Franz Liszt: Vo svojej dobe okúzľoval viac klavírnym umením než vlastnými kompozíciami.

Bol skladateľ Franz Liszt Slovák?

Teórie o údajnom slovenskom pôvode Franza Liszta označili za nezmysel vedci aj zahraničie.

Romantický skladateľ devätnásteho storočia Franz Liszt, ktorý kedysi exceloval ako klavírny virtuóz na koncerte v Prešporku, zažíva opätovný návrat do našich končín.

Skutočnosť je vraj celkom iná, ako nám roky navrávali, a František List, ako by sa mal svetoznámy skladateľ volať, bol Slovák ako repa. Dôkazy možno nájsť aj v jeho tvorbe, do ktorej údajne prepašoval odkazy na teror voči Slovákom. Odborníci to síce označili za prznenie histórie, avšak náš novoobjavený „slovenský“ skladateľ nám už stačil vo svete narobiť peknú paseku.

Je náš

„Vyhlasujeme: Franz Liszt je slovenský skladateľ... Svojím dielom pripomenul Slovákom ich praotcov, Sklavóncov, Uhrov či Tótov. Svojmu neuznanému národu zostal verný až do smrti... Je svetovou povinnosťou Slovákov, osemnásť rokov po vzniku zvrchovanosti Slovenskej republiky, konečne naplniť odkaz Liszta...

Je tu však tvrdohlavý odpor, v ktorom by sa už aj mlčaním chcela obhájiť duchovná krádež... Lisztovo prihlásenie sa k Slovákom je absolútne!!!“ Citované odhalenia znejú skutočne senzačne. Majú, žiaľ, drobnú chybu. Ani na jedno neexistuje opora v realite. A to sa senzácia pri Slováčiskovi Lisztovi zďaleka nekončí. Okrem toho vraj bol i uvedomelý Slovák, ktorý bojoval za naše práva, kde mohol.

Azda najabsurdnejšie vyznieva „dôkaz“, ktorý má byť ukrytý v Lisztovom hudobnom diele Totentanz, teda v Tanci smrti. Hoci zástupy odborníkov si to desaťročia nevšimli, romantické dielo devätnásteho storočia vraj v skutočnosti obsahuje tajomnú šifru, do ktorej skladateľ ukryl odkaz na Slovákov označovaných svojho času maďarským Tót.

Výsledok je, že ide o Tanec Slovákov... Franz Liszt, ktorý sa narodil v roku 1811 v rakúskom Raidingu, vôbec netušil, čo spôsobí dávno po svojej smrti.

Za naše: Na teórie o „slovenskom“ Lisztovi putovalo aj deväťtisíc eur zo štátneho rozpočtu. Foto: Peter Getting

Za Liszta

Za senzačnou teóriou stojí Lisztov inštitút, konkrétne jeho prezident Miroslav Demko. Predtým býval v zahraničí - vo švajčiarskom Lausanne, v súčasnosti žije na Slovensku. Na rovnakej bratislavskej adrese, ako uvádza sídlo aj Lisztov inštitút. Keď sme sa zaujímali, čím sa autor prelomových tvrdení zaoberá okrem boja za „slovenskosť“ Liszta, odpovede sme sa nedočkali.

Nedozvedeli sme sa ani to, na akom odbornom či vedeckom podklade stavia svoje teórie. Nemenej tajuplne pôsobí aj Lisztov inštitút, respektíve viacero organizácií odkazujúcich na slávneho skladateľa, a to Lisztova spoločnosť na Slovensku a Spolok Franza Liszta. Zatiaľ čo Lisztova spoločnosť sídli podľa Registra občianskych združení v centre Bratislavy na Obchodnej ulici, Spolok Franza Liszta sa nachádza na rovnakej ružinovskej adrese ako Lisztov inštitút.

Za všetky tri vystupuje pán Demko. Jeho vyhlásenie v jednej z kníh, ktoré podpísal, tak pôsobí prinajmenšom pozoruhodne, ak nie schizofrenicky: „V mene mojej osoby, ako aj Lisztovej spoločnosti na Slovensku, túto skutočnosť vítame, a to vyhlásením, že Franz Liszt je slovenský skladateľ.“

Čo je však ešte zaujímavejšie, Lisztovu spoločnosť v roku 2011 podporilo ministerstvo kultúry na čele s Danielom Krajcerom. Z peňazí daňových poplatníkov jej venovalo deväťtisíc eur na jedno z objavných diel o Slovákovi Lisztovi. V čase, keď hodnotné kultúrne projekty žobrú o halier, putovali tisíce na obskúrne teórie, ktoré robia Slovensku hanbu v cudzine.

Diletant

Vedecká obec zmietla Demkove „revolučné“ tézy zo stola. Podľa odborníkov visia všetky vo vzduchoprázdne, Demko neovláda základné fakty ani terminológiu a „často akoby ani nevedel, čo vlastne píše“. Na fantazmagórie niet podľa nich žiadneho dôkazu a sám Liszt vo francúzštine uviedol: „Je suis hongrois,“ teda, že je Uhor, respektíve Maďar.

Ani v jednom historickom dokumente sa nenachádza doklad jeho „slovenského“ pôvodu alebo to, že ovládal slovenčinu. Ako obyvateľ Rakúsko-Uhorska zrejme ani nevedel o malom etniku na severe krajiny, jednom z mnohých v multietnickom štáte.

Tobôž, aby sa okrem muzicírovania zaoberal „slovenskou“ otázkou...

S dnešným Slovenskom ho spája iba fakt, že počas svojej kariéry niekoľkokrát koncertoval aj v Prešporku. Podľa serióznej vedy však nejde len o diletantizmus, ktorý dokáže posplietať najneuveriteľnejšie kombinácie. Doslova uvádzajú, že toto ťaženie „hraničí až s paranojou“. Historik Štefan Holčík označil tvrdenie, že Lisztovo priezvisko znie slovensky, za „rovnako fantastické, ako hľadanie slovenských predkov Lochnesskej príšery“.

Muzikologička zo Slovenskej akadémie vied Jana Lengová k prípadu napísala: „Osobnosť Franza Liszta slúži Demkovi ako konštrukt, preto si účelovo prispôsobuje historické fakty, aby dosiahol zhodu so svojou fixnou ideou. Na ňu nepotrebuje dôkazy, svojvoľne zamieňa výmysel a historický fakt a dospieva k zmäteným komentárom.“

Inak povedané, autor, ktorý si vyberie z reality, čo sa mu hodí a zamlčí nevhodné, sa dopracuje k vysnívanému výsledku. Demko neprehodnotil názory ani po zdrvujúcej kritike vedeckej obce. „Vonkoncom nie,“ zhrnul.

Vo svojom boji sa cíti osamelý: "Nikto sa za mňa nepostavil, na otázky mi neodpovedajú, nemôžem reagovať v odborných časopisoch, veď ja som vlastne cenzurovaný autor.“ Hoci pripustil, že v jeho práci môžu byť nedostatky, nezabudol pripomenúť: „V Bratislave nebol vytvorený priestor na dialóg na túto tému.“

Druhé kolo

Demko prišiel so svojou teóriou v roku 2003 a odvtedy chrlí knihu za knihou. Lizstov inštitút pritvrdil - proti úbohým Slovákom údajne strojili úklady najväčšie osobnosti umenia devätnásteho storočia.

Nemecký skladateľ Richard Wagner vraj vo svojom diele zámerne zatajoval inváziu Maďarov proti Slovákom. Agresia je vraj taká rozsiahla, že Slovania Liszt, Chopin i Čajkovskij sú vo svete zámerne označovaní za „úchylov, transvestitov, homosexuálov a psychopatov“.

Lisztova spoločnosť sa okrem vydávania pamfletov pustila aj do písania protestných listov. Otvorený list dostalo vedenie Hudobného ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) i predseda SAV.

Ďalší otvorený list putoval rovno k maďarskému prezidentovi Jánosovi Áderovi… Čo je však horšie, Demkove teórie si osvojili aj iní. Nejde len o pofidérne nacionalistické združenia, ktoré hlásajú „pravdu o tomto zaznávanom slovenskom géniovi, ktorý bol aj subjektívnym cítením a vedomím Slovák“.

Tieto tézy si osvojila aj Matica slovenská financovaná z peňazí daňových poplatníkov. Jej predseda Marián Tkáč adresoval list rakúskemu prezidentovi, aby „odhalil pravdu o pôvode Franza Liszta“. Hoci sa neskôr matičiari s Demkom nepohodli, situáciu zachránil ďalší Slovák žijúci v cudzine - Cyril Hromník, ktorý sa preslávil „zisteniami“ typu, že Slováci žijú na našom území päťtisíc rokov, korene staroslovienčiny siahajú do Indie a Vianoce sme oslavovali tisícročia pred Ježišom.

Matica slovenská vydala minulý rok Hromníkovi knihu František List, v ktorej sa možno dočítať, že v Lisztovom Tanci mŕtvych možno namiesto pohrebnej melódie počuť slovenskú ľudovku Ešte sa na tej hore lístie červená. Z toho jasne vyplýva, že ide o Tanec Slovákov...

Hanba v cudzine

Aj keď naši odborníci varovali, že šírením nepodložených teórií môžu „Slováci len utŕžiť hanbu“, tragikomická kauza už prekonala naše hranice. Napríklad v januári tohto roka vypukol škandál, keď na koncerte v Aténach zaznelo, že Liszt je slovenský skladateľ, čo spôsobilo výmenu názorov medzi slovenskou a maďarskou diplomaciou.

Maďarská veľvyslankyňa Eszter Sándorfiová vyhlásila: „Zo slovenského správania vidieť frustráciu z hľadania identity štátu s dvadsaťročnou minulosťou.“ Keďže Demkove knihy začali vychádzať aj v češtine, reagovala na ne i česká veda. Muzikologička Vlasta Reittererová označila tieto konštrukty za „cimrmanovské“.

A dodala: „Má Slovensko tak málo sebavedomia, že sa musí prezentovať pochybnými snahami o preukázanie svojho miesta v kultúrnych dejinách?“

Odborníčka upozornila na veľké nebezpečenstvo zaslepeného nacionalizmu. „Demko robí z Liszta politikum so silným protimaďarským, ale aj protičeským a protipoľským podtextom. Každý sme omylný, ale omyl by nemal byť základom kníh, ktorých autor tvrdošijne odmieta protiargument. Dôkaz o slovenskej identite nepriniesol, pretože ho vzhľadom na dobu, teritórium a ďalšie okolnosti Lisztovho života ani priniesť nemohol.“

Podľa Reittererovej nesmie zaujatie témou prerásť do zaslepenosti. „Liszt vo svojej dobe okúzľoval viac klavírnym umením než vlastnými kompozíciami, bol však inovátor v oblasti harmónie a formy. Jeho Sonáta h mol dodala odvahu mnohým skladateľom, aby sa zbavili pút normy, a dodnes je príkladom slobodnej tvorivosti. K Lisztovi sa preto môžeme hlásiť všetci, bez ohľadu na etnickú alebo národnú príslušnosť.“

Ktovie, čo by na to všetko povedal

Teória o „slovenskom Lisztovi“ nie je jediná v dejinách hudby. Jedným z najznámejších prípadov je Wolfgang Amadeus Mozart, o ktorého sa celé veky prú Rakúšania s Nemcami. Bárs bol Salzburčan a jeho rodné mesto nepatrilo v tých časoch ani Nemecku, ani Rakúsku. Ba núka sa aj známa anekdota, podľa ktorej najväčší úspech Rakúšanov je, že dokázali presvedčiť svet o rakúskom pôvode Mozarta a nemeckom pôvode Hitlera...

O tom, aké nejasné boli národnostné pomery v devätnástom storočí v Európe, tobôž v mnohonárodnostnom Rakúsko-Uhorsku, svedčia aj spory o slovenskom pôvode Lajosa Kossutha, vodcu maďarskej revolúcie, či maďarského básnika Sándora Petöfiho.

A napríklad Béla Bartók sa narodil do maďarskej rodiny na území dnešného Rumunska, avšak študoval aj v Prešporku, zbieral ľudovú tvorbu mnohých národov vrátane slovenského a odmietal akýkoľvek primitívny nacionalizmus. Bol doslova európskym skladateľom - podobne ako Liszt.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní