Bojovník, slepec i svätec: Knieža Rastislav zažil slávu i strmý pád

Solúnski bratia Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu v roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava, ktorý takto chcel obmedziť franský vplyv.

Relax

Rastislav pochádzal z dynastie Mojmírovcov a v rokoch 846 až 870 vládol Veľkomoravskej ríši, od polovice päťdesiatych rokov deviateho storočia spolu so svojím synovcom Svätoplukom, ktorému zveril východnú časť ríše, Nitrianske kniežatstvo.

Dosadený

Na kniežací stolec zasadol Rastislav po smrti svojho predchodcu Mojmíra, keď sa časť vladykov pokúsila vymaniť spod vplyvu Frankov. Vtedy zasiahol kráľ Ľudovít Nemec.

„Okolo polovice augusta vytiahol s vojskom proti moravským Slovanom, ktorí sa chceli odtrhnúť. Keď tu všetko usporiadal a urovnal podľa svojej vôle, ustanovil im za vojvodu Rastislava, Mojmírovho synovca,“ píše sa o udalosti vo Fuldských análoch.

V prvých rokoch vlády robil Rastislav reálnu politiku a vyhýbal sa konfliktom s Východofranskou ríšou. Veľká Morava sa tak stala pokojným ostrovom v rozbúrenom mori vtedajšej strednej Európy a zosilnela. Okolo roku 850 sa napokon aj Rastislav pokúsil zbaviť Ľudovítovho vplyvu a otvorene začal podporovať jeho nepriateľov.

Boje s Frankmi

Roku 855 došla Ľudovítovi trpezlivosť a koncom leta zaútočil s armádou na Veľkú Moravu. Spočiatku síce jeho vojská pustošili Rastislavovu ríšu, ale napokon boli v bitke pri Devíne porazené a dokonca nasledoval odvetný vpád Rastislava do východnej marky. Ľudovítov neúspech umožnil ďalší vzrast moci Veľkej Moravy a tiež jej snahy o samostatnosť voči Východofranskej ríši.

Rastislav vykázal zo svojej ríše dokonca i bavorských kňazov a na Veľkú Moravu zavolal solúnskych bratov Konštantína a Metoda, aby vysvetľovali kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej obyčajným ľuďom.

V lete 864 Ľudovít zaútočil na Veľkomoravskú ríšu znovu. Rastislav sa utiahol na Devín, podobne ako v roku 855. Ani teraz sa Frankom nepodarilo hrad dobyť a vznikla patová situácia, lebo Rastislav nemal z obliehanej pevnosti kam utiecť. Napokon uzavreli kompromis. Ľudovít odtiahol a Rastislav prisahal Ľudovítovi vernosť po všetky časy.

Rastislav však svoj sľub vernosti dodržiaval len do tej miery, že prestal na Ľudovítove územia útočiť. Na nezávislosti Veľkej Moravy sa nič nezmenilo a Rastislav bol naďalej ochrancom nespokojencov z Východofranskej ríše.

V zajatí

V roku 870 Rastislavov synovec a spoluvládca Svätopluk prešiel na stranu nepriateľa. Rastislava zajal a odovzdal Frankom. Tí ho odvliekli do Bavorska a v Regensburgu odsúdili na smrť.

Kráľ Ľudovít Nemec ho však omilostil, a tak Rastislava „len“ oslepili a uväznili v niektorom z tamojších kláštorov, kde čoskoro zomrel. Pravoslávna cirkev na Slovensku i v Česku dnes uctieva Rastislava ako svätca. Jeho kanonizácia sa uskutočnila v roku 1994 v Prešove a v Brne.

Devín za čias Rastislava

Starobylý hrad Devín bol významným sídlom najmä za čias, keď Veľkej Morave panoval knieža Rastislav. V deviatom storočí bol najvýznamnejším hradiskom slúžiacim na obranu proti Východofranskej ríši, ale aj ďalším prípadným útočníkom.

Strategický: Jeho význam vzrástol už za vlády Rastislavovho predchodcu Mojmíra, ktorý spojil Nitrianske a Moravské kniežatstvo. Rastislav budoval hrad ako svoje sídlo a zároveň pevnosť.

O strategickej úlohe Devína, nazývaného podľa Fuldských letopisov Dowina, svedčí nielen opevnenie na hradnom kopci nad sútokom Moravy a Dunaja, ale aj vybudovanie predsunutých hradísk v Devínskych Karpatoch, na svahoch Devínskej Kobyly. Najznámejšie sú objavené hradiská Na pieskoch a Nad lomom, ktoré chránili hrad zo severu.

Rastislav zdokonalil opevňovací systém Veľkej Moravy, obranný systém obdivovali aj jeho nepriatelia, ktorí ho označovali za „nevýslovnú a všetkým starodávnym nepodobnú pevnosť“ či „najpevnejší val“. Pri útokoch nepriateľských vojsk Rastislav nikdy neustupoval do vnútrozemia, ale čelil presile v devínskej pevnosti, čo svedčí o tom, ako jej veril.

Nezaslúžene: Rastislav v našej histórii zostáva v tieni Svätopluka, ktorý ho vydal napospas Frankom. Pritom sa usiloval zabrániť podrobeniu a ponemčeniu Slovanov, čo sa mu počas jeho vlády darilo. Najdôležitejším jeho počinom bola misia byzantských vierozvestcov a vybudovanie silnej pevnosti, ktorá dokázala odolávať nepriateľovi.

Rastislav bol výborný vojvodca, ale aj diplomat. Socha akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej pripomína práve tieto jeho vlastnosti - sediac na kniežacom stolci premýšľa, ale v lone má pripravený meč. Na rozdiel od sochy Svätopluka, ktorá je na Bratislavskom hrade, Rastislav je nezaslúžene zastrčený v uličkách dnešnej bratislavskej mestskej časti Devín. (mv)

Pozval vierozvestcov

Solúnski bratia Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu v roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava, ktorý takto chcel obmedziť franský vplyv.

Rím na jeho žiadosť nereagoval, keďže pápež si nechcel pohnevať franského vládcu Ľudovíta Nemca, preto požiadal o pomoc byzantského panovníka Michala III. Ten prosbe o vyslanie vierozvestcov hlásajúcich slovo Božie v zrozumiteľnom jazyku vyhovel.

Konštantín vytvoril nové písmo, hlaholiku. Do staroslovienčiny potom preložili mnohé náboženské, ale aj právnické a literárne diela. V roku 863 Konštantín založil Veľkomoravské učilište. Vychovávali v ňom budúcich kňazov aj administratívnych pracovníkov. Podľa archeologických nálezov škola sídlila na hrade Devín. Rím dovtedy uznával tri jazyky, v ktorých sa viedli bohoslužby.

U pápeža presadili aj staroslovienčinu. Konštantín sa však z Ríma na Veľkú Moravu už nevrátil a po vstupe do kláštora prijal meno Cyril. Konštantín a Metod aj ich žiaci sa výrazne podpísali pod rozvoj kresťanstva, kultúry a vzdelania na území Veľkej Moravy. (mv)

Relax