, či sa oň dokážu postarať - počítačové zvieratko bolo totiž treba kŕmiť, starať sa oň, čistiť po ňom neporiadok, ukladať ho do postieľky, ale aj sa s ním hrať a prejaviť mu dostatok lásky a náklonnosti. Ak sa mu niečoho nedostávalo, Tamagoči mohlo aj zomrieť.

Dávkovače cukríkov

PEZ Pokiaľ ide o samotné cukríky, vznikli v roku 1927 vo Viedni a ich názov je vlastne skratkou nemeckého slova Pfefferminz. Dávkovač vymyslel v päťdesiatych rokoch istý Oscar Uxa, no úspech dosiahol až v roku 1955, keď na jeho vrchol pribudla hlava.

Niektoré z prvých dávkovačov s hlavičkou Mickey Mousa či Santu sa dnes predávajú v aukciách za 10-tisíc dolárov. Dokopy ich bolo vytvorených 1 500 typov. Za socializmu patrili v našich končinách k nedostupnému tovaru. Nosili sa z Juhoslávie alebo z Tuzexu.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní